Je prirodzené, že rodičia sa obávajú, keď ich dieťa odmieta jesť alebo sa bojí nových vecí. V dvoch rokoch deti prechádzajú rôznymi vývojovými fázami, ktoré môžu ovplyvniť ich stravovacie návyky a správanie. Je dôležité pochopiť príčiny týchto problémov a nájsť vhodné spôsoby, ako dieťaťu pomôcť.
Strach ako súčasť vývoja
Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, z rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov. Sedemmesačné až ročné deti sa typicky boja cudzích ľudí. Malé deti až do 5 rokov sa boja rôznych vecí: strašidiel, tmy, búrok, zvierat, silných zvukov (hlučné vysávače a iné stroje, hromy či sirény môžu byť pre malé deti desivé). Malé deti do 3 rokov ešte nemajú plne rozvinutú schopnosť odlíšiť fantáziu od reality. Ich predstavivosť je veľmi silná, čo je prirodzenou súčasťou vývoja ich mozgu.
Tieto strachy môžu ovplyvniť aj stravovanie. Dieťa sa môže báť nových chutí, textúr alebo dokonca samotného jedla, ak má negatívnu skúsenosť. Stáva sa, že naše 2-ročné dieťa vzdoruje na ulici a cudzí ľudia v snahe pomôcť nám, mu povedia: „Vezmem si ťa so sebou“. Alebo sami v zúfalstve sa vyhrážame deťom, že ich vezme policajt, smetiar, čert alebo ktokoľvek, koho vymyslíme. Týmto postupom však zbytočne zvyšujeme úzkosť detí, oslabujeme pocit bezpečia, ktorý by mali mať a znižujeme aj ich dôveru v nás.
Neofóbia a food jag: Vývojové fázy v stravovaní
Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.
Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Odmietanie jedla vs. Neofóbiou môžu trpieť deti, ktoré boli pri narodení menšie, mali v rannom detstve reflux alebo boli menej dojčené. Veľa takýchto „jedákov“ nezje také množstvo jedla, aké od nich očakávate. Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Stačí, ak porovnáte dvoch súrodencov. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.
Ako podporiť dieťa pri problémoch s jedlom
Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Často je súčasťou trojuholníka - jedenie - zmeny správania sa - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy.
Odmietanie jedla je pre mnohých rodičov frustrujúce. Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby pol hodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.
Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskkom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.
Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“.
Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac.
Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.
Ako reagovať na strach dieťaťa
Deti sa neupokoja, keď sme vystrašení my, alebo keď im tvrdíme, že sa nemajú čoho báť. Nefunguje ani to, keď ich budeme presviedčať, že tvory, ktorých sa boja, neexistujú. Nie sú nápomocné ani vety typu, že sa chlapci ničoho neboja, sú vždy odvážni. Buďme pre svoje dieťa bezpečným prístavom a osobou, ktorá mu dá najavo, že mu rozumie. Dieťa upokojíme tým, že my, jeho rodičia ostávame pokojní: hovoríme tichšie a pomalšie, nerobíme prudké pohyby.
Snažíme sa pozrieť na danú situáciu očami svojho dieťaťa a v duchu sa skúsime odpovedať na otázky: Čo ho mohlo vystrašiť? Ako to vidí ono? Potom môžeme zdôrazniť našu prítomnosť: „Som tu s tebou. Niekedy stačí to, že zostaneme chvíľu s dieťaťom a držíme ho v náručí. Napríklad vtedy, keď sa bojí cudzích ľudí. Rešpektujeme to, že momentálne naše dieťa chce byť iba s nami, ale nevyhýbame sa miestam a stretnutiam s cudzími ľuďmi.
Keď sa naše dieťa bojí zostať bez vás, ale vy musíte ísť do práce, tak ho nechávajte s niekým, koho pozná a vy mu veríte. So svojím dieťaťom sa rozlúčte a ubezpečte ho, že sa poň vrátite.
