Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. Alergia na paradajky u dojčiat je stav, ktorý môže spôsobiť nepríjemné a niekedy aj vážne reakcie. Hoci si mnohí uvedomujú alergie na bežné potraviny, ako sú arašidy, mlieko alebo vajcia, alergia na paradajky je menej známa, no rovnako znepokojujúca. Paradajky, ktoré sú základom mnohých obľúbených jedál, môžu u niektorých jedincov vyvolať nepríjemné alergické reakcie.
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na kontakt s okolitým biologickým prostredím. Biologický materiál prostredia (mikroorganizmy, živočíchy, rastliny) obsahuje veľké množstvo látok bielkovinovej povahy, na ktoré imunitný systém alergického pacienta môže reagovať precitlivene. Alergická reakcia na paradajky nastáva, keď telo nesprávne identifikuje určité bielkoviny v paradajkách ako škodlivé látky. Imunitný systém potom spustí obrannú reakciu, čo vedie k rozvoju alergických príznakov. Hlavným alergénom v paradajkách je proteín nazývaný profilín, ktorý sa bežne vyskytuje aj v iných druhoch ovocia a zeleniny, čo môže spôsobiť krížovú alergiu. Okrem profilínu obsahujú paradajky aj ďalšie látky, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie, ako je histamín.
Príčiny a rizikové faktory alergie na paradajky
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia „bojovať“ proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Alergia na potraviny môže byť dedičná alebo sa môže vyvinúť v priebehu života. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, história alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií.
Potravinová alergia v rodine zvyšuje riziko, že aj nový človiečik bude mať problémy. Alergia je totiž geneticky podmienené ochorenie, ale zapríčiňuje ho aj stres a zlá životospráva. Ak ňou trpí matka, pravdepodobnosť, že ju dieťa zdedí, je päťdesiatpercentná. Keď sú obaja rodičia alergici, riziko je osemdesiatpercentné, pričom choroba častejšie zasiahne chlapcov. Zdedenú náchylnosť ovplyvniť nemôžeme, preto by sme si mali osvojiť správny životný štýl. Dôležitá je vyvážená strava, pohyb na čerstvom vzduchu a dojčenie. To všetko môže oddialiť alebo zmierniť výskyt alergických ochorení.
Do mlieka dojčiacej matky môžu prejsť viaceré potravinové alergény. U dedične predisponovaného dieťaťa, tzn. že rodičia sú alergici, môže kontakt aj s minimálnym množstvom potravinových alergénov viesť k senzibilizácii detského imunitného systému.
Pri dojčení platí, že dojčiaca matka môže jesť úplne všetko, ak to vyhovuje jej a aj bábätku. Odporúča sa pestrá strava, výživná, bohatá na zdravé tuky. Niekedy však môžete vypozorovať, že niektoré potraviny bábätku vadia (najčastejšie bielkovina kravského mlieka, prípadne kvasnice). Potom je dobré danú potravinu dočasne obmedziť. Tráviaci trakt bábätka postupne dozrieva a časom zvládne tráviť aj to, čo spočiatku vadilo. Ohľadom alergénov, avšak nie v MM, ale pri zavádzaní príkrmov nepanuje úplná zhoda.
V rámci prevencie sa odporúča, aby dojčiaca matka v strave obmedzila až vylúčila najsilnejšie potravinové alergény: citrusové plody, morské živočíchy, sóju, arašidy, vajcový bielok paradajky, čokoládu, farbivá a konzervačné látky. Tehotná ani dojčiaca žena by v zásade nemala jesť tie potraviny, na ktoré je alergická ona sama. Navyše by mala minimalizovať príjem ďalších najčastejších potravinových alergénov.
