Argentína, krajina s hlbokými koreňmi v katolicizme, prešla zložitou cestou v otázke legalizácie potratov. Táto téma rozdeľuje spoločnosť a politickú scénu, čo viedlo k búrlivým debatám, protestom a nakoniec k prelomovému hlasovaniu v Senáte. Článok sa zameriava na skúmanie kľúčových udalostí, hlasovaní a osobností, ktoré formovali argentínsky postoj k potratom, a tiež na súčasný stav a budúce výzvy.
Historický kontext a prvé pokusy o legalizáciu
V Argentíne boli potraty dlho obmedzené na prípady znásilnenia alebo ohrozenia života ženy. Napriek tomu sa odhaduje, že sa každoročne vykonáva veľké množstvo nelegálnych potratov, čo vedie k zdravotným komplikáciám a úmrtiam žien. Mimovládne organizácie odhadujú, že za uplynulé štvrťstoročie zomrelo vyše tritisíc žien v dôsledku komplikácií po nelegálnych potratoch. Tento stav viedol k tlaku na zmenu zákona a legalizáciu potratov.
V roku 2018 prešiel návrh zákona o legalizácii interrupcií v Argentíne do dolnej komory parlamentu. V Senáte však nezískal dostatočnú podporu. Podobný návrh na legalizáciu zabíjania nenarodených detí v Argentíne neuspel v roku 2018 kvôli silnému odporu verejnosti.
Národná kampaň za právo na legálny, bezpečný a bezplatný potrat, koalícia pro-potratových skupín sa už viac ako desať rokov snaží legalizovať potraty v Argentíne, uvádza sa v správe. V mnohých latinskoamerických krajinách sú umelé potraty až na výnimočné prípady stále zakázané.
Prelomové hlasovanie v Senáte a legalizácia potratov
V decembri argentínsky Senát schválil návrh zákona o legalizácii potratov. Stredajšie hlasovanie sa považuje za veľké víťazstvo zástancov práva na potrat v krajine s katolíckou väčšinou. Mnohí ho označujú za historicky významný okamih. Senát schválil zmenu zákona pomerom hlasov 38 ku 29. Odborníci pritom očakávali oveľa tesnejšie výsledky. Navrhovaný zákon legalizuje potraty vo všetkých prípadoch až do 14 týždňov tehotenstva. Interrupcie v Argentíne, tretej najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky, boli doteraz povolené iba vtedy, ak bolo tehotenstvo výsledkom znásilnenia alebo ak ohrozovalo život či zdravie ženy.
Horná komora argentínskeho parlamentu bude v utorok rozhodovať o legalizácii potratov. Výsledok je podľa odborníkov neistý, uviedla agentúra AFP. Návrh zákona, ktorý predložil prezident Alberto Fernández, schválila dolná komora parlamentu 11. decembra aj napriek silnému odporu zo strany katolíckej cirkvi a evanjelikov. Cieľom návrhu zákona je zlegalizovať potraty do 14. týždňa tehotenstva. V krajine môžu momentálne ženy interrupciu podstúpiť len v prípade znásilnenia a ohrozenia života matky.
V prípade, že sa hlasovanie skončí nerozhodne, bude o výsledku rozhodovať predsedníčka senátu Cristina Kirchnerová, bývalá prezidentka, ktorá pred dvoma rokmi zmenila svoj negatívny postoj k potratom a momentálne je zástankyňou tzv. "možnosti voľby". Výsledok utorkového hlasovania by mohla ovplyvniť neprítomnosť dvoch senátorov, ktorí sú proti potratom, pripomína AFP.
Argentínsky Senát odmietol vo štvrtok návrh zákona, ktorý by legalizoval umelé prerušenie tehotenstva do jeho 14. týždňa. Výsledok hlasovania prišiel po 15-hodinovej rozprave, kým za legalizáciu interrupcií sa vyslovilo 31 a proti bolo 38 poslancov. Predmetná otázka rozdelila rodnú krajinu pápeža Františka. Argentína v súčasnosti povoľuje umelé prerušenie tehotenstva výlučne v prípade znásilnenia či ohrozenia života a zdravia ženy. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva sa však napriek tomu v Argentíne každoročne vykoná viac než 350 000 nelegálnych interrupcií.