Keď sa dieťa zľakne nejakého silného zvuku, napríklad, že niečo padlo a buchlo, uznajme, že sa zľaklo. Stačí to povedať a vysvetliť, čo je zdrojom hluku. Môžeme dodať aj to, že mu je to nepríjemné, príliš silné a pod. „Zľakol si sa.“
V prvom rade verme nášmu dieťaťu, že má vo svojej izbe strašidlo. Dlhé presviedčania o tom, prečo strašidlá neexistujú vzhľadom na vývinové charakteristiky daného veku nebudú účinné. Pomenujme pocit strachu nášho dieťaťa. Vyzvime ho, aby to strašidlo čo najdetailnejšie popísalo, ideálne nakreslilo či inak znázornilo. Toho škaredého desivého tvora môže prerobiť do milšej alebo smiešnejšej verzie. Môžeme spolu hľadať aj spôsoby na jeho zneškodnenie - urobme to, čo dieťa vymyslelo a preverme, či to fungovalo a strašidlo je preč.
Čo nerobiť pri výchove a stravovaní
Nie je vhodné deti strašiť tým, že im Mikuláš nič neprinesie do čižmičky, alebo ich vezme čert, keď nebudú poslúchať. Vyhrážanie sa, že ak nebudú poslúchať, tak na Vianoce žiadne darčeky nedostanú je tiež neefektívne.
Zmeniť tento zvyk je pre rodičov náročné. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosiť, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálny. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé.
Nemali by ste ale nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť? Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Skoro každý rodič sa ocitne v situácii, kedy by najradšej na dieťa zvýšil hlas. Alebo to rovno urobí. Príčina môže byť akákoľvek - mali sme náročný deň, sme unavení a dieťa vyvedie nejakú neplechu, ktorá funguje ako povestná posledná kvapka.
Krikom a hnevom sa rozumné a zrozumiteľné pravidlá nedajú nastaviť. Jednak si krikom autoritu nezískate, a jednak si môžete byť istí, že dieťa vás buď napodobní a začne kričať aj ono, alebo sa od vás úplne izoluje a váš vzťah bude chladný. Úplne postačí, ak sa budete správať a vravieť veci, aké chcete vidieť a počuť od vášho potomka. Aj v prípade malej rebélie bude mať dieťa vtesnaný ten základ, ku ktorému sa jeho podstata navráti.
Možné príčiny odmietania jedla
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
- Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Jedlo pre neho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Spoločné stolovanie a rodinné rituály
Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci.
Väčšina rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo. Aj vy sa pri odmietaní jedla snažíte vášho drobca zaujať rôznymi spôsobmi? Určite sú pre neho pantomíma a divadielko veľmi zábavné.
Zdravé vs. nezdravé jedlo | Čo by sme mali jesť | Videá pre deti | Skooys.sk
Prípadová štúdia: Dieťa s problémom konzistencie jedla
Dobrý deň, moja 2ročná dcérka odmieta akékoľvek jedlo, ktoré nie je v kašovitej forme. Všetky moje pokusy pomaly zavádzať celé kúsky zeleniny, strukovín, či obilnín skončili tak, že sa pozvracala. O jedlo nemá žiaden záujem, aj kašu zje len tak, že jej ju pri nejakej činnosti nejako dávam do úst, tak ju zhltne. Niekedy zje trochu cestovín, alebo pečiva. To je však minimum a stále ju do toho nútim. Vždy si pýta mlieko. Všetky rady, ktoré som si tu prečítala, ohľadom jedla, sme už skúsili. Nikam sme sa neposunuli. Moje posledné riešenie je ju odstaviť, od mnohých mamičiek som počula, že vtedy im deti naozaj začali jesť. Ja som momentálne v takom stave, že takéto kŕmenie už nezvládnem.
