Autizmus: Komplexná Porucha Autistického Spektra a Možnosti Pomoci

Autizmus, odborne nazývaný porucha autistického spektra (PAS), je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet, komunikujú a interagujú s ostatnými. Je to diagnóza na celý život, ktorá ovplyvňuje komunikáciu a vnímanie sveta navôkol. Autizmus sa prejavuje individuálne a odlišne u každého jedinca, pričom rozsah a intenzita symptómov sa líšia. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života osoby zasiahnutej touto pervazívnou vývinovou poruchou (PVP). Verejnosť by mala vedieť, že autizmus nie je zapríčinený nesprávnou výchovou, ani prístupom tzv. chladničkových rodičov, aj keď tento názor dlho pretrvával (bol odborným výskumom popretý), a nie je to ani mentálna retardácia, hoci až 75 % ľudí s autizmom trpí aj mentálnou retardáciou.

Pojem autizmus pochádza z gréckeho slova „autos“ - vlastný, sám. Prenesene to vyjadruje stav, pri ktorom človek existuje izolovaný od spoločnosti a spoločenských interakcií. Ide o neurobiologicky podmienenú vývinovú poruchu, ktorá preniká celou osobnosťou človeka. Autizmus je pervazívna vývinová porucha s multifaktoriálnymi príčinami. Zasahuje celkový vývin dieťaťa a ovplyvňuje možnosti jeho výchovy, vzdelávania a socializácie. Napriek spoločným charakteristickým rysom je spektrum autistickej poruchy veľmi heterogénne a preto aj potreby rodín s týmto postihnutím sú veľmi variabilné.

Autizmus je definovaný ako abnormálny a oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje pred tretím rokom života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Podľa MKCH je detský autizmus definovaný ako abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje u dieťaťa pred dovŕšením tretieho roku života.

Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sú chlapci postihnutí viac ako dievčatá autizmus a pozoruje sa pomer mužov a žien 5:1. Poruchy autistického spektra zahŕňajú autizmus a súvisiace poruchy. Stupeň autizmu sa môže meniť od mierneho po ťažký. U ťažko postihnutých osôb sa často vyskytuje hlboké mentálne postihnutie. V súčasnej dobe medzi všeobecne uznávané a rozšírené diagnostické systémy patria diagnostické kritéria medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 vydávané Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, ktoré sú uprednostňované v európskom geopolitickom pásme.

Hlavné Príznaky Autizmu

Autizmus sa prejavuje v troch hlavných deficitných oblastiach vývoja, ktoré tvoria takzvanú autistickú triádu:

Sociálna Interakcia

Autistické deti majú problémy s interakciou s ostatnými. Môžu mať ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, nerozumejú sociálnym signálom a majú problém s empatiou. Medzi konkrétne prejavy patria:

• Nereagovanie na svoje meno.
• Vyhľadávanie samoty.
• Vyhýbanie sa očnému kontaktu. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.
• Vyhýbanie sa fyzickému kontaktu a dotykom.
• Nezáujem o hru a rozhovor s inými ľuďmi.
• Nerozumenie svojim ani emóciám iných ľudí.
• Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté.
• Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
• Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú, napr.
• Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.

Komunikácia

Približne 40 % detí s poruchami autistického spektra vôbec nehovorí a medzi 25 % a 30 % sa počas detstva rozvinú jazykové schopnosti, ale neskôr ich aj tak strácajú. Ak niektoré autistické deti hovoriť začnú, tak omnoho neskôr. Oneskorená reč. „U dieťaťa s autizmom je takmer vždy narušená reč - buď nehovorí vôbec alebo reč využíva nefunkčne.

Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.

• Echolália (opakovanie alebo napodobňovanie slov inej osoby).
• Robotický alebo plochý hlas. Nezvyčajný tón, rytmus alebo výška reči.
• Problémy so zámenami.
• Nepoužívanie a nereagovanie na gestá.
• Neschopnosť zotrvať pri téme a zodpovedať kladené otázky.
• Neschopnosť rozpoznať v tóne hlasu sarkazmus a humor.
• Manipulácia rukou. Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl.
• Neukazovanie prstom. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv.

Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa. V oblasti komunikácie majú autistickí jedinci podstatne obmedzenú schopnosť pochopiť, čo sa deje v ich bezprostrednom i širšom sociálnom prostredí, a tak ani nemôžu účinne ovplyvňovať udalosti, s ktorými sú konfrontovaní.

Správanie a Záujmy

Pre autistov je typické nezvyčajné správanie a záujmy. Často ide o správanie, ktoré je repetitívne. Aj niekoľkokrát za pár hodín. Medzi typické vzorce správania autistov patria:

• Opakované pohyby telom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod.
• Opakované pohyby s predmetmi, napr. krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
• Fixácia na konkrétne objekty/predmety. Často má nejaký úzko vyhranený záujem, ktorým je fascinované.
• Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
• Extrémna senzitivita (dotyk, svetlo, hluk). Jednou z charakteristických čŕt autizmu je nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety - zvuky, svetlá, vône a iné.
• Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Skôr či neskôr sa vyskytnú u väčšiny, niektoré zdroje uvádzajú až 90 %. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola. Rozčuľovanie sa pri jedle, vôni alebo zvuku, ktorý im nesadne.
• Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov. Zlá regulácia spánku.
• Motorický nepokoj.
• Špeciálne rutiny a rituály. Potreba nemennej rutiny/odpor voči zmenám (napr.
• Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať, napr.
• Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
• Nekoordinovanosť.
• Impulzivita.
• Agresívne správanie.
• Neschopnosť dlhšie udržať pozornosť.
• V správaní chýba imitácia.
• Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov.
• Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
• Chôdza po špičkách aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť.
• Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy.
• Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje.
• Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou.
• Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život.
• Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
• Predráždenosť je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek). Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami.

Formy Autizmu a Poruchy Autistického Spektra (PAS)

Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Klasifikácia druhov porúch autistického spektra je založená na niekoľkých uhloch pohľadu. Medzi najznámejšie formy patria:

Detský Autizmus (Kannerov Syndróm)

Detský autizmus tvorí jadro PAS, a to hlavne z historického pohľadu. L. Wingová a D. Potter odhadujú, že iba tretina, maximálne polovica detí, ktoré majú diagnostikovaný detský autizmus na základe kritérií uvedených v MKCH-10, by spĺňala pôvodné kritériá L. Kannera, t.j. Často sa toto označenie udeľuje deťom, ktoré jednoznačne trpia autizmom alebo atypickým autizmom, ibaže sa nejedná o typický Kannerov syndróm. Stupeň závažnosti poruchy je rôzny - od miernej formy až po ťažkú, kde je prítomné veľké množstvo závažných symptómov; problémy sa prejavujú v každej časti diagnostickej triády.

Atypický Autizmus

Atypický autizmus je veľmi heterogénna diagnostická jednotka, ktorá tvorí súčasť PAS. Vzniká najčastejšie u hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou receptívneho jazyka. V klasifikačnom systéme DSM-IV sa navrhuje, aby diagnóza bola pripísaná deťom, u ktorých zistíme závažné a pervazívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie, verbálnych i neverbálnych komunikačných zručností alebo prítomnosť nefunkčného opakujúceho sa správania, záujmov či aktivít. V MKN-10 sa uvádza, že ide o „typ prenikavej vývinovej poruchy“ ktorý sa odlišuje od detského autizmu buď časom vzniku, alebo tým, že nespĺňa všetky tri skupiny diagnostických kritérií.

Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.

Aspergerov Syndróm

Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.

V 90-tych rokoch 20. storočia prevládal názor, že AS je druh autizmu a pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že zasahuje do všetkých oblastí schopností dieťaťa. V súčasnosti je však vnímaný ako výnimočná kategória v rámci PAS, ktorá má svoje vlastné diagnostické kritéria. Prejavy sociálnej dyslexie, ako býva niekedy Aspergerov syndróm nazývaný, majú mnoho foriem. Ide o veľmi rôznorodý syndróm, ktorého symptomatika plynule prechádza do normy. AS je vrodenou poruchou niektorých mozgových funkcií s neurobiologickým základom. Duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Výrazne sú obmedzené sociálne zručnosti a sprievodným javom je oneskorená citová zrelosť.

