Tehotenstvo je veľmi významnou etapou v živote ženy. Je to obdobie mnohých zmien - mení sa telo, rodinná dynamika, denný rytmus a hladiny hormónov, nálady a emócie. Všetky tieto zmeny môžu spôsobiť aj zvýšený stres a plač v tehotenstve, čo môže mať vplyv na matku aj jej nenarodené dieťa.
Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu. Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb.
Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1].
O duševnom zdraví žien treba začať hovoriť. Duševné zdravie žien je mimoriadne dôležité. Zaslúži si našu pozornosť, ženy si zaslúžia pomoc a podporu. Mať na starosti maličké bábätko môže byť náročné a vyčerpávajúce. Nie všetko je ružové. Materstvo so sebou prináša širokú škálu pozitívnych aj negatívnych pocitov, zážitkov, vynárajú sa pocity nedostatočnosti, zlyhania, viny. Ženám sa nedostáva dostatok ocenenia a povzbudenia. Mnoho z nich zisťuje, že si život s bábätkom predstavovali inak. Starať sa o bábätko je ťažšie ako tá najnáročnejšia práca. A k tomu všetky tie mätúce rady, strach z posudzovania, neistota. Ale môže to zájsť ešte ďalej: Určité percento žien zažije popôrodnú depresiu (a veľká časť z nich nevyhľadá a ani nedostane odbornú pomoc). Popôrodná psychóza, ako závažné psychické ochorenie, sa týka jednej až dvoch žien z tisíc. Všetky ženy potrebujú, aby sme ich symptómy brali vážne a by sme im podali pomocnú ruku.
Úzkosť rodiča - najčastejšie matky - sa netýka len jej samotnej. Podľa psychologičky neexistuje jeden univerzálny scenár, ako sa úzkosť matky na dieťati prejaví. Niektoré deti reagujú zvýšenou podráždenosťou, hnevom či agresiou. Iné si úzkosť rodiča postupne „preberú“ ako vlastnú a začnú svet vnímať ako nebezpečné miesto. Častým signálom je aj silná potreba byť neustále pri matke, problém s odlúčením či strach z nových situácií. Mnohí rodičia si myslia, že úzkosť matky ovplyvňuje najmä malé deti. Dospievajúci si medzi sebou svoje skúsenosti zdieľajú a čoraz viac si uvedomujú rozdiely v rodinnom fungovaní.
Dieťa ako zrkadlo matky: Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá o pomoc. Po vylúčení zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku a hladu, prichádza na rad sebareflexia. Matka sa musí zastaviť a uvedomiť si samú seba, svoje pocity a situáciu, v ktorej sa nachádza.
Stres v tehotenstve a jeho následky: David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa: Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre nich vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia. Stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.
Čo robiť proti zlej nálade? Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene. Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada. Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom. Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
S rastom počtu detí rastie aj stres v rodinách: Podľa čínskej štúdie uverejnenej v januári 2021, ktorej autorom je Guo Ying Qian et al., matky s dvoma deťmi zažívajú väčší stres ako matky s jedným dieťaťom. Štúdie sa zúčastnilo 621 dvojdetných rodín a len 319 jednodetných rodín z Číny s deťmi vo veku od 3 do 7 rokov. Podľa výsledkov výskumu matky dvojdetných rodín prežívali vyšší rodičovský stres než to bolo u rodín s jedným dieťaťom. Druhým zistením bolo, že matky s rozdielnym pohlavím detí prežívali väčší stres, ako keď matky vychovávali dve deti s rovnakým pohlavím. Podobne na prežívanie stresu vplýval finančný príjem, pričom vyšší príjem znižoval stres.
Prečo rodičia prežívajú stres? Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, keď sa pokúšajú čeliť výzvam výchovy svojich detí, najmä v predškolskom veku. Existujú zjavné rozdiely vo výchove dvoch detí, pretože každé dieťa je jedinečné. Rodičia musia čeliť novým výzvam a zložitejším situáciám. Rodičovský stres spojený s výchovou detí úzko súvisí s pocitom napätia, ktoré bráni rodičom cítiť pokoj a rozvahu. Tento tlak môže pochádzať z pocitu nedostatočnej schopnosti rodičovstva alebo aj obmedzení v sebarealizácii matiek v iných životných rolách. Často mamám chýba sociálna podpora blízkych, na ktorých by sa mohli spoľahnúť. Neustály život pod tlakom vyvoláva negatívne emócie ako úzkosť, strach, obavy a vyčerpanie.
Čo je dôležité? Rovnica šťastná mama = šťastný život.
Stresové hormóny v materskom mlieku: Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka.
GALÉRIA
Prečo sú mamy po väčším stresom ako otcovia? Zdroj: Profimedia. Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, no sú to práve mamy, ktoré sú pod veľkým stresom. Najnovšie štúdie ukazujú, s čím všetkým musíme my mamy bojovať a aký vplyv to má ďalej na výchovu detí. Matky s deťmi do 15 rokov boli najviac ohrozené stresom v roku 2020. Jediným dôvodom však nie je COVID, lebo nadpriemerný stres prežívali matky aj v minulosti, jeho miera sa ale zvýšila. Stres bol u nich na vyššej úrovni oproti iným bezdetným ženám, ale aj otcom s malými deťmi.
Ľudia sa prestávajú usmievať: V roku 2020 bol svet smutnejším, nahnevanejším, viac znepokojivým a vystresovaným miestom, než kedykoľvek za posledných 15 rokov. Až 70% respondentov uviedlo, že sa usmievajú menej než predchádzajúci rok a až 40% zúčastnených zažilo viac stresu. Medzinárodný Gallupov index 2021 skúmal pocity ľudí v 116 krajinách.
Ľudia zažívali za posledný rok stres v najvyššej miere za posledných 15 rokov. V minulom roku zažilo významný stres takmer 190 miliónov ľudí na celom svete. Najviac ohrozenou skupinou vo všetkých krajinách boli matky s malými deťmi doma. Medzi negatívne pocity patrili stres, obavy, hnev a smútok spojené s pandémiou v roku 2020.
Stres rodičov zvyšuje drsné správanie voči deťom: Podľa Abidína v roku 1992 rodičia pod stresom častejšie uplatňujú negatívne výchovné prostriedky ako je prísna disciplína a tresty. Matky prežívajúce zvýšený stres, majú tendenciu prejavovať negatívnejšie a drsnejšie rodičovstvo, menej podporujú a rozvíjajú vzťahy so svojimi deťmi. Práve prísna výchova a nedostatočná podpora rodičov zhoršuje problémy so správaním u detí v kolektíve i doma.
Sociológ Bossard v roku 1945 potvrdil, že rodinné vzťahy vo viacdetných rodinách sú komplikovanejšie a rozmanitejšie ako v rodinách s jedným dieťaťom. Matka sa musí prispôsobovať viacerým deťom. S každým dieťaťom treba nadviazať v zásade rovnocenné, ale individuálne vzťahy rodič - dieťa. Okrem toho musí zvládnuť koordinovať vzťahy medzi deťmi navzájom. Počet detí ako aj vlastnosti samotných rodičov, rodinné situácie a rôzne negatívne udalosti v osobnom ale aj pracovnom živote, môžu zvýšiť stres v rodine.
Počas pandémie sa zhoršila finančná situácia mnohých rodín: Finančný stres zažíva v súčasnosti viac rodín. Sociálne nerovnosti sa po nástupe ochorenia COVID-19 prehĺbili. Veľká časť rodín s deťmi má problém vyžiť všeobecne. Podľa psychológa Fishera sa až 40 percent rodín v USA počas pandémie stretáva s finančnými ťažkosťami ako s platením nájomného, potravín a služieb. Tento problém sa netýka len dospelých, ale aj detí. Rodičia nechtiac prenášajú tento stres na svoje deti, ktoré následne zažívajú takzvaný „toxický stres.” Takýto stav znižuje imunitu detí a spomaľuje kognitívny vývoj detí. Stres nie je vhodný pre malé deti a práve rodičia môžu zmierniť účinok stresu na ne.