Milá Anna, ak má vaša dcérka problém s konzistenciou jedla, ktoré odmieta, tak je možné, že by vám pomohlo poradenstvo odborníka, ktorý sa zaoberá otázkami príjmu potravy pre deti. Toto však neznamená, že by ste mali prestať dojčiť. Toto sa dá riešiť popri dojčení. Z vašej otázky sa zdá, že vaša dcérka odmieta potravu, ktorá nie je rozmixovaná na kašu, ale kaše zje, spolu s určitým množstvom cestovín a pečiva, hoci len tak, že ju musíte pri tom zabávať. Nie je prekvapivé, že sa v tejto situácii dozvedáte, že keby ste nedojčili, tak by vaše dieťa začalo jesť aj inú stravu prípadne, že by ho nebolo pri jedení treba zabávať, toto je pomerne typická odpoveď na akýkoľvek problém, ktorý má matka či dieťa, ak sa dojčia dlhšie ako pár mesiacov. Dojčenie je obviňované zo všetkého. Ale ak by takéto správanie dieťaťa spôsobovalo dojčenie, ako je možné, že s podobnou situáciou sa občas stretávajú aj matky nedojčených detí a tiež to, že bežne dojčené deti neodmietajú inú tuhú stravu a jedia len kaše? Toto nedáva zmysel. A rovnako nedáva zmysel preto, aby dieťa začalo jesť aj niečo iné ako kašovitú stravu, ho odstaviť. Akým mechanizmom má odstavenie pomôcť tomu, aby dieťa začalo tolerovať inú, ako kašovitú stravu? Odporúčanie radšej dieťa v takejto situácii nedojčiť, vychádza z nedostatočných informácií o tom, čo vlastne dojčenie pre dieťa tohto veku znamená - pre jeho psychické potreby a aj z hľadiska rizík predčasného odstavenia pre fyzické zdravie dieťaťa aj matky.
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. A toto sa netýka len maličkých bábätiek, tieto riziká sú reálne stále aj ak hovoríme o dvojročnom dieťati. Dojčenie nie je niečo, čo sa po určitom veku dieťaťa stáva len akýmsi bonusom, či dokonca negatívom, ktoré dieťa dokonca poškodzuje. Avšak s touto optikou sa na dojčenie pozerá väčšina našej spoločnosti a z tejto optiky vychádzajú rady, ktoré teraz často počúvate - odrážajúce všeobecnú a nesprávnu predstavu o tom, že pre 2-ročné dieťa už dojčenie nič neprináša a tak sa nič nestane, ak sa dieťa odstavi a možno sa situácia zmení. Osobné skúsenosti iných mamičiek neznamenajú, že pri vašom dieťati bude platiť, že odstavením začne viac jesť alebo mu už nebudú prekážať príkrmy, ktoré nie sú rozmixované. Nehovoriac o tom, že v materskom mlieku okrem tisícky látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom inom jedle či tekutine a ktoré dieťaťu pomáhajú správnej funkcii a vyzrievaniu mozgu, čreva, imunitného systému a orgánov tela dieťaťa, sa naďalej nachádzajú aj výživovo dôležité látky, ktoré v celej situácii dieťa zachraňujú.
Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať veľmi dlhý čas, veľa trpezlivosti a úsilia, kým sa postupne začne meniť. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dcérke pomohli, aby sa postupne naučila papať rozličné jedlá rôznej konzistencie, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dcérke dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dcérku do jedla. Netlačte na ňu.
- Začnite tým, že jej budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa jej budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo jej už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Ak má rada ovocie, dávajte jej ho čo najviac druhov. Ak má rada nevarené veci, dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Jedzte pri nej, dajte jej šancu, nech si môže vziať jedlo z vášho taniera, nechajte na ňu, čo s ním urobí.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať jej do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať jej vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dcérkou o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vašu dcérku jesť. Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať. Nenúťte dcérku do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedla, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedla), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dcérka nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ju spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo jej pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže. Veríme vám, že sa môžete cítiť zúfalo, že sa obávate, či dcérke nebude niečo chýbať, či bude zdravá, či bude dostatočne rásť a či sa jej niečo nestane. Aj napriek týmto obavám, vám najviac pomôže to, ak budete postupne, pomaličky hľadať spôsoby, ako sa jedlo dcérke zapáči. Tieto spôsoby budú pravdepodobne jedinečné len pre ňu a budú založené na tom, že dcérku poznáte a viete, čo jej pomáha a čo ju povzbudzuje. Samozrejme, že za celou situáciou sa môže skrývať aj medicínsky problém, od jednoduchého - napríklad nedostatok zinku či železa - až po komplikovanejší. Ak by ste mali reálne obavy, že to tak je, bude potrebné, aby ste sa obrátili na príslušných odborníkov.
