Antialergická strava pre dieťa: Prevencia a zvládanie alergií

V dnešnom uponáhľanom svete sa alergie stali takmer bežnou súčasťou našich životov. O alergiách sa vie veľa a existujú aj riešenia, ako s nimi žiť plnohodnotný život. Ak však očakávate príchod nového života a vo vašej rodine sa alergia už vyskytla, chcete urobiť maximum pre to, aby ste riziko vzniku alergie u vášho potomka minimalizovali.

Ako vzniká alergia a aké sú rizikové faktory?

Vedeli ste, že ak je jeden z rodičov alergik, pravdepodobnosť vzniku alergie u vášho dieťatka je významne vyššia? V prípade, že ste obaja rodičia alergici, pohybuje sa táto pravdepodobnosť dokonca medzi 50 - 90 %. Genetická predispozícia zohráva svoju rolu v tom, či vaše dieťa alergiu bude mať, alebo nie. Genetická výbava vášho potomka však nie je jediným faktorom, ktorý riziko vzniku alergie ovplyvňuje. A o tom, či alergia u vášho potomka prepukne, nerozhodnú iba gény, ale aj vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť, či tieto gény budú prepísané.

Týmito vonkajšími faktormi sú najmä:

• Nemožnosť dojčenia.
• Pôrod cisárskym rezom.
• Včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva).
• Vystavenie dieťaťa tabakovému dymu.

Alergia je jednoducho povedané precitlivená reakcia vášho imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Oslabený imunitný systém mylne vyhodnotí stav ako zdravie ohrozujúci, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. To znamená, že začne vo zvýšenej miere vytvárať protilátky. Tie následne uvoľnia histamín do krvného obehu, čo u vášho potomka vyvoláva alergickú reakciu. Pocítia to najmä jeho oči, nos, hrdlo, pľúca, koža i trávenie.

Za rozvoj alergie zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy je riziko prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov, až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak sa toto riziko znižuje na polovicu. U detí, ktoré nemajú v rodine alergika, je pravdepodobnosť objavenia sa alergickej reakcie „iba“ 20 až 30 %.

Veľkým strašiakom je hrozba vzniku anafylaktického šoku. Ide o veľmi nebezpečný stav, keď klesá krvný tlak a zhoršuje sa dýchanie. Ak dieťa nedostane včas liečbu, môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.

Vplyv stravy matky počas tehotenstva a dojčenia

Možno ste už počuli o tzv. nutričnom programovaní, keď to, čo matka v čase tehotenstva je, do značnej miery ovplyvní zdravie a správny vývoj jej bábätka. Ak teda nie ste alergická na nejaký druh potravín (napr. oriešky, ryby, pšenica a pod.), ponechajte tieto zložky vo svojom jedálnom lístku. Ich vylúčením rozhodne bábätku nijako neprilepšíte a naopak, môže sa stať, že vďaka vynechaniu niektorých potravín môžete prísť o dostatočný prísun vitamínov a živín, ktoré sú potrebné pre správny vývoj vášho bábätka v brušku. Preto by váš jedálny lístok v čase tehotenstva mal byť pestrý a vyvážený.

Pri dojčení alergického dieťaťa drží diétu matka. Novorodenci a dojčatá sú závislí od mliečnej stravy. Pokiaľ matka môže dojčiť, je to ideálny stav. Materské mlieko obsahuje všetky živiny, ktoré dieťa potrebuje na svoj zdravý vývoj a rast. Odborníci zatiaľ nepreukázali, že obmedzenie alergénov v strave dojčiacej matky ovplyvňuje ďalší vývoj alergického ochorenia u dieťaťa. Ak však lekár dojčaťu diagnostikoval alergický črevný zápal alebo ABKM, je nevyhnutné, aby sa dojčiaca matka riadila odporúčaním lekára, čo má zo stravy vyradiť. Pri dojčení sa totiž alergény dostávajú do materského mlieka.

