Prechod z dojčenia na kravské mlieko je pre dieťa významnou zmenou, ktorá si vyžaduje prípravu. Dojčenie poskytuje dieťatku pocit istoty a bezpečia, ktorý sa pri prechode na inú formu výživy postupne mení. Je dôležité vedieť, kedy a ako zaviesť kravské mlieko tak, aby bolo dieťa spokojné a jeho tráviaci systém si naň postupne zvykol.
Prvých šesť mesiacov: Materské alebo umelé mlieko
Minimálne prvých šesť mesiacov života by malo dieťa dostávať výhradne materské mlieko. Materské mlieko je životodarná tekutina, ktorá obsahuje množstvo výživných látok potrebných pre jeho rast a vývoj. Aj keď sa dojčenie odporúča do dvoch rokov života dieťaťa, je vhodné, ak ho matka kombinuje s náhradným mliekom.
„Kým mama dojčí, materské mlieko poskytuje črevu a dieťatku ochranu pred potravinami, ktoré mu zavádzame. A keďže ho potrebujeme naučiť tráviť aj tú normálnu kravskú bielkovinu, tak v tomto čase popri dojčení dávame dieťatku kravské mlieko, ale samozrejme nie hneď od začiatku a nie klasické kravské mlieko, ale takzvané formuly alebo umelé mlieka, ktoré sú niečo medzi materským a kravským mliekom,“ vysvetľuje pediatrička MUDr. Elena Prokopová.
Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie inštitúcie, prvých šesť mesiacov života by malo byť dieťa výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Materské mliečko je jedinečné tým, že ženské telo ho „vyrába“ presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Aj preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života.
Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatíve k materskému. Ak ste z rôznych dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých šesť mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.
Postupný prechod na kravskú bielkovinu
„Napríklad začíname mu pridávať umelé mlieko - kravské modifikované mlieko - vo forme kaší ako príkrmy po šiestom mesiaci života v postupne sa zvyšujúcich množstvách. Potom mu začíname pridávať jogurty a umelé mlieka na pitie, keď prestávame dojčiť, takže kombinácia týchto dvoch zložiek je práve veľmi výhodná. Dojčenie predstavuje ochranu a to umelé mlieko zvyká dieťatko na príjem kravského mlieka v budúcnosti,“ dodáva MUDr. Elena Prokopová.
Od 6. mesiaca veku lekári odporúčajú zavádzať do jedálnička detí tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.
Od 7.-8. mesiaca veku sa odporúča začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené).
„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu,“ hovorí pediatrička Denisa Jaššová.
„Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.“
Pozor na alergiu a nevhodné mlieka
Postupný prechod na príkrmy a mliečne formuly by žiadna mamička nemala zanedbávať. Predstavuje účinnú prevenciu pred alergiou na kravské mlieko, ktorá patrí medzi najčastejšie potravinové alergie. Všetko, čo mamička zje už počas tehotenstva sa dostane krvou cez placentu k dieťatku. Takto sa dieťa stretáva s antigénmi bielkoviny kravského mlieka, ak mamička konzumuje mliečne výrobky. Po narodení ich dostáva materským mliekom pri dojčení.
Preto je vhodné v období tzv. imunologického okna (4. - 7. mesiac veku dieťaťa) dať dieťatku olíznuť napr. jogurt a po 6. mesiaci života postupne zavádzať kaše s obsahom dojčenskej formuly, vyrobené na báze kravského mlieka.
„Dieťa by však do 3 rokov života nemalo piť kravské mlieko v surovom stave, ale formulu s mliečnym tukom. Bielkoviny z kravského mlieka totiž môžu zaťažiť detské obličky. Ešte ťažšie stráviteľné je kozie mlieko, to by deti nemali piť vôbec,“ hovorí odborníčka. Kozie mlieko nie je vhodné pre výživu dojčiat z dôvodu vyššieho obsahu bielkovín, minerálov, nízkeho obsahu vitamínov a kyseliny listovej a má taktiež nedostatok železa.
Kravské mlieko po prvom roku života
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
„Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila detská lekárka Jaššová.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda.
„Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“
Po ukončenom prvom roku života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Pokiaľ však rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať. Dôležité je, aby ho volili s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa.
Ak ide o bežné mlieko, odporúča sa siahnúť po tom s označením bio, naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.
Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známe, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky.
Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky, obsahujú rovnaké množstvo vápnika, pozor však, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len jeden a pol percenta tuku.
Výber mliečnych výrobkov a alternatív
Po prvom roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozzarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok.
Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka.
Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarožku, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny.
Výhodou tvrdých syrov je, že ich môžete podávať viacerými spôsobmi - môžete ich napríklad nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako takzvané finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť, prehĺtať, čo sú základné schopnosti, ktoré posilňujú ich stravovacie návyky.
Prestaňte kupovať jogurt! Vyrobte si ho sami z dvoch ingrediencií
Rastlinné nápoje ako alternatíva
Rôzne rastlinné nápoje podobajúce sa kravskému mlieku, ktorým sa ľudovo hovorí rastlinné mlieka, sa stali bežnou súčasťou jedálnička a tešia sa rastúcemu záujmu zákazníkov. Pre ľudí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) predstavujú cestu, ako si dopriať obľúbené chute. Je však dôležité vedieť, že z nutričného hľadiska nie sú priamou náhradou živočíšneho mlieka.
„Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle,“ povedala detská lekárka.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.
Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.
Pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať.