Rodičia, ktorí majú dve a viac detí, to určite poznajú. Aj keď vychovávajú všetky rovnako, každé z nich reaguje v tej istej situácii rôzne a na každé z nich platí niečo iné.
Dôvodmi, prečo je to tak, sa dlhodobo zaoberá česká psychologička Šárka Miková. Jej Teória typov sa stala v Česku novodobým výchovným fenoménom, ktorý potvrdzuje dnešný rodičovský trend pristupovať k dieťaťu s ohľadom na jeho individualitu.
Mienkotvorné televízie ju pozývajú na rozhovory, jej prednášky a besedy v každom väčšom českom meste sú vopred vypredané do posledného miesta. Jej knihy sa stali bestsellermi, prvé dve Nie sú rovnaké a Ani mamy nie sú rovnaké sú v kníhkupectvách beznádejne vypredané, tretí titul Milovať nestačí: Cesta k sebahodnote s Teóriou typov je tiež medzi čitateľmi veľmi úspešný.
Na Šárku Mikovú sa rodičia začínajú obracať, keď majú pocit, že svojim deťom nerozumejú. Svojou teóriou zatienila aj v Česku veľmi populárny koncept Nevýchovy Katky Královej, ktorý je založený na tom, že z detí máme urobiť svojich partnerov. Miková týmto smerom nejde, rodičom vysvetľuje, že deti sa už rodia s nejakou povahou a potrebami a cestou je najskôr spoznať ich nazeranie na svet.
Teória vychádzajúca z Junga
Miková vychádza z typológie známej ako Myers-Briggs Personality Type Indicator (MBTI), ktorá je jedným z celosvetovo najčastejšie používaných osobnostných testov. Jeho autorkami sú Američanky Isabel Meyers a jej matka Katherine Briggs a vychádzali práve z Jungovej teórie osobnostných typov.
Jung tvrdí, že už pri narodení máme určité nastavenie mozgu, ktoré nám velí, aby sa náš mozog rozvíjal určitým smerom. Rozhodujúce sú vrodené preferencie na mozgovej úrovni.
Šárka Miková Jungovu teóriu využíva pri práci s deťmi a vysvetľuje, že táto typológia nie je súborom prejavov správania a vlastností človeka, ako to býva vo väčšine typológií, ale „opisuje to, s akými preferenciami sme prišli na svet a aké sú naše vrodené potreby“.
Miková preto odmieta tvrdenia, že správanie dieťaťa je výlučne výsledkom jeho výchovy. Podľa nej dôležitú rolu zohráva vrodená povaha dieťaťa, ktorú rodičia síce nezmenia, ale môžu zmeniť svoj prístup a reakcie na svoje dieťa.
A od čoho závisia vrodené mozgové preferencie? Podľa psychologičky sa o tom rozhoduje už počas vývoja mozgu v maternici a matka to nevie nijako ovplyvniť. Dokonca aj v prípade jednovaječných dvojčiat s rovnakým genetickým základom sa stáva, že sa narodia rôzne typy osobností.
Ľudia s narušenou sebahodnotou podliehajú autoritám, nechávajú sa riadiť inými, potláčajú svoje potreby.
Môžeme to podľa nej badať aj sami na sebe. Síce náš mozog vytvára neustále nové neurónové siete a vyzerá to, že sa môžeme naučiť čokoľvek, v skutočnosti nás niečo stojí veľkú námahu, nechce sa nám do toho, musíme sa premáhať, pričom naopak, niečo iné nás doslova nadchne.
Ľudia si podľa spomínanej teórie typov prirodzene v súlade so svojím nastavením vytvárajú ego, ale zároveň hľadajú aj spôsob, ako svoj typ prispôsobiť okoliu, aby naplnili očakávania a fungovali s ľuďmi. A práve tu môžu mnohí naraziť.
Ak je totiž naše najbližšie okolie, v ktorom fungujeme, odlišné od nášho typu, okolie nás nechápe, a aby nás prijalo, až príliš potláčame seba samých. Často sa tak stáva už v detstve, ak sa napríklad dieťa narodí rodičom, ktorí sú úplne iné typy a ktorí nemajú pre povahu svojho dieťaťa veľké porozumenie.
Výsledkom je dospelý človek, ktorý má narušenú sebahodnotu a podceňuje sa. Psychologička upozorňuje, že ľudia s narušenou sebahodnotou podliehajú autoritám, nechávajú sa riadiť inými, potláčajú svoje potreby. Môžu byť tiež vzťahovační a žiarliví alebo sa stať agresormi či manipulátormi.
Spoznávate svoje dieťa v niektorom z typov?
V knihe Milovať nestačí: Cesta k sebahodnote s Teóriou typov Šárka Miková vysvetľuje, ako rôzne typy detí vidia a spoznávajú svet, prečo dieťa reaguje z nášho pohľadu nevhodne a najmä akých reakcií sa máme vyvarovať, aby si naše dieťa neprestalo veriť.
Autorka je presvedčená, že aj milované dieťa sa môže cítiť nepochopené a vyrastať s narušenou sebahodnotou a to vtedy, keď rodičia spochybňujú správanie, ktoré vychádza z jeho vrodenej povahy.
Miková sebahodnotu definuje ako bezpodmienečné prijatie seba samého. „Človek, ktorý má zdravú sebahodnotu, si váži seba samého a zároveň rešpektuje druhých ľudí. Nejde o nekritickú sebalásku. Človek so zdravou sebahodnotou má sebareflexiu, uvedomuje si svoje silné stránky, ale pozná aj svoje ‚slabiny‘.“
Základy sebahodnoty sa podľa psychologičky vytvárajú v detstve a rodičia majú na sebahodnote dieťaťa zásadný vplyv. Podľa nej čo dieťaťu povieme, to si o sebe myslí.
Podľa psychologičky je pre rodičov dôležité zistiť, aký typ naše dieťa je. Existujú štyri základné typy, ktoré sa určujú podľa vrodených potrieb dieťaťa.
Tieto typy sa ešte ďalej rozdeľujú podľa toho, či je dieťa extrovert alebo introvert, a ďalej podľa toho, či pri rozhodovaní kladie dôraz na emócie alebo je skôr racionálny typ. Spolu je týchto typov šestnásť, ktoré autorka v knihe pomenúva aj s ich podrobnou charakteristikou.
Podľa Mikovej však na začiatok postačí, keď sa naučíme rozoznávať spomenuté štyri základné typy s názvom SJ, SP, NT a NF typy.
1. typ - SJ deti
Vrodenými potrebami tejto skupiny detí sú potreba stability, predvídateľnosť a spoľahlivosť. Sú to deti, ktoré sa veľmi ľahko učia pravidlá a upozornia nás, keď ich porušíme. Veľmi dobre reagujú na určovanie hraníc.
Tieto deti chcú vopred vedieť, čo sa bude diať, najspokojnejšie sú, keď má ich život pevný režim, všetko ide pekne po poriadku. Stabilita pre nich znamená istotu, že sa veci budú diať rovnakým spôsobom, na aký boli doteraz zvyknutí. Že sa v sobotu pôjde k babke, pretože sa tam chodieva každú sobotu, že keď ideme na ihrisko, tak na to, na ktoré chodievame vždy.
„O týchto očakávaniach spravidla dieťa nehovorí a vy sa o nich dozviete až vo chvíli, keď je niečo inak, a dieťa to znepokojí alebo sa zasekne,“ vysvetľuje Miková. Neznamená to, že dieťa nepripustí žiadnu zmenu, musí však vedieť o nej vopred a najlepšie s čo najpodrobnejšími informáciami, aby sa na ňu mohlo pripraviť.
Pre tieto deti je veľmi náročné, keď prichádzajú o svoje istoty, napríklad ak sa sťahujú či prestupujú na novú školu.
Keďže ich vrodenou potrebou je predvídateľnosť, zaručene ich spoznáte podľa toho, že nemajú rady prekvapenia, viac si čokoľvek užijú, keď vedia, do čoho idú a ako to bude prebiehať vrátane nepodstatných detailov.
Poslednou potrebou je spoľahlivosť v zmysle, že deti sa na nás potrebujú spoľahnúť, že čo povieme, to presne dodržíme. Všetko chápu doslovne. Keď takémuto dieťaťu poviete, že prídete poň do školy po obede, myslí tým okamih, keď doje obed, a nie „niekedy poobede“.
Čo naruší ich sebahodnotu?
Úlohou rodiča takéhoto dieťa je učiť ho, že nemôže všetko v živote dopadnúť presne podľa plánu, musí v ňom vytvoriť určitú mieru odolnosti.
Hrozí, že svoju sebahodnotu postavia na tom, ako dobre vedia vyhovieť autorite a plniť jej očakávania.
Problém však podľa psychologičky je, že rodičia často tomuto dieťaťu nedávajú pocítiť, že jeho potreby sú v poriadku, a idú skôr proti nemu spochybňovaním jeho prirodzenej povahy - „čo záleží na nejakej minúte, život sa s tebou nebude maznať, musíš sa naučiť prispôsobovať“.
Podľa Šárky Mikovej však týmto nechápajúcim prístupom dieťaťu hovorí, že je čudák, že nie je v poriadku. Rodič by mal dieťaťu dať najavo, že rozumie jeho potrebe, ale zároveň mu musí vysvetliť, prečo nebude naplnená.
