Jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej formy slovenského jazyka a katolícky kňaz Anton Bernolák patril k najpoprednejším predstaviteľom slovenského osvietenstva. Od narodenia významnej osobnosti kultúrneho, náboženského a politického života, Antona Bernoláka, sa dnes pripomína jeho celoživotné dielo.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci Slanica, ktorá je v súčasnosti zatopená Oravskou Priehradou. Pochádzal zo zemianskeho rodu Bernolákovcov. Nižšie triedy ľudovej školy absolvoval v rodisku, vyššie v Námestove. V trnavskom seminári Stephaneum študoval filozofiu (1780 - 1782). V roku 1782 došlo k zmene priezviska na Bernolák. Na univerzite vo Viedni zase študoval teológiu (1783 - 1784) ako alumn viedenského seminára Pázmaneum. Poslucháčom teológie na bratislavskom generálnom seminári bol v rokoch 1784 - 1787, kde aj ukončil svoje štúdiá. V roku 1787 bol v Trnave vysvätený za kňaza.
Anton Bernolák bol potom tajomníkom arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave a na tomto poste zotrval do roku 1797. V roku 1791 začal pôsobiť ako tajomník a kancelár arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave. Popri tejto funkcii bol tri roky archivárom, cenzorom kníh a prísažným notárom ústrednej cirkevnej stolice. V roku 1797 sa stal dekanom v Nových Zámkoch a v tom istom roku prevzal úrad farára v Nových Zámkoch. Zastával tiež funkciu správcu hlavnej mestskej školy a učiteľa náboženstva v Nových Zámkoch.
Bol mimoriadne vzdelaným mužom, ktorý ovládal viacero cudzích jazykov. Veľký prehľad mal v histórii, v prírodných vedách i v oblasti hudby, estetiky či politiky. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.
Ešte počas pôsobenia v bratislavskom seminári založil Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, vďaka ktorej v roku 1787 vyšlo kolektívne napísané dielo Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách, ku ktorému Bernolák pripojil aj príručku o pravopise Orthographiu. V bratislavskom generálnom seminári sa zapálil za osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. a stal sa propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa.
Anton Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami. Za prvoradú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil ypsilon, v pravopise sa používalo iba mäkké i. Dôsledne označoval mäkkosť spoluhlások ď, ť, ň, ľ. Vylúčil zo slovnej zásoby slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne a namiesto nich tvoril nové slová. Slovenský jazyk oslobodzoval od českých výrazov. Zaviedol fonetický pravopis („píš ako počuješ“). Gramatickú stavbu jazyka vyložil v diele Grammatica slavica (Slovenská gramatika) v roku 1790. Svoje presvedčenie v správnosť nového slovenského jazyka musel často hájiť pred Jozefom Ignácom Bajzom.
Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Jeho vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák, archivárom a pokladníkom Juraj Fándly. Slovenské učené tovarišstvo so svojimi pobočnými stánkami bolo zriadené od západu po východ Slovenska. Organicky súviselo so šírením literatúry a osvety v novoustálenom spisovnom jazyku.
Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia, porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Slovník vyšiel v rokoch 1825-1827 v Budíne zásluhou Juraja Palkoviča. V Slovári je veľmi bohatá synonymika, asi 1200 - 1500 prísloví a porekadiel, bohatá a živá frazeológia, početné ľudové, meštianske a vojenské piesne.
Anton Čechov: Život spisovateľa
Anton Bernolák pravdepodobne zomrel náhle na zlyhanie srdca 15. januára 1813 v Nových Zámkoch. Pochovaný bol 18. januára 1813 na tzv. cintoríne pri bráne.
Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1787 zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia. Hnutie bernolákovcov, teda nasledovateľov Antona Bernoláka, vytvorilo vhodné podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá prebehla v roku 1843 v Hlbokom za účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Bernolákom kodifikovaná spisovná slovenčina, tzv. bernolákovčina, sa stala základom, na ktorý ideovo nadviazala štúrovská kodifikácia.
| Narodenie | 3. október 1762, Slanica |
| Štúdium filozofie | 1780 - 1782, Trnava |
| Štúdium teológie | 1783 - 1787, Viedeň, Bratislava |
| Kňazská vysviacka | 1787, Trnava |
| Prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny | 1787 |
| Založenie Slovenského učeného tovarišstva | 1792 |
| Úmrtie | 15. január 1813, Nové Zámky |