Čo vníma dieťa v brušku? Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Čo môžeme robiť proti zlej nálade? Je veľmi dôležité, starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Veľa matiek má s týmto problém, je pre ne neprirodzené správať sa voči dieťaťu sebecky. Ak si však uvedomíme, že dieťa kopíruje naše pocity, nemôžeme očakávať spokojné dieťa, ak my samy nie sme spokojné a vyrovnané. Samozrejme, nie je možné žiť v neprirodzenom prostredí bez stresu. Priznanie problému. Keď sa odvážime priznať, že dlhšie trpíme pocitmi zlej nálady, sme na najlepšej ceste k zmene. Pomenovanie spúšťača. V prvom rade potrebujeme špecifikovať z čoho pramení zlá nálada. Hľadanie riešenia. Ďalším dôležitým krokom je naša vôľa veci zmeniť. Človek je spoločenský tvor, a ako hovorí David Code vo svojej knihe, sme naprogramovaní vytvárať spoločenské väzby. Mylne veríme, že sociálne siete, prostredníctvom ktorých udržiavame sociálne vzťahy sú dostačujúce. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí nás odolnejšími voči každodenným problémom. Ak máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a sú nám ochotní nie len pomôcť, ale sa s nami aj zabávať, výrazne prispievame k svojej dávke šťastia a spokojnosti. Možno ste si všimli, že dieťa je mnohokrát najspokojnejšie práve vtedy, keď okolo neho rodič nekrúži, nechá mu slobodu byť dieťaťom a on sám sa venuje napríklad veselej komunikácii s priateľmi. Tento aspekt v žiadnom prípade nenavádza ani k najmenšiemu zanedbávaniu dieťaťa, práve naopak. Úprimnosť voči dieťaťu. Hoci si mnohí rodičia myslia, že dieťa ich pocity nevníma alebo ho nezaujímajú, nie je to pravda. Dieťa markantne nasáva pocity rodiča a pokiaľ mu nie je, adekvátne k jeho veku, vysvetlené, prečo sa rodič nejako správa, ako dlho to bude trvať, kto je za to zodpovedný, dieťa veľmi rado prevezme úlohu vinníka. Máme voči dieťaťu zodpovednosť mu objasniť, čo sa s nami deje a ako ho naše správanie môže zasiahnuť.
Depresia v tehotenstve má za následok dieťa náročnejšie na pozornosť: David Code, autor svetového bestselleru Deti nás vo všetkom kopírujú: Stres rodičov je pre dieťa toxický (Kids Pick Up On Everything: How Parental Stress Is Toxic To Kids) vo svojej knihe tvrdí, že neexistuje čas, kedy stres rodičov negatívne nevplýva na dieťa, ale najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Výskum preukázal súvis medzi stresom tehotnej ženy a problémami vo vývine detí, nevynímajúc nervové vypätie, ADHD a zvýšené riziko autizmu. Hoci sú za tieto ochorenia zodpovedné hlavne genetické faktory, odborníci potvrdzujú nezanedbateľný vplyv environmentálnych faktorov, ako je napríklad dlhodobý stres matky. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod automaticky reaguje a prispôsobuje svoj mozog výrazne stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. David Code preto považuje za najdôležitejšiu métu princíp mieru a pokoja. Pre dieťa nie je dôležité šesťkrát do dňa počuť, ako veľmi ho ľúbime. Oveľa dôležitejšie je preň vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma našu náladu a naše vyžarovanie. Ovplyvňujeme ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Sme pre neho alfou a omegou, najdôležitejšími bytosťami na svete a ak cíti, že s nami niečo nie je v poriadku, automaticky sa cíti ohrozené aj ono. Dieťa nasáva pocity zo svojho najbližšieho okolia. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa: Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota. Dieťa, ktoré je často alebo neustále vystavené napätým a stresujúcim situáciám súvisiacimi so zlou náladou v rodine, trpí pocitmi neistoty a viny. Dieťa nie je schopné rozlíšiť, z čoho pramení zlá nálada a vníma iba napätú atmosféru, ktorá ho frustruje.
- Depresia a nervozita. Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje. Dieťa začne trpieť úzkosťou a značnou nervozitou. Jeho potláčané pocity, ktoré nedá najavo v domácnosti sa väčšinou vyhrotia v školskom prostredí alebo medzi vrstovníkmi.
- Agresivita. Rodičia, ktorí sú často zle naladení, nie sú schopní dostatočne a kvalitne sa venovať dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu. Dieťa začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, a to hlavne agresivitou voči druhým deťom, zvieratám a hračkám.