Podpora odvahy a dôvery
Ako rodičia máme príležitosť podporiť ich odvahu a dôveru vo svet tým, že ich obavy pochopíme a správne na ne zareagujeme. Žiadne dieťa nie je rodený „Nebojsa“. S vašou pomocou však dokáže zvládnuť boj s akýmkoľvek strachom. V prvom rade treba dieťaťu primerane veku vysvetliť, že strach má ochrannú funkciu. U detí ho identifikujete pomerne ľahko. Určite zbadáte, v akých situáciách sa vaša ratolesť cíti nekomfortne a čomu sa vyhýba. Snažte sa však strach dieťaťa nebagatelizovať. Drvivú väčšinu (nielen) detských strachov spája jeden spoločný menovateľ - strach z neznámeho. Aj „obyčajný“ detský strach môže prerásť do niečoho vážnejšieho. Ak sa vaše dieťatko bojí napríklad tmy, skúste spoločne preskúmať tento strach. Dajte mu pocítiť, že v tom nie je samo. Preskúmajte izbu, keď v nej svieti svetlo. Potom zhasnite, chyťte sa za ruky a ukážte dieťaťu, že sa nemusí ničoho báť. Možno mu pomôže, keď mu prezradíte, ako ste vy samy bojovali so strachom z tmy.
To najdôležitejšie sa ukrýva medzi riadkami. Ak sa vám teda dieťa rozhodne zdôveriť, pozorne ho počúvajte. Už to, že je pripravené hovoriť o svojom strachu, je preňho obrovský krok. Keď sa vám zdôveruje, nepoučujte ho, ani ho neprerušujte. Odložte telefón a užite si okamih maximálnej dôvery, ktorú vo vás dieťa má. Aj keď si rodičia hravo poradia s akýmkoľvek trojhlavým drakom, predsa len ostávajú obyčajnými ľuďmi, ktorí sa tiež niečoho boja. Ak budete ako mamina k sebe úprimná, určite vám zíde na um nejedna situácia. Ak vidíte, že vaše dieťa bojuje so strachom, skúste aj vy „priznať farbu“. Tak to bude fér pre obe strany. Vaše dieťatko tak bude mať pocit, že nie je samo, že aj mamina s niečím bojuje. Obaja tak môžete spoločne po malých krokoch kráčať k spoločnému cieľu. Trpezlivosť väčšinou nepatrí medzi silné stránky detí. Je úplne normálne, že dieťa bude potrebovať na prekonanie svojho strachu dostatok času. Ak chcete dieťatko, ktoré sa bojí, podporiť, akceptujte jeho tempo. Pozitívna motivácia dokáže zázraky. Každé dieťa má svoje silné stránky, ktoré mu pomôžu prekonať strach. Bojí sa tmy, pretože je presvedčené, že pod posteľou sa ukrýva obrovské strašidlo? Niekedy rodičia v snahe pomôcť dieťaťu narobia viac škody, než úžitku. Snažia sa vyburcovať svoj poklad k prekonaniu strachu tým, že sa mu vysmievajú. Prinútia ho vykonať nejakú činnosť len preto, že „predsa nie je žiaden bojko“. Takáto šoková terapia má však chabý účinok. Najlepším liekom na akýkoľvek strach je predsa vzájomná dôvera, ktorá pramení z lásky.
Rady na záver
- Než „vybuchnete“, skúste zhlboka dýchať. Lepšie napočítať do desať, ako potom ľutovať povedané slová a činy.
- Občasný krik si nevyčítajte. Dieťaťu vysvetlite, čo sa stalo a prečo ste kričali.
- Nehanbite sa ospravedlniť. Dieťa je osoba, nie menejcenná bytosť.
- Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
- Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor.
- Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.