Okrem toho tu vzniká ďalšie nebezpečenstvo. Tým, že týmto deťom záleží na pravidlách a ľahko prijímajú nastavené hranice, sa spravidla stretávajú s tým, že okolie ich často označuje za poslušné a dobré.
„Hrozí však, že svoju sebahodnotu postavia na tom, ako dobre vedia vyhovieť autorite a plniť jej očakávania. V dospelosti môžu mať potom sklon k závislosti od mienky druhých alebo nebudú mať dosť odvahy presadiť svoj názor,“ píše Miková.
2. typ - SP deti
Sú akoby protipólom predchádzajúcej skupiny detí, nepotrebujú pravidlá a ťažko sa im nastavujú hranice. Ich vrodenými potrebami je potreba tu a teraz, sloboda a okamžitý dosah.
Podľa Šárky Mikovej sú tieto deti pre rodičov veľká výzva. Opisuje ich ako deti, ktoré najlepšie reagujú na zmeny a život si vedia skutočne užiť. Sú však veľmi aktívne a od začatej činnosti ich ľahko odvedie niečo iné, v ich očiach v tom momente zaujímavejšie. Tieto deti by najradšej robili len to, čo ich v danej chvíli zaujme.
Svet spoznávajú cez svoje zmysly, chcú si všetko ohmatať, vyskúšať. Tieto deti vôbec neriešia, čo bolo alebo čo bude, len to, čo je teraz.
Tieto deti sú citlivé na vône a naplno vnímajú svoje telo. Možno ich vo svojich deťoch spoznáte aj tým, že potrebujú byť nahé tam, kde je dospelým zima, alebo keď im je nejaké oblečenie tesné, začnú sa vyzliekať priamo na mieste, v ktorom im to začalo byť nepríjemné, hoci aj počas prechádzky.
Potrebujú slobodu, ich energiu blokuje, keď niečo „musia“. Netýka sa to však len požiadaviek zo strany rodičov, tieto deti sa cítia obmedzované v akejkoľvek činnosti s presnými postupmi.
Svet spoznávajú cez svoje zmysly, chcú si všetko ohmatať, vyskúšať.
„Typickým príkladom ‚neslobodnej činnosti‘ je klasická vychádzka bez možnosti voľného pohybu alebo hra s presnými pravidlami, ktoré sa vpred musia zdĺhavo vysvetliť, či používanie pomôcok vždy rovnakým spôsobom,“ vysvetľuje v knihe Miková.
Tým, že je pre tieto deti sloboda základom, majú problém naučiť sa pravidlá, pretože pre ne je rovnaká situácia zakaždým iná. Napríklad malé dieťa naučíme, že doma nemôže chodiť von za bránku. Ono si to konečne nejako zapamätá. Prídeme na návštevu a predpokladáme, že naše dieťa už vie, že za bránku ísť samo nemôže. A ono vybehne na cestu. My to vnímame ako neposlušnosť a nerešpektovanie pravidla, ale pre dieťa to bola úplne nová situácia, ktorú si nespojilo s pravidlom, ktoré platí doma.
Psychologička priznáva, že tieto deti sú náročnejšie na výchovu, ale upozorňuje, že ak sa naučíme chápať ich videnie sveta, sú skvelé v tom, že do vecí idú s odvahou, nie sú ustráchané, že niečo nezvládnu, ak sa im niečo nepodarí, vôbec sa nespochybňujú, že sú neschopné, ale skúsia to znovu, tentokrát inak.
Čo naruší ich sebahodnotu?
Časť rodičov má problém vyrovnať sa s tým, koľko zmyslových podnetov a fyzickej aktivity tieto deti potrebujú. Preto si dieťa často na svoju adresu vypočuje, že je hlučné, impulzívne, hyperaktívne. Podľa Šárky Mikovej by však dieťa také nebolo, keby malo dosť podnetov a priestoru na podnety slobodne reagovať.
Tieto deti tiež pre svoje vrodené vlastnosti neskôr ako ich rovesníci dokážu domyslieť dôsledky svojho správania. Rodičia ich potom vnímajú ako nezodpovedné alebo dokonca bezohľadné, ak svojím správaním nechtiac niekomu ublížia.
Deti tohoto typu tiež často hľadajú u rodičov pochopenie pre ich potrebu slobody. Dieťa neposlúchne príkazy, robí si veci po svojom a skúša hranice, čo v rodičoch vyvoláva obavy, ako bude fungovať napríklad v škole.
„Namiesto toho, aby dali dieťaťu viac slobody a nechali ho zažívať dôsledky jeho rozhodnutí, vo svojom autoritatívnom prístupe ešte pritvrdia. Dieťa ide ešte viac do vzdoru. Nakoniec skutočne rodičov ‚neposlúcha‘ a ‚robí napriek‘, ale len preto, že k tomu bolo rodičmi dotlačené,“ varuje Miková.