Argentínsky Senát schválil návrh zákona o legalizácii potratov. Stredajšie hlasovanie sa považuje za veľké víťazstvo zástancov práva na potrat v krajine s katolíckou väčšinou. Mnohí ho označujú za historicky významný okamih. Senát schválil zmenu zákona pomerom hlasov 38 ku 29. Odborníci pritom očakávali oveľa tesnejšie výsledky. Milióny žien získali vďaka rozhodnutiu zákonodarného orgánu právo legálne ukončiť svoje tehotenstvo.
Konečné hlasovanie dopadlo pomerom 131 ku 117, pričom šiesti sa zdržali. Pred budovou kongresu sa v uliciach zišli tisíce pro-life a pro-potratových demonštrantov, aby sa dozvedeli výsledok hlasovania. Po oznámení výsledkov sa potratoví aktivisti začali radovať a objímať.
Reakcie a dopady legalizácie
Rozhodnutie Senátu vyvolalo zmiešané reakcie. Zatiaľ čo zástancovia práva na potrat oslavovali historický moment a víťazstvo, odporcovia vyjadrili sklamanie a obavy. Podporu protestom za liberalizáciu potratov vyjadrila aj Atwoodová. „Ženy, ktoré sa nemôžu samy rozhodnúť, či budú, alebo nebudú mať dieťa, sú zotročené. Argentína, ak si želáš, vynúť si pôrod, ale aspoň to nazvi tým, čím to je.
Aktivisti, ktorí sa venujú problematike interrupcií dúfajú, že Argentína bude inšpiráciou aj pre ostatné štáty Latinskej Ameriky, v ktorých žije katolícka väčšina. Tamara Taraciuk Bronerová z Human Rights Watch (HRW), pred hlasovaním uviedla, že ak Argentína zákon prijme, pošle celému regiónu veľmi silný odkaz, že je možné pokročiť v legalizácii potratov, a to dokonca aj v katolíckej krajine, akou je Argentína.
Podľa Centra pre reprodukčné práva v celej Latinskej Amerike a karibskej oblasti povoľujú umelé prerušenie tehotenstva iba Kuba, Uruguaj, Francúzska Guyana a Guyana. V Mexico City a mexickom štáte Oaxaca je možné podstúpiť prerušenie, no len po podaní oficiálnej žiadosti. Vo zvyšku Mexika sú stále prísne obmedzené.
Naopak Salvádor, Dominikánska republika, Haiti, Honduras, Nikaragua a Surinam zakazujú umelé prerušenie tehotenstva takmer za každých okolností. Kolumbia, Kostarika, Guatemala a Panama umožňujú potrat iba v prípade, ak to má chrániť zdravie ženy alebo pomôcť pri záchrane jej života.
Pred Palácom argentínskeho národného kongresu sa zhromaždili odporcovia aj podporovatelia práva na potrat. Na výsledky tam čakali niekoľko hodín, keďže rokovanie prebiehalo v noci a nikto presne nevedel, kedy sa skončí. Obe strany chceli byť na mieste v čase, kedy oznámia výsledok hlasovania. Stredajšie ráno viac potešilo podporovateľov zmeny zákona a teda aj legalizácie interrupcií. Pred palácom sa okamžite začal rozliehať potlesk aj radostné výkriky ľudí. Mnohí od dojatia plakali. Medzi nimi bola aj Gabriela Giacomelli, ktorej dve sestry absolvovali potrat, no nezákonne. Dianie so slzami v očiach opísala ako „veľmi emotívne“, píše portál CNN.
„Je to historický moment. Verím, že dneškom sa všetko mení,“ dodáva aktivistka Sofia Gonzalez.
Polarizácia spoločnosti a symboly
Interrupcie nie sú polarizujúcou témou len v Poľsku alebo na Slovensku. Návrh na zmenu zákona rozhádal aj dva rozdielne tábory v Argentíne. Tie sa okrem iného rozlišovali aj symbolmi či oblečením, ktoré nosili. Obhajcovia práv na umelé prerušenie tehotenstva sformovali hnutie označované aj ako zelená vlna a nosili zelené vreckovky. Aktivisti, ktorí vystupovali proti potratom sa obliekli do modrej - farby hnutia „Zachráňte obidva životy“ a zároveň aj farby štátnej vlajky.
