Chybné držanie tela je závažným problémom modernej populácie. Profesor Janda ich oprávnene popisuje ako pandémiu modernej spoločnosti: „Chybné držanie tela je jedna z diagnóz, ktorú v širšom slova zmysle zaraďujeme do posturálnych porúch. Je to veľmi aktuálna problematika, nakoľko sú zmeny postúry, či už funkčné, alebo neskôr aj štrukturálne, často spojené s bolesťou, pandémiou modernej doby.“ (Janda, 2001).
Chybné držanie tela a poruchy chrbtice majú stúpajúcu tendenciu. Upozorňujú na to odborníci z lekárskych i nelekárskych odborov v takmer každom priemyselne rozvinutom štáte. Odborníci ako hlavnú príčinu vzniku posturálnych porúch vidia tzv. hypokinézu detí (nedostatok pohybu) a sedavý spôsob života. Hypokinézu detí spôsobuje čas strávený v ľahu alebo v sede pri televízii, počítači, tablete a mobile, ďalej doprava detí do materských a základných škôl autom, používanie výťahov a pod. (Romanov, 2014). U detí ubúda pohybová pestrosť, prirodzený a spontánny pohyb vo vonkajšom prostredí. Deti trávia veľkú časť dňa v posturálne nevýhodných polohách, akou je sed. Tým si preťažujú stále rovnaké kĺby a svalové skupiny a vytvárajú sa ideálne podmienky na vznik chybného držania tela a deformít chrbtice.
Nedostatok pohybovej aktivity sa prejavuje aj v znížení úrovne vytrvalostných, silových a koordinačných predpokladov v priemere o 13 - 20% a následne aj v stúpaní vzniku civilizačných ochorení (Šimonek, 2011). Výdobytky moderných technológii, ktoré sú lákadlom pre deti, len podporujú ich pasivitu a hypokinézu a následne aj rôzne poruchy v držaní tela a v zakrivení chrbtice. Okrem týchto tzv. exogénnych (vonkajších) faktorov, ktoré chybné držanie tela a deformity chrbtice spôsobujú, na organizmus môžu pôsobiť aj rôzne endogénne (vnútorné) faktory, ktoré poruchy pohybového aparátu u detí spôsobujú tiež. Medzi endogénne faktory môžeme zaradiť: dedičnosť, vrodené vývojové chyby, krátkozrakosť, nadmernú elasticitu svalov a laxicitu väziva a pod. V neposlednom rade poruchy držania tela a deformity chrbtice zapríčiňuje aj obezita detí (Srzić, Kosinac, Nikšič - Bučević, 2007). Oveľa viacej je však exogénnych faktorov, ktoré poruchy postúry spôsobujú.
Posturálne chyby u detí
Posturálne chyby u detí sú čoraz častejším a závažnejším problémom - okrem vrodených chýb súvisiacich s deformáciami tela - sú spojené s tým, že naše deti, bohužiaľ, od útleho veku sedia pri počítačoch a majú málo pohybu. Je to príčina problémov s chrbticou, ktorá si pamätá a nič neodpúšťa.
Dieťa od okamihu narodenia najskôr duplikuje embryonálnu polohu, ktorú zaujalo v matkinom brušku - chrbtica má v profile tvar písmena „c“. Keď dieťa začne chodiť - v záujme udržania rovnováhy - vystrie bruško dopredu, takže sa zmení tvar chrbtice, ktorý až vo veku 5 - 6 rokov dosiahne formu dvojitého písmena „s“. Následujúce roky sú obdobím stabilizácie chrbtice aj svalov - konečné držanie tela sa upevní okolo 18 roku života.
Školské obdobie a puberta
V školskom obdobi chrbtica detí je zaťažená nosením ťažkej tašky, svaly nedokážu „udržať krok“ s rýchlym vývojom kostí, a preto nie sú dostatočnou oporou pre chrbticu. Okrem toho u detí, ktoré majú problémy s bedrami, kolenami a dokonca aj nohami, sa vyvinú posturálne chyby - ak im niektorý prvok kostry spôsobí bolesť - začnú neprirodzene krivo polohovať svoje telo (nesprávne držať telo), aby toto nepohodlie zmenšili. To môže viesť k deformáciam kostry a v dôsledku toho k ďalším ochoreniam, ako sú bolesti kĺbov, bolesti hlavy, krívanie a dokonca aj ťažkosti s dýchaním.
