Rozhodovanie o tom, či dať dieťa do špeciálnej školy, je pre mnohých rodičov náročné. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a pomôcť zorientovať sa v možnostiach, ktoré slovenské školstvo ponúka. Otázka vhodnosti, či vzdelávať dieťa v bežnej alebo špeciálnej škole, závisí od kritérií, ktoré si zvolíme ako merítko na jej posudzovanie. Za vhodné môžeme považovať nielen kritérium, aby deti zažívali dostatočný pokrok v učení, ale aj to, aby malo každé dieťa rovnocenný prístup ku kvalitnému všeobecnému vzdelávaniu.
V minulosti deti s rôznymi znevýhodneniami buď neboli vôbec vzdelávané v školách alebo sa učili v „osobitných“ či špeciálnych školách určených výhradne pre deti s podobným znevýhodnením. Vďaka rodičom týchto detí a celosvetovému hnutiu podporujúcemu spoločenské postavenie ľudí so zdravotným znevýhodnením sa tento stav začal postupne meniť i na Slovensku. Dnes už nie je žiadnou výnimkou, že v bežnej triede základnej školy pri sebe sedí žiačka bez hybnosti dolných končatín alebo žiačka s autizmom so žiačkou, ktorú vyučujúci nevnímajú ako vyžadujúcu si špeciálny prístup. Napriek snahe vysvetľovať opodstatnenosť tohto trendu, v laickej i odbornej spoločnosti stále pretrváva niekoľko silne zakorenených mýtov, resp. predstáv, ktoré boli už dávno výskumne vyvrátené.
Hoci neexistuje odborná zhoda, ktoré kritérium je dôležitejšie, minimálne pokrok v učení je možné aj výskumne merať. Preto pre výskumníkov a výskumníčky v pedagogických vedách vyvstala otázka, v ktorom prostredí získavajú deti s diagnostikovanými „špeciálnymi potrebami“ viac vedomostí a zručností. Je to v bežnej škole medzi deťmi bez „špeciálnych potrieb“ alebo v segregovanom prostredí určenom výhradne pre deti s rovnakými alebo podobnými „špeciálnymi potrebami“? Výskumy z celého sveta sa touto otázkou zaoberajú už od sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Špeciálne školy: Výhody a nevýhody
V minulosti boli deti s rôznymi znevýhodneniami vzdelávané výhradne v špeciálnych školách. Dnes je situácia iná a inkluzívne vzdelávanie sa stáva čoraz bežnejším.
Argumenty pre špeciálne školy:
- Prostredie "medzi svojimi": Deti nemajú pocity menejcennosti a majú možnosť zažiť úspech.
- Úcta a pozdvihnutie sebavedomia: V špeciálnom prostredí môžu deti "hrať prím".
- Špecializovaná starostlivosť: Špeciálne školy sú prispôsobené potrebám detí so špecifickými znevýhodneniami.
Argumenty proti špeciálnym školám:
- Nemožnosť nadväzovať priateľstvá s deťmi bez znevýhodnenia.
- Absencia väčšinových vzorcov správania.
- Negatívny vplyv na vnímanie znevýhodnenia väčšinovou populáciou.
- Riziko izolácie: Deti môžu byť vyčlenené z bežného života.
- Obmedzené možnosti rozvoja v sociálnej a komunikačnej oblasti.
V debatách o vhodnosti rôznych foriem vzdelávania pre deti so znevýhodnením býva taktiež zdôrazňovaný emocionálny rozmer špeciálneho školstva, že deti sú „medzi svojimi“, nemajú pocity menejcennosti, majú možnosť zažiť si úspech a vyniknúť. Slovami riaditeľky jednej špeciálnej základnej školy: „úcty aj povýšenia, pozdvihnutia sebavedomia, sa im dostane vyslovene len v takom prostredí, kde budú hrať prím. Kdežto v základnej škole sú stratení.“
Inkluzívne vzdelávanie: Alternatíva k špeciálnym školám
Inkluzívne vzdelávanie znamená, že deti so špeciálnymi potrebami sú vzdelávané v bežných školách spolu s ostatnými deťmi. Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vidia viaceré prínosy vzdelávania ich dieťaťa v bežnej škole práve v emocionálnej a sociálnej rovine. Dieťa je začlenené do kolektívu rovesníkov a kamarátov z okolia, necíti sa menejcenné a vylučované. Podľa výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, sa dieťa necíti nanič, prestáva byť tým, ktoré je vždy posledné.
Výhody inkluzívneho vzdelávania:
- Začlenenie do kolektívu rovesníkov a kamarátov.
- Pocity plnohodnotnej súčasti komunity.
- Rozvoj komunikačných a sociálnych zručností.
- Citlivý a rešpektujúci prístup.
- Príprava na úspešné uplatnenie sa na trhu práce.
Vzdelávanie v triedach s deťmi s rôznorodými potrebami, zručnosťami či pochádzajúce z rôzneho etnického a socio-ekonomického prostredia môže navyše významne prispievať k rozvoju komunikačných a sociálnych zručností, teda rozvoju v citlivom a rešpektujúcom prístupe, ktoré sa stávajú stále dôležitejšie i pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce.