Symbolom demonštrácií za legalizáciu potratov sa stali aj zelené šatky s nápisom: „Za legálny, bezpečný a slobodný potrat“ či „Sexuálna výchova na rozhodnutie, antikoncepcia na prevenciu potratu, legálny potrat ako prevencia smrti“. Takéto šatky nosia najmä mladé dievčatá vrátane stredoškoláčok. Hnutie mladých, ktoré sa mobilizovalo na podporu legalizácie potratov, označila miestna novinárka Luciana Pekerová za „revolúciu dcér“.
Slovensko sa podľa medzinárodného výskumu DEKK Inštitútu zaradilo na druhé miesto medzi 42 krajinami sveta v miere spoločenskej a politickej polarizácie - horšie je na tom už len Argentína. Výskum ukazuje, že až 37 % Slovákov prerušilo kvôli politike kontakt s blízkymi, pätina označuje názorových oponentov za „nebezpečných“ a takmer 20 % ospravedlňuje násilie voči nim. Až 77 % obyvateľov vníma spoločnosť ako rozdelenú. Správa poukazuje aj na vzostup antisystémových nálad a stratu dôvery v demokratické inštitúcie, pričom značná časť populácie verí na „zákulisné sily“ riadiace štát. Odborníci hovoria o tzv. afektívnej polarizácii, kde sa z názorových oponentov stávajú nepriatelia, nie partneri na diskusiu.
Q&A: How did Slovakia become one of the most politically polarised countries in Europe?
Prezident Fernández a jeho podpora legalizácie
V posledných mesiacoch získalo hnutie podporujúce legalizáciu umelého prerušenia tehotenstva výraznú podporu. Postaral sa o to najmä prezident Alberto Fernández, ktorý sa k moci dostal v decembri 2019. Už vo svojej volebnej kampani sľúbil, že ukončí ukladanie trestov za to, že sa žena rozhodne pre interrupciu.
Fernández uviedol, že stíhanie tých, ktoré sa rozhodnú pre prerušenie tehotenstva, trestá najmä „zraniteľné a chudobné ženy“, pričom dodal, že sú najväčšími obeťami argentínskeho právneho systému. „Udeľovanie trestov za podstúpenie potratov je zbytočné,“ uviedol a dodal, že také praktiky len zvyšujú počty ilegálnych interrupcií.
Fernández uviedol, že od roku 1983 zomrelo na nelegálne potraty viac ako 3 000 ľudí. Oficiálne údaje o počte nelegálnych potratov v Argentíne nie sú k dispozícii, odhaduje sa však, že ročne sa uskutoční 372-tisíc až 522-tisíc takých zákrokov. Podľa správy HRW bolo v roku 2016 v Argentíne hospitalizovaných takmer 40-tisíc žien a detí a to len preto, že sa rozhodli podstúpiť nelegálnu interrupciu.
„Som katolík, no zákony tvorím pre všetkých. Každý rok je z dôvodu tajných umelých prerušení tehotenstva v nemocniciach hospitalizovaných približne 38-tisíc žien a od znovunastolenia demokracie v roku 1983 na ich následky zomrelo viac ako tritisíc žien," dodal Fernández.
Zmena v prístupe k potratovým tabletkám a súčasné výzvy
Pred inauguráciou prezidenta Javiera Mileiho štát nakúpil potratové tabletky, ktoré sa potom distribuovali zadarmo prostredníctvom verejného zdravotného systému. Podľa údajov, ktoré zozbierala Amnesty, štát v roku 2023 dodal viac ako 166 000 dávok misoprostolu a spoločnej terapie mifepristónom a misoprostolom známej ako combipack. Amnesty uviedla, že táto zmena “sťažuje prístup žien k interrupčným službám” a že viac ako polovica provincií hlásila nedostatok misoprostolu a takmer všetky hlásili nedostatok mifepristónu a combipacku.
Vo februári 2024 zašla malá skupina zákonodarcov zo strany Milei’La Libertad Avanza ešte ďalej a podala v kongrese návrh zákona na zrušenie prelomového zákona o interrupciách z roku 2020. Za ilegálne interrupcie hrozilo Argentínčankám až 15-ročné väzenie.
Javier Milei, súčasný argentínsky prezident, sa stavia proti potratom a odsúdil ich ako "vraždu". Podporuje pro-life hodnoty a naznačil ochotu zvážiť referendum o zrušení legálnych potratov. Po nástupe do funkcie Milei zrušil ministerstvo pre ženy a znížil financovanie antikoncepcie.
tags: #argentina #potrat #hlasovanie