Ďalším vekovým zlomom, keď telo prechádza obrovskými zmenami, je puberta - počas tohto obdobia sa menia proporcie tela - často z tohto dôvodu adolescenti počas chôdze sa hrbia: vývin prsníkov spôsobuje nejednej slečne veľké trápenie a chlapci sa nedokážu vyrovnať s príznakmi dospievania (zvýšenie rastovej rýchlosti). V tomto obdobi sa vyvíjajú zakrivenia chrbtice.
Typy zakrivenia chrbtice
Existujú 3 typy krivej chrbtice:
- Skolióza - bočné zakrivenie, ktoré sa zvyčajne vyskytuje v období najrýchlejšieho rastu dieťaťa (od 6- 24 mesiacov, (od 5 - 8 roku) a potom (od 11 - 14 roku). Ohnutie môžu vzniknúť v ktorejkoľvek časti chrbtice - krčnej, hrudnej a bedrovej. U detí je najčastejšie viditeľné asymetrické postavenie lopatiek. Príčinou skoliózy môžu byť panvové deformácie, nerovnaká dĺžka nôh, ale aj nesprávne držanie tela pri sedení alebo prenášaní ťažkých predmetov (batohy, tašky).
- Lordóza - v prípade tohto defektu má chrbtica charakteristickú krivku dopredu v bedrovej oblasti. Vidíte to zreteľne pri pohľade na dieťa z profilu - má vyčnievajúce bruško a vydutý chrbát. Lordóza je najčastejšie dôsledkom krivice, vykĺbenia bedrového kĺbu, ochrnutia chrbtových svalov, ale môže byť aj dôsledkom preťaženia chrbtice a nedostatkom pohybu.
- Kyfóza - nadmerné ohnutie hrudnej chrbtice dozadu, ktoré je možné vidieť pri pohľade na dieťa z profilu. Chrbát bude zaoblený, môže sa dokonca vyskytnúť hrb. Tento typ zakrivenia najčastejšie vzniká v dôsledku krivice alebo pomliaždenia stavca, napríklad zdvihnutím ťažkého predmetu.
Vrodená skolióza
Vrodená skolióza je deformácia chrbtice, ktorá vzniká v dôsledku malformácií chrbtice prítomných pri narodení. Tento stav môže viesť k značným fyzickým problémom a komplikáciám, ak nie je diagnostikovaný a vhodne liečený. Pochopenie vrodenej skoliózy je kľúčové pre včasnú detekciu a intervenciu, čo môže výrazne zlepšiť kvalitu života postihnutých jedincov.
Vrodená skolióza je definovaná ako zakrivenie chrbtice, ktoré vzniká v dôsledku stavcových anomálií prítomných pri narodení. Na rozdiel od idiopatickej skoliózy, ktorá sa vyvíja bez známej príčiny, vrodená skolióza priamo súvisí so štrukturálnymi abnormalitami chrbtice. Medzi tieto abnormality môžu patriť chýbajúce stavce, zrastené stavce alebo malformované stavce, čo vedie k abnormálnemu zakriveniu s rastom dieťaťa.
Hoci vrodená skolióza je primárne výsledkom genetických a vývojových faktorov, niektoré vplyvy prostredia počas tehotenstva môžu prispievať k riziku deformácií chrbtice. Vrodená skolióza má často genetickú zložku. Určité dedičné ochorenia, ako napríklad asociácia VACTERL (skupina vrodených chýb, ktoré postihujú viacero systémov), môžu predisponovať jednotlivcov k deformáciám chrbtice. Hoci životný štýl a stravovacie faktory nie sú priamymi príčinami vrodenej skoliózy, udržiavanie zdravého životného štýlu počas tehotenstva môže znížiť riziko komplikácií.
Príznaky vrodenej skoliózy sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti zakrivenia a špecifických stavcov. Diagnóza vrodenej skoliózy začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zobrazovacie štúdie: Röntgenové lúče sú hlavným nástrojom na vizualizáciu zakrivenia chrbtice. Je nevyhnutné rozlišovať vrodenú skoliózu od iných typov skoliózy, ako je idiopatická skolióza alebo neuromuskulárna skolióza.