Rettov Syndróm

Syndróm sprevádzaný ťažkým neurologickým postihnutím, ktoré má pervazívny dopad na somatické, motorické a psychické funkcie, prvý krát opísal rakúsky detský neurológ Andreas Rett, keď v roku 1966 publikoval opis 21 dievčat a žien s identickými symptómami, ktoré si všimol vo svojej klinickej praxi. V roku 1985 boli B. Rettov syndróm je autistická porucha špecifická tým, že zatiaľ bola diagnostikovaná len u dievčat. Ranný vývoj je úplne normálny, ale medzi 7. a 24. mesiacom veku dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych schopností, spoločne so spomaleným rastom hlavy. Zvlášť charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné krútivé zvieranie ruky alebo pohyby pripomínajúce umývanie rúk. Ďalej je to hyperventilácia, neúplná alebo totálna strata reči, škrípanie zubami, zvláštny nesúvislý smiech, či nemota. Symptomatika u dievčat s RS je značne rôznorodá, fenotyp sa stále rozširuje a zahrňuje miernejšie i veľmi ťažké varianty; ženy len s miernymi neurologickými ťažkosťami, ale najnovšie aj mužov s ťažkou encefalopatiou. Pri dievčatách, ktoré svojimi klinickými prejavmi presne spĺňajú diagnostické kritéria, hovoríme o klasickom RS ( asi 2/3 dievčat); u ostatných diagnostikujeme atypický RS. Pri miernejšej, atypickej forme RS dievča chodí a sedí, rozpráva, alebo tu môže absentovať nejaký typický znak ( napr. Je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.“. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.

Hellerov Syndróm (Detská Dezintegračná Porucha)

Špeciálny pedagóg z Viedne Theodore Heller opísal prvýkrát tento typ pervazívnej vývinovej poruchy v roku 1908, keď publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím a štvrtým rokom života došlo k výraznému regresu a nástupu ťažkej mentálnej retardácie, aj keď predtým ich vývoj prebiehal celkom uspokojivo. V MKCH - 10 je Hellerov syndróm uvedený ako iná detská dezintegračná porucha a súčasné diagnostické kritéria sa príliš nelíšia od pôvodného opisu poruchy. K pozorovaným prejavom sa pridáva aj nástup emočnej lability, záchvaty zlosti, ťažkosti so spánkom, agresivita, stavy úzkosti, dráždivosť, hyperaktivita, dyskoordinácia komplexných pohybov a neobratná zvláštna chôdza, abnormálne reakcie na sluchové podnety.

Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.

Hyperaktívna Porucha Spojená s Mentálnou Retardáciou a Stereotypnými Pohybmi

Podľa klasifikačného systému MKCH-10 ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou platnosťou. Zahŕňa skupinu detí s ťažkou mentálnou retardáciou ( IQ nižšie ako 50), ktoré majú značné problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj prejavy stereotypného správania. Po podaní stimulujúcich liekov je tu riziko vzniku ťažkej dysforickej reakcie niekedy sprevádzanej s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je tendencia na zmenu hyperaktivity na hypoaktivitu ( čo nie je zvyčajné u hyperkinetických detí s normálnym IQ). Tento syndróm je sprevádzaný rozličnými vývinovými špecifickými alebo celkovými oneskoreniami. Podľa K. Thorovej ide o kategóriu, ktorá sa v európskom priestore nepoužíva príliš často a kde diagnostické kritéria nie sú presne definované.

Čo Spôsobuje Autizmus?

Priama príčina autizmu doposiaľ nie je známa. Pre vedcov je autizmus ešte stále veľkou neznámou, keďže ho môžu vyvolať variácie sto rôznych génov. Výskum naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Zdá sa, že tieto vplyvy zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa nejaká porucha autistického spektra vyvinie. Je však dôležité pamätať si, že zvýšené riziko nie je to isté ako príčina vzniku autizmu.

Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku autizmu, patria:

• Genetika: Výskumy hovoria, že autizmus je dedičný v rodinách. Ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu (aj keď sám rodič autizmus nemá).
• Environmentálne faktory: Určité vplyvy prostredia môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí naň majú genetickú predispozíciu. Pravdepodobnosť rozvoja autizmu u detí zvyšujú komplikácie počas tehotenstva či pôrodu. Ďalšími rizikovými faktormi sú podľa Telegraphu vysoký krvný tlak, abnormálne krvácanie počas tehotenstva, cisársky rez či predčasný pôrod.
• Tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom).
• Užívanie určitých liekov v tehotenstve (napr. valproátu).

Dôležité je zdôrazniť, že očkovanie autizmus nespôsobuje. Rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Prvá dávka očkovania je podávaná po prvom roku.

Diagnostika Autizmu

Prvé známky autizmu sa zvyčajne objavia už u detí vo veku 2 alebo 3 rokov, v niektorých prípadoch aj skôr, už v 18. mesiaci. Tieto príznaky môžu začať už v ranom detstve (aj keď môžu zostať nerozpoznané) a pretrvávať a zasahovať do každodenného života. U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. Dôležité je poznamenať, že diagnóza u detí do dvoch rokov nemusí byť vždy spoľahlivá.

Lekár stanoví diagnózu na základe fyzikálneho vyšetrenia, anamnézy, sluchových testov a dôkladného neurologického vyšetrenia. Je to krátky test, ktorý sa robí na overenie, či deti majú normálny vývin alebo či nedochádza k oneskoreniu v ich vývinových zručnostiach (učenie základných zručností, keď by mali byť v primeranom veku, alebo či môžu mať oneskorenie). Počas vyšetrenia sa môže lekár s dieťaťom rozprávať alebo sa s ním hrať a pozorovať, ako sa dieťa učí, ako hovorí, ako sa pohybuje a ako sa správa. Všetky deti musia byť vyšetrené na oneskorený vývoj, keď navštívia lekára na rutinné zdravotné prehliadky vo veku 9 mesiacov, 12 mesiacov a 18 alebo 24 mesiacov. Robí sa, ak sa u detí objavia nejaké známky vývojového problému.

Môže zahŕňať skríning zraku a skríningové testy sluchu, neurologické testy, genetické testovanie a iné testy. Je veľmi dôležité identifikovať autizmus v ranom veku a včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu. Autizmus musí byť identifikovaný v počiatočných štádiách a osoba nesmie mať žiadne problémy so sluchom. Jednotlivec môže mať stále poruchu sluchu, ktorá môže brzdiť vývoj reči, aj keď otáča hlavu na výkrik alebo tlieskanie.

Existujú dva typy testov sluchu: 1) Behaviorálna audiometria: Pacient je umiestnený v miestnosti a pozorujú sa jeho reakcie na rôzne tóny. Zvyčajne ho vykonáva skúsený lekár alebo klinický audiológ. 2) Sluchom vyvolané reakcie mozgového kmeňa (BAER): V tomto teste sa monitorujú elektrické reakcie mozgu. Odoberajú sa vzorky krvi a moču, ktoré sa používajú na vyhodnotenie základných ochorení, ako sú niektoré vrodené poruchy metabolizmu. Neurozobrazovanie ako napr MRI skenovanie sa môže vykonať, ak neurologické vyšetrenie naznačuje abnormalitu v mozgu (v dôsledku štrukturálnych lézií v mozgu).

Diagnostické vyšetrenie sa zameriava na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Psychologické diagnostické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie je zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Možnosti Pomoci a Terapie

Maximálizácia nezávislej funkcie a kvality života a minimalizácia symptómov sú hlavnými cieľmi manažmentu autizmu. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať. Správne vyhodnotenie a identifikácia kauzálneho problému autizmu umožňuje lekárovi zhodnotiť jednotlivca a začať špecifickú liečbu alebo terapiu. U dospelých je hodnotenie povolania užitočnejšie, pretože silné a slabé stránky jednotlivca, ktorý spôsobuje autizmus, možno ľahko posúdiť.

Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autizmom v dennom režime:

1. Vzdelávací a odborný program: Najbežnejším a najúčinnejším liečebným prístupom je vzdelávací (školský alebo odborný) program. V tomto sa sleduje úroveň výkonu žiaka. Pri obhajobe detí s autizmom musia byť deti rozdelené do malých a kontrolovaných skupín. Tréning zahŕňa programy nácviku slovnej zásoby, ktoré sú bez stimulácie (tak zrakovej, ako aj sluchovej). Dieťaťu sú prezentované malé kúsky informácií a okamžite sa hľadá odpoveď dieťaťa. Dieťa si musí osvojiť každý kúsok informácie predtým, ako ho naučí inú jednotku informácie.
2. Vzdelávanie rodinných príslušníkov: Členovia rodiny musia byť vzdelávaní a povzbudzovaní, aby sa naučili a porozumeli potenciálnym motivátorom, ako aj negatívnemu správaniu jedinca s autizmom. Rodičia a rodinní príslušníci musia byť otvorení učiť sa všetkým novým terapiám a musia byť trpezliví. Komunikáciu a interakciu s ostatnými treba podporovať a učiť deti, dospievajúcich a dospelých.
3. Niektoré lieky sa odporúčajú na liečbu určitých symptómov: Pri agresívnom správaní sa odporúča liečba haloperidolom a aripiprazolom. Hyperaktivitu a poruchu pozornosti u detí možno kontrolovať metylfenidátom.
4. Doplnky stravy ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny sa odporúčajú.
5. Rôzne iné liečby ako je hyperbarický kyslík, vysoké dávky vitamínov a chelatačná terapia.

Najlepšie výsledky u detí s autizmom majú štruktúrované špeciálne programy a metódy. Tieto špecifické metódy, formy a postupy ako jediné zabezpečujú potrebnú dávku informovanosti a jasnosti, čo je pre úspešný výchovno-vzdelávací proces ako aj celkový vývin dieťaťa s autizmom veľmi dôležité. Určujúcim prvkom pri vzdelávaní detí s autizmom je skutočnosť, že sa jedná o populáciu so špecifickým postihnutím. Hlavnými príznakmi je porucha psychického vývinu, charakterizovaná najmä tzv. triádou postihnutia. Deti s autizmom majú odpor ku akejkoľvek zmene, kvalita komunikácie je narušená, u niektorých sa reč nevyvinie.

Špeciálni pedagógovia vo výchovno-vzdelávacom procese využívajú hlavne najrozšírenejší TEACCH program, ktorý je zatiaľ najvhodnejšou metódou, pomocou ktorej prebieha vzdelávanie žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím, lebo rešpektuje špecifiká autistickej poruchy a vychádza z potrieb a schopností žiakov. Výskumom sme zistili, že metóda augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK) je vhodná pre rôzne skupiny detí a žiakov, ktoré majú problémy s komunikáciou. Táto metóda vo všetkých prípadoch je vhodná pri riešení problémového správania sa, najmä preto, lebo toto problémové správanie pramení z frustrácie, ktorú môže spôsobovať neschopnosť komunikácie. Konštatujeme, že aj neverbálny spôsob komunikácie pomáha žiakom s autizmom lepšie sa sociálne adaptovať v školskom aj mimoškolskom prostredí. Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) sa využíva hlavne u tých žiakov s autizmom, kde je potrebné eliminovanie nežiaduceho správania sa. Metódu PECS - obrázkový komunikačný systém, ktorý sa používa na elimináciu a predchádzanie problémového správania sa z nedostatočnej komunikácie, používa iba 18 % špeciálnych pedagógov a v špeciálnych základných školách zatiaľ je málo rozšírená.

Najlepšia forma realizácie výchovy a vzdelávania žiakov s autizmom je zriadenie samostatnej základnej školy pre žiakov s autizmom tak po stránke materiálno-technickej, ako aj personálnej. Tento typ školy vie zabezpečiť komplexný špeciálno-pedagogický servis a vhodné výchovno-vzdelávacie podmienky pre žiakov s autizmom. Školu možno zriadiť pri počte desať žiakov v zmysle platnej legislatívy.

Autizmus a Mentálne Postihnutie

Je potrebné uvedomiť si, že autizmus predstavuje celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života osoby zasiahnutej touto pervazívnou vývinovou poruchou (PVP). Podľa Peetersa (1998) najviac detí s autizmom sa pohybuje v pásme strednej a ťažkej mentálnej retardácie. 60% detí s autizmom má IQ pod 50, 20% detí s autizmom sa pohybuje v rozmedzí ľahkej mentálnej retardácie a 20% detí s autizmom má priemerné alebo nadpriemerné IQ. Rozlíšiť ťažkú formu autizmu a mentálnej retardácie býva zložité, pretože mentálna retardácia môže vykazovať symptómy pripomínajúce autizmus. Mentálne retardované deti sú však na rozdiel od detí s autizmom sociabilnejšie, majú svoju predstavivosť, radi komunikujú verbálne aj neverbálne, gestami a mimikou.

Priaznivejší vývin možno očakávať u detí s IQ vyšším ako 50 a objavením sa verbálnych prejavov do 5. roku života. Pri ovplyvňovaní autistických prejavov sa často stretávame s termínom „terapia“, ale nejde o terapiu v zmysle medicínskom. Keďže doposiaľ neexistuje jasná príčina vzniku autizmu, jeho liečba v zmysle medicínskeho liečenia nie je možná. Autizmus je celoživotné postihnutie, je to stav trvalý, ktorý možno výrazne ovplyvniť špeciálnymi metódami a prístupmi. Ide o špecifické metódy výchovy a vzdelávania označované ako edukačné. Čím skôr sa tieto metódy začnú aplikovať, tým je pre dieťa lepšie. V súčasnosti je jedinou účinnou terapiou autizmu správny špeciálno-pedagogický prístup (výber vhodných foriem, metód a prostriedkov). Prístup musí byť štruktúrovaný, s dôslednou podporou vizualizácie, prísne individuálny „ušitý na mieru“ pre každé autistické dieťa zvlášť.

tags: #autisticke #dieta #s #mentalnym #postihnutim