Najlepší spôsob prevencie: Dojčenie a hypoalergénne mlieka

Najlepším spôsobom, ako ovplyvniť riziko vzniku alergie, je dojčenie. Materské mlieko je zázrakom prírody. Každá mamička má špecifické zloženie materského mlieka - ideálne priamo pre svojho potomka. V priebehu veku dieťaťa sa mení zloženie mamičkinho mliečka a vždy ponúka to najlepšie pre jej dieťatko. Dojčenie pomáha dozrievaniu imunitného systému bábätka a odborníci sa zhodujú, že pokiaľ je to možné, mamička by mala výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca. A pri dojčení je dôležité, aby sa mamička správne stravovala a zo svojho jedálneho lístka vyradila iba tie potraviny, na ktoré je sama alergická alebo ktoré môžu negatívne ovplyvniť bábätko.

Čo keď však dojčenie nie je možné? Pre deti s alergiou v rodine sú tu tzv. HA mlieka. Ak patríte k tým mamičkám, ktoré dojčiť z nejakého dôvodu nemôžu, nemáte inú možnosť ako po odporúčaní pediatra siahnuť po umelej výžive. Dnes nájdete na regáloch obchodov a lekární širokú škálu dojčenských mliek a mliek pre batoľatá. Dôležité je si však správne vybrať to najlepšie náhradné mliečko pre potreby vášho bábätka.

Ak je vo vašej rodine alergia, sú na trhu k dispozícii tzv. hypoantigénne mlieka (HA mlieka), ktoré sú vyrábané špeciálnym procesom z mlieka kravského, kde je mliečna bielkovina čiastočne naštiepená. O zavedení týchto špeciálnych mliek do jedálneho lístka vášho dieťatka sa však vždy vopred poraďte sa svojím pediatrom, ktorý na základe vašej rodinnej anamnézy a zdravotného stavu bábätka rozhodne, či je HA mlieko tou správnou voľbou.

Pri výbere správneho mlieka pre nedojčené deti s príznakmi alergie je vhodné poradiť sa s lekárom. Ten vám na základe stanovenej diagnózy odporučí najvhodnejší typ mlieka. Hypoalergénne mlieko sa používa pri podozrení či diagnóze ABKM. Mliečna bielkovina je vysoko naštiepená tak, aby ju detský imunitný systém dobre znášal.

Zavádzanie príkrmov a potenciálne alergény

Popri dojčení je dôležité na zníženie rizika vzniku alergie začať včas zavádzať potenciálne alergény do stravy dieťaťa. Ideálnym časom pre prvé príkrmy je obdobie medzi ukončeným 4. až 6. mesiacom veku dieťaťa, keď sa otvára tzv. imunologické okno, teda ideálny čas pre zoznámenie dieťatka s novými chuťami a tým aj potenciálnymi alergénmi. Práve obdobie prvých príkrmov je optimálne pre stretnutie aj s potravinovými antigénmi a navodenie imunitnej tolerancie - teda prijatie cudzorodej látky bez alergickej reakcie organizmu. U dojčených a dobre prospievajúcich detí sa odporúča úplné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca.

Podobne ako pri zdravých deťoch je vhodné začínať s príkrmami opatrne a postupne. Dieťa zoznámte s jednou potravinou (v malom množstve), pár dní počkajte na prípadnú reakciu a až potom pridajte ďalšiu potravinu. Ak sa alergia na niektorú potravinu potvrdí, je nutná eliminačná diéta (vyradenie potraviny zo stravy).

Dráždivé prísady môžu spôsobiť zhoršenie ekzému u atopikov. Z rovnakého dôvodu nie je vhodná čokoláda, kakao, orechy, citrusy, kivi, paradajky, zeler, petržlen, prípadne aj niektoré druhy rýb. Ak máte pocit, že tieto potraviny zhoršujú vášmu dieťaťu ekzém, poraďte sa s lekárom, či je potrebné ich zo stravy vynechať.

Ak dieťaťu dávate kašu, môžete zvoliť nemliečne kaše (s obsahom obilnín, prípadne ochucujúcich zložiek), ktoré sa pripravujú s materským mliekom alebo špeciálnym mliekom.

Skrížená alergia a potravinové zoznamy

Skríženou alergiou trpí v strednej Európe asi 50 % peľových (teda tých najbežnejších) alergikov. Protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, vtedy reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminiokyselín s iným alergénom. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, ďalej medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče), ba dokonca aj medzi latexom a potravinou.

Osoby alergické na pele trpia dvakrát až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia. Za 80 % potravinových reakcií detí i dospelých je zodpovedná práve skrížená alergia medzi respiračnými alergénmi a podobnými alergénmi v potravinách, ako je ovocie, zelenina či orechy. Imunitná odpoveď je namierená proti rastlinným a živočíšnym proteínom a môže vyvolať výrazné zdravotné ťažkosti.

Aby ste tento akútny stav nezhoršili, je dobré vyhýbať sa ďalším alergénom, vrátane ovocia a zeleniny. Lekári odporúčajú viesť si potravinový denník, do ktorého zaznamenáte všetko, čo dieťa počas dňa zjedlo, a tiež prípadnú reakciu.

Hoci niektoré potraviny po tepelnej úprave strácajú svoj alergénny vplyv (strukoviny), neplatí to u petržlenu, zeleru, korenia, orechov a arašidov. Počas najvyššej alergickej sezóny je dobré, ak malým alergikom nasledujúce rizikové potraviny nebudete ponúkať.

Rizikové potraviny pri alergii na peľ brezy:

• Jablká, čerešne, višne, broskyne, marhule, hrušky, kivi, liči, avokádo.
• Surový zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok.
• Lieskové a vlašské orechy, mandle.

Rizikové potraviny pri alergii na peľ tráv a obilnín:

• Rajčiny, sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy.
• Melóny cukrové, vodové.

Rizikové potraviny pri alergii na peľ artemisie:

• Zeler (aj varený), karotka, petržlen, mango.
• Korenie a bylinky (fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymián, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie).

Ďalšie tipy pre zníženie rizika vzniku alergie

Aj takou drobnosťou, ako je uprataný a čistý domov, môžete prispieť k podpore zníženia rizika alergie u svojho dieťaťa. Nie je potrebné mať upratané do posledného detailu, no pravidelné upratovanie a vetranie pomôže k zníženiu potenciálnych alergénov v ovzduší vášho domova. Vyvarujte sa tiež fajčenia v priestoroch, kde bábätko nejaký čas pretrváva.

A v neposlednom rade nezabudnite na podporu imunity a jej posilňovanie. Už od prvých mesiacov zvykajte bábätko na pobyt vonku na čerstvom vzduchu, vždy primerane k ročnému obdobiu a vonkajšej teplote.

Plesne preč! Základ je nenakupovať potraviny do zásoby. Zemiaky, ovocie, zelenina a pečivo veľmi rýchlo napadnú mikrospóry plesní, ktoré voľným okom nevidíte. Pleseň na ovocí a zelenine? Odrezanie postihnutej časti vás pred ňou neochráni. Pleseň sa už zavŕtala do hĺbky. Ďalšie potraviny skladované v bezprostrednej blízkosti môžu byť tiež infi kované. Viditeľná časť je len vrchol ľadovca, ktorý je vnútri. Keď plesnivú potravinu vyhodíte, vyčistite aj miesto, kde ste ju skladovali. Spóry dráždiace alergikov prežívajú aj na neživých povrchoch. Keď trpíte alergiou, nekupujte strúhanku. Nastrúhajte si ju radšej doma z čerstvého pečiva, ktoré ste predtým usušili v rúre. Podiel neviditeľných plesní v odstátom pečive, z ktorého sa vyrába, je vysoký.

Pri alergii na mlieko by ste mali vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne výrobky, ako sú mlieko, jogurt, syry, maslo a tvaroh. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Týka sa to nielen mlieka a mliečnych výrobkov - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, smotana, mliečne dezerty, ale aj potravín, kde sa mlieko nachádza v skrytej podobe (niektorých pekárenských a mäsových výrobkov).

Na trhu je široká škála rastlinných mliek, ktoré sa vyrábajú zo strukovín, obilnín, orechov alebo z olejnatých semienok. Pripravili sme sekciu, kde môžete nájsť a filtrovať recepty, aby boli bez mlieka, či dokonca iných alergénov. Pripravte sa na nákupy s našim zoznamom potravín primárne bez mlieka, ale aj bez sóje, lepku atď.

Pri podozrení na alergiu u dieťaťa sa vždy obráťte na pediatra alebo alergiológa, ktorý zvolí najvhodnejšiu liečbu a ďalšie opatrenia na zmiernenie príznakov alergických prejavov.

tags: #antialergicka #strava #pre #dieta