Liečba vrodenej skoliózy závisí od závažnosti zakrivenia a veku dieťaťa. V závažných prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok na korekciu zakrivenia a stabilizáciu chrbtice. Pediatrickí pacienti: Včasný zásah je u detí kľúčový, pretože ich chrbtica sa stále vyvíja. Krátkodobé komplikácie môžu zahŕňať bolesť a nepohodlie, zatiaľ čo dlhodobé komplikácie môžu zahŕňať chronickú bolesť, zníženú pohyblivosť a zhoršenú kvalitu života. Prognóza vrodenej skoliózy sa značne líši v závislosti od závažnosti zakrivenia a prítomnosti súvisiacich anomálií.
Vrodená skolióza je spôsobená stavcovými anomáliami prítomnými pri narodení, medzi ktoré môžu patriť chýbajúce, zrastené alebo malformované stavce. Medzi bežné príznaky patrí viditeľné zakrivenie chrbtice, nerovné ramená alebo boky, bolesti chrbta a obmedzená pohyblivosť. Nie vždy. Liečba závisí od závažnosti zakrivenia. Vrodená skolióza je komplexný stav, ktorý si vyžaduje starostlivé vyšetrenie a liečbu. Včasná diagnostika a intervencia môžu výrazne zlepšiť výsledky a kvalitu života postihnutých jedincov.
Otvorený rázštep chrbtice (Spina Bifida)
Otvorený rázštep chrbtice sa odborne nazýva aj spina bifida alebo defekt neurálnej rúry. K takémuto poškodeniu dochádza už okolo 4. týždňa tehotenstva. Poznáme dve formy ochorenia - otvorené a zatvorené defekty neurálnej rúry. Pri zatvorených defektoch nie je postihnutie miechy viditeľné voľným okom, nakoľko chrbátik je normálne krytý kožou. Zatvorené defekty sú veľmi rôznorodé, niektoré deti sú úplne bez ťažkostí, u iných je potrebná operácia.
Otvorené formy spina bifida zaraďujeme medzi vrodené ochorenia, t.j. dochádza k nim už počas vývoja plodu v tehotenstve. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší je defekt, tým skôr sa podarí zobraziť. Našťastie, v posledných rokoch sa otvorili nové možnosti, ako pomôcť detičkám s otvoreným rázštepom neurálnej rúry. Takáto operácia sa nazýva aj fetálna, keďže sa operuje plod (fétus).
Základom je, že dieťatko má pôvodne iba jedno ochorenie - rázštep chrbtice. Hlavička dieťatka je však v poriadku, a preto tieto detičky majú normálny intelekt. Keďže k rázštepu chrbtice dochádza už v 3. - 4. týždni tehotenstva, po celý zvyšok gravidity pôsobí na odhalenú neurálnu platničku plodová voda, ktorá je pre ňu toxická.
V súčasnosti je na Slovensku nadviazaná spolupráca. Na Slovensku je tak už niekoľko odoperovaných mamičiek aj bábätiek a výsledky sú veľmi pozitívne. Podmienkou je, aby bolo ochorenie diagnostikované včas, a to medzi 18. - 25. týždňom gravidity, nakoľko najneskôr po 25. týždni treba začať plánovať operáciu. V neskoršom období totiž už fetálna operácia nemá význam. Následne sa uzavrie defekt na chrbátiku, doplní sa “plodová voda”, bábätko sa voľne uloží do maternice a všetko sa uzavrie. Tými je najmä riziko predčasného pôrodu. V súčasnej dobe je však priemerne dosahovaný 36. týždeň tehotenstva. Pokiaľ mamička ani plod nemajú žiadne ťažkosti, tehotenstvo sa väčšinou ukončí plánovanou sekciou v 37. týždni tehotenstva. Pokiaľ je ochorenie diagnostikované neskôr ako v 25. Po narodení sa dieťatko prevezie do špecializovaného centra, pričom za optimálny považujeme transport “in utero”, a teda ešte v maternici.
Hneď po narodení je bábätko preložené na špecializované novorodenecké oddelenie, kde sa zrealizuje potrebná diagnostika a bábätko sa pripravuje na operáciu. Operácia spočíva v uzavretí defektu. To znamená, že sa uvoľní a na svoje miesto vráti neurálna platnička, uzavrú sa obaly miechy, ako aj svaly a ďalšie tkanivá vrátane kože.
Možné komplikácie spina bifida
- Hydrocefalus - hydrocefalus znamená hromadenie mozgovomiechového moku v hlavičke dieťaťa a bez liečby vedie k útlaku mozgu a zhoršeniu celkového stavu dieťatka. Pacienti s otvoreným rázštepom chrbtice hydrocefalus môžu, ale aj nemusia mať, pričom pravdepodobnosť rozvoja hydrocefalu je vyššia u detí, ktoré boli operované až po narodení (v porovnaní s deťmi, u ktorých bol rázštep odoperovaný už počas tehotenstva). Pokiaľ je hydrocefalus adekvátne a včas riešený, viac ako 80% pacientov má normálny intelekt.
- Deformity a porucha hybnosti dolných končatín - podľa toho, ktorá úroveň miechy je poškodená, má dieťatko rôznu mieru neurologického postihnutia. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie je defekt na chrbátiku, tým väčšie bude výsledné postihnutie. To znamená, že dieťatko s defektom v oblasti hrudnej chrbtice bude mať závažnejší nález ako dieťatko s defektom v driekovej oblasti. Neurologické postihnutie môže byť minimálne, pri ktorom je dieťatko takmer úplne bez ťažkostí, alebo môže byť závažné, kedy má dieťatko nožičky úplne ochrnuté. V takom prípade sú často nožičky aj deformované. Vtedy je nutné ich po narodení napraviť pomocou korekčných dláh alebo sadry. Rozsah pohybu u detí s otvoreným rázštepom chrbtice je rôzny a závisí od úrovne poškodenia miechy.
- Porucha močenia a stolice - otvorené rázštepy chrbtice môžu byť spojené s rôznymi ťažkosťami s močením (najmä neurogénny močový mechúr) a vyprázdňovania (najmä zápcha). Preto sú deti v sledovaní detských urológov a chirurgov, pričom podľa potreby sú zaškolené na domáce cievkovanie a výplachy. Takýto domáci manažment je dnes u nás už dobre etablovaný a pacienti sú tak bez väčších ťažkostí.
- Deformity chrbtice - vzhľadom na porušený vývoj chrbtice často vznikajú deformity, ktorým sa venuje detský ortopéd.
Spina Bifida, Animation
Prevencia problémov s chrbticou u detí
Prevencia je kľúčová pre zdravý vývoj chrbtice u detí. Medzi základné preventívne opatrenia patrí:
- Správny školský nábytok: Zabezpečenie vhodného primárneho školského nábytku prispôsobeného telesným parametrom žiakov. Priebežné sledovanie pracovného miesta žiakov v škole aj doma a v prípade potreby zabezpečenie výmeny pracovného stola resp. školskej lavice a stoličky.
- Ergonomické pracovné miesto s počítačom: Pri výučbe výpočtovej techniky dbať na ergonomické pracovné miesto s počítačom.
- Správny spôsob sedenia: Pedagogickí pracovníci by mali dbať a upozorňovať žiakov na správny spôsob sedenia.
- Správna obuv: Nosenie správnej ortopedicky vyhovujúcej obuvi, ktorá má byť pevná vzdušná a tvarovaná má rovnako dôležitý vplyv na vývoj postavenia nôh a chrbtice.
- Sledovanie nosenia a hmotnosti školských tašiek: Váha tašky sa mala pohybovať maximálne od 2,5 kg u žiakov prvých ročníkov do cca. 5 kg u žiakov najvyšších ročníkov. Školská taška by mala byť pevná, dostatočne vystužená aby kopírovala povrch chrbtice.
- Voľný pohyb: Vytváranie podmienok a presadzovanie voľného pohybu žiakov počas prestávok, efektívne využívanie hodín telesnej výchovy a zaraďovanie malých foriem telesnej výchovy do vyučovacej hodiny takzvané "telovýchovná chvíľka".
- Vhodné športy: Nevhodné je pestovanie športov s jednostrannou záťažou.