Aj preto podľa nej tieto deti, ak zostanú vo svojich potrebách nepochopené, môžu sa naučiť ich potláčať, aby ich druhí mali radi. „Neuvedomia si, aká silná je ich potreba slobody, a v dospelosti môžu narážať, keď sa v zamestnaní musia držať presne daných postupov alebo ich partner obmedzuje v ich individuálnych aktivitách.“
3. typ - NT deti
Sú to deti, ktorých vrodenou potrebou je potreba rozumieť a preverovať, kompetentnosť a zdokonaľovanie. Tieto deti sú už zo svojej podstaty na seba náročné, chcú veciam okolo seba rozumieť, pri spoznávaní vecí idú skutočne do hĺbky, veľmi dôležitá je pre nich logika, čím preverujú aj našu schopnosť logicky im argumentovať.
Najhoršiu odpoveď, akú môžu na svoje ‚prečo?‘ dostať, je ‚pretože som povedala‘.
Mali by sme ich nechať pracovať samostatne a dať si pozor, aby sme im nepomáhali, kým nás o to samy nepožiadajú. Chcú totiž veci robiť samy, aby si potvrdili, že sú dosť dobré a schopné.
Tieto deti chcú rozumieť svetu okolo seba, a keď niektoré veci rozoberú, robia to nie pre akciu, ale preto, aby pochopili, ako vec funguje. Pri otázke „prečo?“ očakávajú kompetentnú odpoveď stojacu na logických základoch. Najhoršiu odpoveď, akú môžu na svoje prečo dostať, je „pretože som povedala“.
Sú náročné na rodičov i na učiteľov, žiadajú od nás, aby sme boli autoritou nie preto, že sme starší alebo z titulu svojej funkcie, ale preto, že fakt veciam, o ktorých hovoríme, aj rozumieme.
Miková upozorňuje, že približne vo veku troch až piatich rokov môžeme u nich badať istý nesúlad medzi vývojom ich intelektuálnych schopností, v ktorých sú ďalej ako ich vrstovníci, ale naopak, zaostávajú v bežných samoobslužných činnostiach, napríklad v obliekaní, obúvaní, samostatnom jedení. Väčšinou je to však preto, že tieto každodenné činnosti sú rutinné a sú pre ne nudné.
Čo naruší ich sebahodnotu?
Tieto deti pôsobia na svoje okolie veľmi inteligentne, svojimi záujmami a slovníkom akoby predbiehali vo vývoji ostatné deti. Rodičia preto môžu ľahko získať dojem, že ich dieťaťu pôjde automaticky všetko.
Vývoj dieťaťa však býva nerovnomerný a napríklad v spomenutých praktických veciach môže zaostávať, čo u rodičov začne vyvolávať veľkú nespokojnosť. Táto atmosféra neustálej nespokojnosti môže u dieťaťa výrazne narušiť jeho sebahodnotu.
Rodičia sa môžu tiež vidiac inteligenčnú schopnosť svojho dieťaťa „premotivovať“ a dávať dieťaťu také výzvy, ktoré vzhľadom na svoj vek ešte nevie naplniť. Preto môže častejšie, ako je nutné, zažívať zlyhania alebo musí čeliť sklamaniu rodičov.
Tieto deti pritom veľmi ťažko nesú svoje neúspechy, navyše ak ich rodičia pričasto s nimi konfrontujú, nedajbože ešte pred druhými ľuďmi. Tým výrazne zvyšujeme riziko vzniku narušenej sebahodnoty. Pocit zlyhania sa snažia pred okolím skryť, ale vnútorne sa za chyby trestajú. Svoje pochybenia začnú odmietať prijať, ich príčiny hľadajú v okolnostiach alebo v druhých ľuďoch alebo prepadnú zúfalstvu, že ony sa to nikdy správne nenaučia.
4. typ - NF deti
Posledný typ má vrodené potreby, hlbší zmysel, jedinečnosť a harmóniu. Týmto typom veľmi záleží na ľuďoch, na vzťahoch, túžia podporovať ľudí v ich rozvoji, majú silnú túžbu pomáhať druhým. Nechcú byť lepší ako iní, ale túžia byť pre druhých jedineční, hlboko sa zapísať do sŕdc a duší iných ľudí. Tiež túžia po harmónii vo vzťahu s druhými ľuďmi.
Tieto deti majú veľký svet fantázie, ľahko vo svojich predstavách utečú od reality. Hrajú sa svoje fantazijné hry a niektoré majú aj svojich imaginárnych priateľov. Keď sú ponorené do hry, je pre ne ťažké prepnúť naspäť do reality.
Spoznáte ich aj podľa toho, že vo svojich hrách plnia dôležitú misiu - zachraňujú zvieratá, oslobodzujú nevinných zo zajatia alebo robia hrobčeky mŕtvym chrobákom. