Andrej Szabo: Cesta umelca v slovenskom balete

Andrej Szabo, narodený v roku 1984 v Trnave, je významnou postavou súčasného slovenského baletu. Jeho umelecká cesta je dôkazom talentu, húževnatosti a neustáleho hľadania dokonalosti vo svojom remesle. Po absolvovaní klasického tanca na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, pokračoval v štúdiu na prestížnej Academie de Danse Classique Princesse Grace v Monaku. Následne získal titul bakalára na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, čo svedčí o jeho všestrannosti a intelektuálnom rozmere.

Jeho profesionálna kariéra začala v roku 2004 ako člena Baletu Slovenského národného divadla (SND), kde sa v roku 2010 stal sólistom. Počas svojej kariéry pôsobil aj v Balete Bratislava a v balete Divadla Nová scéna. V roku 2014 sa vrátil do SND, kde momentálne zastáva pozíciu prvého sólistu baletu a v aktuálnej sezóne účinkuje v trinástich predstaveniach. Jeho talent a umenie ho zaviedli na javisko po celom svete - účinkoval v Kanade, Česku, Maďarsku, Rumunsku, Rakúsku, Francúzsku, Japonsku a Taliansku.

Úspechy a ocenenia

Umelecké úspechy Andreja Szaba boli ocenené aj odbornou verejnosťou. V roku 2008 získal cenu Literárneho fondu za stvárnenie titulnej postavy v detskom balete Popolvár. O rok neskôr, v roku 2009, bol ocenený za stvárnenie postáv Rotbarta v Labuťom jazere a Kurbského v Ivanovi Hroznom. Tieto ocenenia potvrdzujú jeho výnimočné interpretačné schopnosti a jeho prínos k baletnému umeniu.

O balete a jeho vnímaní verejnosťou

Andrej Szabo sa vo svojich vyjadreniach často dotýka problematiky vnímania baletu verejnosťou. Priznáva, že balet nie je mainstreamovou záležitosťou a mená ako Harapes či Radačovský sú známejšie vďaka marketingu a účasti v televíznych projektoch. "Je to dané dobou, v ktorej žijeme. Tá je najmä o marketingu. Idú s kožou na trh a dokonca aj do televíznych súťaží typu Bailando," konštatuje Szabo, pričom dodáva, že takáto popularita môže byť aj snahou spopularizovať balet. Napriek tomu ho nemrzí, že balet nie je na popredných priečkach popularity. "Balet jednoducho nie je mainstreamová záležitosť," hovorí. Jeho cieľom je skôr ukázať ľuďom, ktorých to naozaj zaujíma, čo všetko balet dokáže, a teší sa, ak sa títo diváci vracajú a privádzajú aj svojich blízkych.

Szabo tiež reaguje na stereotypy, ktoré obklopujú baletných umelcov. "Nie je to prudko intelektuálne prostredie, kde sa vedú samé filozofické maratóny," hovorí s istou dávkou sebairónie. Zdôrazňuje, že mnohí ľudia na balet nikdy neprídu, pretože ich nik nedokázal pritiahnuť a odhaliť im jeho tajomstvo. "Treba vnímať aj to, že mládež v rôznych obdobiach má svoje špecifiká," dodáva. Poukazuje na to, že dnešná mládež žije na vnemoch a potrebuje okamžité uspokojenie, preto je dôležité vyberať pre nich príťažlivé tituly, ktoré ich dokážu zaujať.

Výzvy tanečnej kariéry

Kariéra tanečníka je mimoriadne náročná a krátka. Andrej Szabo poukazuje na to, že balet sa nedá robiť do dôchodku a po skončení kariéry mnohí umelci čelia neľahkej situácii. "Mnohých som už videl sedieť na vrátniciach, predávať v Tescu, niektorí skončili pri alkohole alebo spáchali samovraždu," priznáva Szabo s vážnym tónom. Vysvetľuje, že práve preto rodičia dnes váhajú, či dať svoje deti na tanečné konzervatóriá, pretože si uvedomujú obmedzenú perspektívu tohto povolania. "Ja ako úplná špička na Slovensku a jediný Slovák, vedúci sólista v Národnom divadle, mám celkom slušný príjem. Som však len špička ľadovca," dodáva.

Spomína aj na obdobie po zmene zákona o výsluhových dôchodkoch počas Dzurindovej vlády, kedy tanečníci prišli o túto formu zabezpečenia. "A odvtedy nemáme takmer nič," konštatuje.

Osobný pohľad na umenie a život

Napriek náročnosti profesie Andrej Szabo zostáva verný baletu a považuje ho za jedno z najemotívnejších umení. "Predstavte si matku tesne pred pôrodom. Dokázali by ste jej pocit opísať slovami? Nie, lebo sa to nedá. My, tanečníci, sa však vyjadrujeme tancom, gymnastikou, mimikou, pantomímou, a to všetko nám umožňuje znázorniť tú emóciu oveľa výstižnejšie," vysvetľuje.

Pre divákov, ktorí by chceli "ochutnať balet zblízka", odporúča predstavenie Sylfida ako klasickú voľbu, ktorá je zaujímavá, krátka a výstižná. Z novšej tvorby by ich vzal na predstavenie Nižinskij - Boh tanca, ktoré opisuje ako "film, odohrávajúci sa v baletnom duchu", s krásnou dramaturgickou výstavbou, vtipom a silnou emóciou.

Andrej Szabo je šťastne ženatý a s úsmevom reaguje na stereotypy o homosexualite v balete. "Ak je niekto medzi nami naozaj gej, samotné prostredie, v ktorom sa u nás pohybuje, ho od toho neodhovára. Máme 21. storočie a homosexualita nie je choroba," uvádza. Dodáva, že v ich súbore je len malý počet homosexuálov a zženštilých gejov vída skôr na ulici.

Jeho cesta k baletu nebola priamočiara. "Žiadny chlapec nesníva o tom, že bude 'baleťák'," priznáva. Pochádza z rodiny futbalového trénera a odmalička naháňal loptu. Ako hyperaktívne dieťa však potrebovalo iný druh pohybu. Vďaka babke sa dostal k tancu a napriek počiatočnej neistote pochopil, že klasický tanec je nevyhnutný pre dobrého tanečníka. "Preplakal som to, ale dal som tomu šancu a dotiahol to až na sólistu Národného divadla. Mala teda pravdu," hovorí o profesorke, ktorá ho vtedy presvedčila.

Napriek ponukám zo zahraničia sa Andrej Szabo rozhodol zostať na Slovensku. "Cítil som, že môj skutočný domov je na Slovensku. A som rád, že som tu zostal," uvádza. Dodáva, že aj na Slovensku musí zostať niekto, kto udrží kvalitu a štandard v balete.

Pre Andreja Szaba je najväčším uspokojením pocit po predstavení, ktorý má dvojaký rozmer. Prvým je radosť a potešenie duše, ktoré odovzdáva divákom. Druhým je fyzický pocit, podobný eufórii po športe. "A ja ten pocit naozaj zbožňujem," priznáva. Avšak, ako hovorí, nie je to len o potlesku. "Moja duševná potrava je to, keď ma diváci po predstavení zastavujú a chcú sa o ňom rozprávať. Chcú vedieť viac," dodáva s presvedčením.

tags: #andrej #szabo #narodeny