Rodičia by s dieťaťom nemuseli absolvovať každodenné dochádzanie do školy nezriedka do veľkých vzdialeností. Časť detí by mohla ostať v rodinách a nemusela by byť umiestnená na internáte už od skorého veku: „Rodina by bola spolu!“
Možnosť vzdelávania pre deti so znevýhodnením na najbližšej spádovej škole spoločne s kamarátmi z okolia by teda mala byť vnímaná ako právo detí a ich rodičov, nie povinnosť.
Podporné opatrenia v inkluzívnom vzdelávaní
Na podporu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách existujú rôzne opatrenia:
- Pedagogický asistent: Pomáha deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou. Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa. Platený je škôlkou/školou.
- Osobný asistent: Pomáha dieťaťu s ŤZP. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami.
- Individuálny plán vzdelávania: Dieťa môže mať na návrh špeciálno-pedagogickej poradne individuálny plán vzdelávania, takisto môže mať individuálny plán len na jednotlivé predmety.
- Špeciálne triedy: Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
Riešenie problémového správania a prijatie dieťaťa
Ak žiak narúša vzdelávací proces a ohrozuje ostatné deti, škola by mala postupovať v zmysle zákona a navrhnúť ho do niektorého z diagnostických centier. Od januára 2025 platia zmeny týkajúce sa podávania žiadostí do materskej školy. Bežná MŠ môže prijať aj dieťa so ŠVVP (so zdravotným znevýhodnením, nadaním či inou špeciálnou potrebou). Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktoré nie sú deťmi so ZZ (napr. deti s rečovou poruchou, s drobnými ťažkosťami v správaní), sa zaraďujú medzi ostatné deti v bežnej triede.
Riaditeľ MŠ musí pred prijatím dieťaťa so ŠVVP zvážiť, či má škôlka vhodné podmienky - personálne (napr. asistent), priestorové aj materiálne. Ak ich nemá, môže ich vytvoriť v spolupráci so zriaďovateľom.
Po prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo s dieťaťa s nadaním sa môže znížiť počet detí v triede - najviac o dve deti za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Avšak v závislosti od druhu a stupňa postihnutia nemusí.
Podľa školského zákona a antidiskriminačného zákona majú všetky deti rovnaké práva na vzdelávanie. Nikto nesmie tieto práva zneužívať alebo konať na škodu iného dieťaťa.
Rodičia majú právo nesúhlasiť s preradením dieťaťa do ŠZŠ. Škola nemôže dieťa preradiť nasilu, ale tak isto nikto nemôže prinútiť školu, aby takéhoto žiaka integrovala do bežnej triedy, ak na to nemá vytvorené vhodné podmienky.
Prípadové štúdie a skúsenosti rodičov
Celých 7 rokov existencie Centra včasnej intervencie Košice, n.o. pociťujeme a zažívame nemohúcnosť rodičov detí so zdravotným znevýhodnením v čase nástupu dieťaťa do škôlky. Mnohí rodičia pod vedením centra tvrdo pracujú na výchove svojho dieťaťa a pripravia ho medzi ostatné deti s ohľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie najviac, ako je to možné. Napriek ich veľkej snahe častokrát nevedia nájsť materskú školu, ktorá by ich dieťa prijala. Špeciálnych materských škôl je málo a kapacít pre všetky deti nedostatok. Zároveň mnohé z detí so zdravotným znevýhodnením by sa aj mohlo dostať do bežných materských škôl, učiť sa od svojich rovesníkov, posúvať sa ďalej.
V rámci projektu ALKA pomáhali asistentky dieťaťu so zdravotným znevýhodnením adaptovať sa v bežnej škôlke. V rámci multidisciplinárneho tímu sa o každom z detí veľa diskutovalo, komunikovalo sa s rodičmi a tiež s vedením v škôlke. Spoločne sa hľadali, prijímali a realizovali tie najlepšie riešenia pre dieťa.
V januári 2023 bolo pre deti so zdravotným znevýhodnením otvorená prípravná škôlka, kde si deti osvojovali nové zručnosti, učili sa vydržať bez mamky a zvykali na škôlkarsky režim a na prítomnosť iných detí.
Podľa výsledkov ankety, ktorú viedlo Centrum včasnej intervencie Košice, n.o., deti s Downovým syndrómom navštevujú v prevažnej miere bežné materské školy. Z 38 respondentov, ktorí sa zapojili, 33 volí bežnú materskú školu. Rodičia uvádzajú, že napriek tomu, že mohli dať dieťa do špeciálnej škôlky zadarmo, zvolili bežnú súkromnú škôlku a bolo to to najlepšie, čo mohli urobiť. Deti, ktoré predtým nevedeli zvládnuť niektoré činnosti samé, sa v bežnej škôlke naučili byť samostatnejšie.
Podľa prieskumu, hlavnému vzdelávaciemu prúdu (bežná škola) dáva prednosť menej rodičov (14 zo 48). Pre vzdelávanie v bežnej škole je potrebný asistent, vzdelávanie podľa individuálneho učebného programu, dôležitý je postoj samotného učiteľa, prijatie "iného" dieťaťa kolektívom spolužiakov a úpornejšia práca doma. Zo 48 respondentov v miniprieskume volilo špeciálnu základnú školu až 34 z nich. Vychádzajú z toho, že počet detí v triede je menší, prístup individuálnejší, tempo pomalšie, učivo selektované.
Jedna z matiek popisuje skúsenosť so svojou dcérou Kikou: „Kiku som chcela dať do bežnej MŠ, čo sa mi aj podarilo. Fungovala tam v pohode celý deň bez asistenta. Nastúpila mesiac pred svojimi 3. narodeninami a už sa vedela sama najesť a plienky cez deň nemusela mať, len na spanie - to som si dala ako záväzok k nástupu do škôlky a podarilo sa - ale sme si to riadne odmakali. Podotýkam, že od jej 1. roka som s ňou pravidelne chodila na pár hodín do detského centra medzi bežné deti.“
Pri rozhodovaní o ZŠ vážila pre a proti. V ŠZŠ je 6 žiakov - učiteľ + asistent. V bežnej škole je situácia iná. Išlo jej hlavne o kvalitu, aby sa dcéra naozaj niečo naučila a nemuseli mať doma poobednú školu. A aby sa v triede necítila, že je najhoršia, ale zažila aj úspech a rovnocennosť. Na druhej strane, keby Kika nemala aj o 4 roky mladšieho brata a vedela by venovať všetok čas len jej, išla by do bežnej. Kika chodí od 5 rokov do ZUŠ na tanečný krúžok medzi bežné deti 3x do týždňa, tak v kontakte s bežnými deťmi je - aj to zavážilo.
Na otázku, či je skutočne v špeciálnej škole prístup k dieťaťu individuálnejší, rodičia uvádzajú, že počet detí v triede je síce nižší, ale všetky deti v triede majú svoje rôznorodé „špeciálne potreby“. Stihne sa učiteľ individuálne venovať každému z nich? Do akej miery je zaručený individuálny prístup učiteľa? V bežnej triede je síce vyšší počet žiakov, ale je tu asistent, ktorý sa dokáže venovať žiakovi presne v súlade s jeho potrebami.
Rodičom, ktorí volili špeciálnu školu, bola položená aj doplňujúca otázka, do akej miery rozhodnutie zvoliť špeciálnu základnú školu vyplynulo z ich presvedčenia a do akej miery bolo vzhľadom na okolnosti nevyhnutnosťou. Jeden z rodičov uviedol: „Náš Erik chodí do špeciálnej základnej školy. Chceli sme ho dať od začiatku do bežnej MŠ, no všetky škôlky v meste bydliska a v okolí nás nechceli prijať. A to sme si dali námahu a pochodili fakt všetky. Zase je tu aj otázka. Ak má dieťa viac pridružených chorôb, tak vás veľmi nechcú.“
Ďalší rodič spomína: „Aj keď má Timi bola 3 roky zapísaná v bežnej MŠ, do ZŠ už pani riaditeľka robila obštrukcie… Aj ju prijala. Toto je celkom bežný problém. Inklúzia u nás v praxi nefunguje. Náš školský zákon inklúziu nepodporuje. Naopak, umožňuje obštrukcie zo strany vedenia škôl, ktoré sú časté a rodičia sú s nimi konfrontovaní. Nie každý má chuť bojovať s prekážkami.“
The power of inclusive education | Ilene Schwartz | TEDxEastsidePrep
Ako postupovať pri integrácii dieťaťa
Predprimárne vzdelávanie je zo zákona povinné, preto vaša spádová materská škola nesmie vášho predškoláka na predprimárne vzdelávanie odmietnuť, ak sa rozhodnete vzdelávať svoje dieťa v bežnej základnej škole, vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska. Vaše dieťa má právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.
Optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chcete dieťa integrovať, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy. Na stretnutí ho oboznámite s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Je fajn, ak na stretnutie prídete aj s dieťaťom. Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.
Prvým administratívnym krokom je, že si podáte žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiadosť sa podáva pri zápise. K nej bude potrebné doložiť správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa). V prípade potreby doplníte aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.
Vaše dieťa sa bude pravdepodobne vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP). Do 1. ročníka bežnej školy prichádza vaše dieťa bez určenia akéhokoľvek vzdelávacieho variantu a vzdeláva sa výlučne podľa vypracovaného IVP, preto trvajte na IVP (bez variantov) a na používaní bežných učebníc, ktoré majú aj spolužiaci - ako inak by mohlo vaše dieťa pracovať s triedou, ak dostane inú učebnicu?
Podľa IVP nemusí vaše dieťa niektoré predmety absolvovať, iné nemusí mať klasifikované.