V tehotenstve sa začínajú vytvárať protilátky medzi 20. až 30. týždňom, ale je ich veľmi málo a novorodencovi neposkytujú dostatočnú ochranu. Po pôrode ho však chránia tzv. materské protilátky, ktoré sa do jeho tela dostali v posledných týždňoch tehotenstva matky cez placentu. Tieto protilátky však pôsobia len dočasne a už po dvoch mesiacoch ich účinok výrazne klesá až pod hranicu osožnej obrany. Prechodný nedostatok imunitného systému vrcholí medzi 3. až 6. mesiacom, a preto je dieťa v prvom roku vystavené zvýšenému riziku ochorenia akoukoľvek nákazlivou chorobou.
Prejavy alergie na paradajky
Prejavy alergie na paradajky sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od individuálnej citlivosti každého človeka. V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Medzi najčastejšie príznaky patria:
Príznaky v oblasti úst:
- Opuch pier, jazyka, podnebia, svrbenie často s prechodom až do uší, ťažkosti prehĺtaním.
Kožné prejavy:
- Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
Gastrointestinálne prejavy:
- Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
- Hnačka: Uvoľnené a časté stolice.
- Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny.
Respiračné príznaky:
- Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
- Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním.
Anafylaxia:
- Závažná, život ohrozujúca reakcia, ktorá spôsobuje rýchly pokles krvného tlaku, opuch hrdla a dýchacích ciest.
Ak sa alergická reakcia objaví do pár minút alebo hodín potom, čo dieťa zje napríklad niektorý druh ovocia alebo zeleniny, alergén v strave pravdepodobne objavíte jednoducho. Stačí si len spomenúť, čo iné než obvykle dieťa naposledy jedlo. Reakcia v podobe ekzému sa však môže objaviť aj niekoľko dní po užití alergénu, a to už je spomínanie ťažšie.
Medzi spúšťače patria najmä kapusta, karfiol, strukoviny, paprika, aromatické druhy zeleniny (zeler, cibuľa, cesnak), brokolica, silné koreniny, kravské mlieko či obľúbená čokoláda. Pri opakovaných kolikách je vhodné na určitý čas niektoré potraviny zo stravy vylúčiť. Pozor aj na nadmerné pitie kávy alebo čierneho a zeleného čaju - vás tieto nápoje síce povzbudia, ale vaše bábätko z nich môže byť podráždené.
Alergická reakcia u bábätka sa môže najčastejšie prejaviť kožnými prejavmi. Môže zareagovať i problémami zažívacieho traktu - hnačkou, kolikou či zápchou, ale aj dýchacieho systému, alebo celkovými prejavmi, ako napr. poruchami spánku, nepokojom a pod.
Deti tiež môžu mať červenú kruh okolo konečníka a priveľa plynov. Tieto ťažkosti, ktoré má na svedomí matkina konzumácia čokolády, korenia, citrusov, zeleniny, ktorá nadúva a kravské mlieko, sa zvyčajne vyriešia po troch mesiacoch.
Diagnostika alergie na paradajky
Diagnostika alergie na paradajky je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov na určenie presnej príčiny alergickej reakcie. Medzi základné metódy patrí:
- Kožný prick test: Tento test zahŕňa aplikáciu malého množstva alergénu na pokožku, ktorá je následne jemne poškodená. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto.
- Krvné testy: Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií.
- Eliminačná diéta: Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv.
- Provokačný test: Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia.
Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
Pri podozrení negatívnej reakcie na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví. Ak je nepokojné a bolí ho bruško, spomeňte si, čo ste mali na tanieri.
Je úlohou pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy. Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom. Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa. Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa.
Liečba alergie na paradajky
Liečba alergie na paradajky sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií.
- Predchádzanie alergénom: Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách.
- Farmakologická liečba: Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty.
- Imunoterapia: Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén.
Pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká.
Dojčenie aspoň 6 mesiacov. Úplne nenahraditeľnou vždy zostane diéta, ktorú Vám predpíše Váš alergológ. U detí môžete kravské mlieko nahradiť napr. Sójovým, ale vyrábajú sa i upravené mlieka - preventívne alebo liečebné. Váš lekár Vám odporučí tie najvhodnejšie. U detí býva alergia prechodná, u dospelého celoživotná.
Prevencia vzniku alergie
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv. hypoalergénnych mliek. Sú to tiež práve potravinové alergie, ktoré dali zavádzaniu príkrmov jasné pravidlá. Novú potravinu je vždy nutné podávať po dobu troch dní, ktoré slúžia na odhalenie prípadnej reakcie. Až potom môžete k potravine primiešať ďalšiu, už predtým otestovanú, alebo podať novú.
Najlepšou ochranou proti vzniku potravinovej alergie je dojčenie. Prvých šesť mesiacov života by bábätko okrem detského čaju a dojčenskej vody na uhasenie smädu nemalo prijímať nijakú inú stravu ako materské mlieko. Oddiali sa tým kontakt s cudzorodou bielkovinou. Okrem toho, dojčenie prispieva ku skorému vyzrievaniu čreva a jeho mikroflóry. Pre zdravú mikroflóru sa zasa treba počas prvého roka života vyhnúť liečbe antibiotikami. Predlžovanie dojčenia po prvom roku života však už preventívny účinok nemá.
Tuhú stravu začnite dieťaťu pridávať až po polroku. Nové potraviny zaraďujte vždy s odstupom jedného týždňa, aby ste si overili, či váš potomok nereaguje hnačkou, vyrážkami či fľakmi na koži. Najskôr ich podávajte tepelne spracované, ovocie vo forme kompótov či pyré, zeleninu dusenú alebo varenú. Rizikové potraviny ako orechy, med, mak, exotické ovocie, ryby či koreniny dovoľte dieťaťu jesť až po prvých narodeninách.
Krížové alergie a paradajky
Paradajky môžu spôsobovať krížové alergie, najmä u ľudí alergických na peľ brezy, liesky alebo tráv. Tieto osoby môžu mať problém s paradajkami, pretože obsahujú podobné alergény.
Telom vytvárané protilátky omylom reagujú aj na látku, ktorej chemická štruktúra aspoň spolovice zodpovedá pôvodnému alergénu. Alergická reakcia sa „kríži“. Asi pätina ľudí si myslí, že je na nejakú potravinu alergická. Ale!
- trávylen príbuzné trávy z čeľade lipnicovitých (napr.timotejka, mätonoh), kam však patria aj najznámejšie obilniny (napr. Pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica)
- trávy
- trávylen príbuzné trávy z čeľade lipnicovitých (napr.timotejka, mätonoh), kam však patria aj najznámejšie obilniny (napr. Pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica)
- trávy
- trávylen príbuzné trávy z čeľade lipnicovitých (napr.timotejka, mätonoh), kam však patria aj najznámejšie obilniny (napr. Pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica)
- trávy
- trávylen príbuzné trávy z čeľade lipnicovitých (napr.timotejka, mätonoh), kam však patria aj najznámejšie obilniny (napr. Pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica)
- trávy
Tieto alergie sa objavujú relatívne často. Skríženou alergiou trpí odhadom okolo 10% - 50% alergikov.
Histamínová intolerancia a paradajky
Paradajky prirodzene obsahujú histamín, čo môže predstavovať problém pre ľudí s histamínovou intoleranciou. Histamínová intolerancia (HIT) je stav, pri ktorom telo nedokáže efektívne odbúravať histamín, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu v organizme.
Medzi bežné príznaky histamínovej intolerancie patria:
- Vyrážka a červené fľaky na koži, najmä na tvári, krku, ramenách a hornej časti chrbta.
- Tráviace problémy, ako sú hnačky, kŕče, nevoľnosť a zvracanie.
- Problémy s krvným tlakom a srdcovou frekvenciou, ako je zrýchlený tep (tachykardia) alebo pokles krvného tlaku.
- Dýchacie ťažkosti, ako je dýchavičnosť, upchatie nosa alebo astmatické príznaky.
- Migrény a silné bolesti hlavy.
Ak sa u vás potvrdí histamínová intolerancia, liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a úpravu životného štýlu, pretože ide o stav, ktorý je často spôsobený nedostatkom enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý odbúrava histamín.