- Pravidelné prehliadky: Rodičia by mali pravidelne kontrolovať, či sa u detí neobjavujú príznaky skoliózy. Pri akomkoľvek podozrení je dôležité obrátiť sa na odborníka - ortopéda, ktorý dieťa vyšetrí a navrhne vhodné riešenia.
Pes Equinovarus Congenitus (PEC) - Vrodená deformita nohy
Často sa stretávame s otázkou, či má význam rehabilitovať dieťatko s vrodenou deformitou nohy alebo ho rovno nechať zoperovať? Pes equinovarus congenitus (PEC) - je vrodená vada, ktorá obsahuje v členkovom kĺbe varozitu päty, addukciu a supináciu prednožia. Táto deformita sa vyskytuje u 1 - 2 % novorodencov. Postihuje 2x častejšie chlapcov ako dievčatá. Diagnostikujeme už z klinického obrazu. Taktiež RTG vyšetrenia, pri ktorom hodnotíme uhly medzi členkovou a pätnou kosťou.
Pri rigídnom PEC nevieme pasívne korigovať nôžku dieťatka do fyziologického postavenia. Konzervatívna terapia sa prevádza v oboch prípadoch čo najskôr a to už od 1 týždňa veku dieťatka. Začína sa s liečbou sadrovými korekčnými obväzmi. Redresné sadry sa vymieňajú asi v týždenných intervaloch. Ak sa daný stav podarí skorigovať nastupuje sadrová fixácia na 6 - 8 týždňov. Na doliečenie sa používajú retenčné pomôcky ako polohovacie dlahy, alebo Denis-Brownove dlahy. Retenčné pomôcky má dieťatko až do obdobia samostatnej chôdze.
Fyzioterapeut zaučí maminku do terapie Vojtovou metodikou, Bobath konceptom, ako správne vyťahovať skrátené svaly, mäkké techniky a naučí maminku správne používať ortopédom doporučené pomôcky. Hneď po narodení začíname s intenzívnym korekčným cvičením. Využívame prvky, ktorými pasívne korigujeme jednotlivé zložky deformity, vyťahujeme skrátenú Achillovu šľachu. V dobe, keď je už dieťatko schopné spolupráce, zaraďujeme do terapie aj prvky aktívneho cvičenia.
Ako vybrať správnu obuv pre deti?
Obuv totiž formuje nielen detskú nohu, ale aj vývin chrbtice a svalov. Nesprávny výber obuvi môže deformovať nohu, trvalo poškodiť kostru chodidla a v najvážnejšom prípade aj prispieť k tvorbe skoliózy. Pri výbere obuvi pre deti je potrebné zohľadniť niekoľko kritérií:
- Veľkosť: Pred nákupom vždy zmerajte dieťaťu nohu číselným meradlom, ktorý by mala mať každá predajňa obuvi. Detská obuv musí byť vpredu pred prstami 10 až 15 mm dlhšia než noha.
- Tvar: Detská obuv musí mať dostatočne priestrannú guľatú špičku, s dostatkom miesta pre prsty. Úplne nevhodná je pre deti špicatá obuv, pretože spôsobuje rôzne deformity prstov.
- Opätok a podpätok: Noha v obuvi musí byť dostatočne fixovaná. Každá detská obuv s plnou pätou musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok. Podpätok má byť na detskej obuvi čo najnižší.
- Strih zvršku: Dobrú fixáciu obuvi zabezpečí aj vhodný strih zvršku. Odporúča sa obuv šnurovacia, pracková a so zapínaním na suchý zips. V najmenších veľkostiach kupujte obuv výhradne členkovú.
- Materiál: Obuv by mala byť vyrobená z prírodných materiálov, mala by byť správnej veľkosti s dostatočným priestorom pre prsty a anatomicky tvarovanou stielkou. Ideálne sú mäkké, ľahké, priedušné a také, ktoré absorbujú vlhkosť, nedráždia kožu a prispôsobia sa tvaru chodidla.
Prezúvanie
V škôlke, či škole strávi dieťa väčšinu dňa a preto kritériá správneho obúvania platiť aj pre prezúvkovú obuv. Prezúvky by mali byť uzatvorené a vyrobené z prírodných materiálov, napríklad zo spracovanej kože a z textilu.