- Obezita. Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú výrazne viac nezdravého jedla a polotovarov. Vyplýva to zo skutočnosti, že unavený a vyčerpaný rodič nemá dostatok energie a chuti pripravovať dieťaťu aj sebe hodnotnú stravu.
V dnešnej dobe často čítam, ako sú matky kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie), prípadne za to, že po niekoľko mesačnom nevyspatí túžia potom, aby si oddýchli. Najsmutnejšie na tom je to, že matky, kritizujú matky. Vidím to v jednom kuse. Sme kritizované preto, lebo chceme byť nášmu dieťatku k dispozícii cez deň oddýchnuté (veku dieťatka primerane ) a chceme sa mu cez deň naplno venovať a v noci k nemu nevstávať 10krát (k 6-12 mesačnému) ale napr 1-2-3krát. Pritom veda potvrdzuje pravidlo SPOKOJNÁ MATKA = SPOKOJNÉ DIEŤA. Spánok je mimoriadne dôležitý nielen pre naše deti, ale aj pre nás rodičov. Neustále ho však podceňujeme a robíme všetko preto, aby sme spali stále menej a menej. Pritom spánok je základnou biologickou potrebou človeka (spolu s potrebou jesť a rozmnožovať sa). Nedostatok kvalitného spánku je veľkým rizikom, pokiaľ pretrváva dlhodobo. Ďalším závažným rizikom nedostatku spánku je depresia. Výskumy potvrdzujú, že matky, ktoré majú dlhodobo nedostatok spánku, majú vyššie riziko vzniku depresie a úzkosti. Depresia je vážne ochorenie, ktoré vplýva negatívne na matku, jej partnera, ale v nemalej miere aj na deti. Vedci zistili, že vzťah/väzba matka-dieťa v rodinách, kde matka trpí depresiou, môže byť narušený. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia, nestará sa o nich tak, ako zdravá matka, je nervózna, neresponzívna. To má za následok dokonca riziko zníženého IQ dieťaťa, slabšiu slovnú zásobu, podráždenie, nervozitu a výbuchy zlosti dieťaťa, slabší kognitívny vývoj a mnohé iné. Matky menej reagujú na deti a sú menej citlivé k ich potrebám, odchádzajú od nich, len čo to ide. Detičky reagujú v takýchto situáciách zhoršeným zaspávaním a spánkom, čo štartuje začarovaný kruh nevyspatia oboch. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo aj po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a v prvom rade podporu (nie odsudzovanie) partnera a blízkeho okolia. Matky by sa za to nemali hanbiť, ale pomoc by mali neodkladne vyhľadať, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Existujú rôzne formy liečby, ktoré im odborník vie odporučiť a nemusia zahŕňať len lieky. Veľa maminiek býva dlhé mesiace spánkovo deprivovaných a frustrovaných a nervóznych. Preto dbajme na to, aby sme sebe aj našim deťom zabezpečili zdravé spánkové návyky od narodenia a spokojné matky. Oddýchnuté a spokojné im dáme veľa lásky a kvalitného spoločného času, ktorý tak potrebujú.
O tom, že stres budúcej mamičky negatívne ovplyvňuje bábätko v brušku, sa vie už dávno. Teraz vedci potvrdili, že nejde len o krátkodobú záležitosť. Stres, ktorý dieťa pociťuje v tele matky, predpovedá hladinu stresu, ktorá sa u neho naplno prejaví po narodení. Vedci zistili, že takto to funguje u všetkých stavovcov vrátane človeka a zrejme za to môže veľmi starý prirodzený mechanizmus prispôsobovania sa ťažkému prostrediu. Súvisí to s tým, že stres bol v minulosti dôležitý pre naše prežitie. V strese telo produkuje veľa hormónu kortizolu, ktorý uvoľňuje energiu uskladnenú v tele. Energiu človek potreboval pre boj alebo útek, keď sa ocitol v strese, lebo ho napríklad napadla divá zver. Dnes nás stresujú úplne iné veci, boj ani útek sa nekonajú, no produkcia kortizolu v strese je rovnaká ako kedysi. Stres matky je dôležitým ukazovateľom toho, v akom prostredí žije - či je bezpečné alebo nie. Keď je budúca matka v strese, predpokladá sa, že prostredie je nebezpečné. A z toho dôvodu príroda vybaví aj dieťa potrebnou stresovou reakciou - teda zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu. Problém je, že nadmerné pôsobenie stresových hormónov môže spôsobiť chronické zdravotné problémy, najmä srdcovo-cievne ochorenia, depresie a úzkosti. Aj preto je dôležité, aby sa budúca mamička zbytočne nestresovala.
Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu. Myslite teraz hlavne na seba. Do svojho denného programu zaraďte relaxačné cvičenia, pokojnejšiu tehotenskú jogu alebo meditáciu. Plánujte si čas tak, aby vás žiadna činnosť nezaväzovala, a delegujte úlohy. Ak vaše obavy pramenia z toho, že neviete, čo tehotenstvo a pôrod obnáša alebo ako sa starať o novorodenca, môže byť pre vás prospešný predpôrodný kurz. Príliš veľa je príliš veľa. Keď pomyselný pohár stresu pretečie, zverte sa svojim blízkym. V komunite tehotných môžete nájsť istú mieru podpory. Iné ženy môžu prežívať podobné problémy ako vy a zdieľanie terapie môže mať účinok. Ďalšie tipy na tehotenské nervy, ako zahnať stres a zlepšiť si náladu, nájdete v tomto článku. Každá žena prežíva tehotenstvo inak a to, čo funguje na jednu, nemusí nutne fungovať na druhú. Dôležité je nájsť metódy a spôsoby, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám tehotnej ženy a pomáhajú jej udržať si psychickú pohodu.
Áno, dlhodobý a intenzívny stres a plač v tehotenstve môžu mať svoje následky. Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu. Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb. Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1].
S pocitmi depresie a plaču v tehotenstve sa stretne väčšina žien. Zamerajte sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Ak je to možné, buďte aktívna, chodievajte na prechádzky, plávajte alebo možno navštevujte kurzy tehotenskej jogy. Nezabúdajte na dostatok spánku.
Do svojho denného režimu môžete zaradiť aj doplnky stravy. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu. Myslite teraz hlavne na seba. Do svojho denného programu zaraďte relaxačné cvičenia, pokojnejšiu tehotenskú jogu alebo meditáciu. Plánujte si čas tak, aby vás žiadna činnosť nezaväzovala, a delegujte úlohy. Ak vaše obavy pramenia z toho, že neviete, čo tehotenstvo a pôrod obnáša alebo ako sa starať o novorodenca, môže byť pre vás prospešný predpôrodný kurz. Príliš veľa je príliš veľa. Keď pomyselný pohár stresu pretečie, zverte sa svojim blízkym. V komunite tehotných môžete nájsť istú mieru podpory. Iné ženy môžu prežívať podobné problémy ako vy a zdieľanie terapie môže mať účinok. Ďalšie tipy na tehotenské nervy, ako zahnať stres a zlepšiť si náladu, nájdete v tomto článku. Každá žena prežíva tehotenstvo inak a to, čo funguje na jednu, nemusí nutne fungovať na druhú. Dôležité je nájsť metódy a spôsoby, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám tehotnej ženy a pomáhajú jej udržať si psychickú pohodu.
Nervozita matky a jej vplyv na dieťa: V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako zdravá matka. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Je dôležité zabezpečiť zdravé spánkové návyky pre seba aj pre deti od narodenia. Oddýchnuté a spokojné matky dajú deťom veľa lásky a kvalitného spoločného času.
Čo vníma dieťa v brušku? Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa: Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
Aj keď sa môže zdať, že stres matky nemá vplyv na dieťa, opak je pravdou. Už počas tehotenstva môže stres ovplyvniť vývoj dieťaťa, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Po narodení sa tieto vplyvy môžu prejaviť v správaní dieťaťa, jeho emočnej stabilite a celkovom vývoji.
Je dôležité, aby matky dbali o svoje duševné zdravie a vyhľadali pomoc, ak sa cítia preťažené alebo trpia úzkosťou či depresiou. Podpora zo strany partnera, rodiny a priateľov je kľúčová. Existujú aj rôzne techniky relaxácie, ako je meditácia, joga či dýchacie cvičenia, ktoré môžu pomôcť zvládať stres.
Spokojná a vyrovnaná matka je základom pre šťastné a zdravé dieťa. Starostlivosť o seba nie je sebeckosť, ale nevyhnutnosť pre dobro celej rodiny.
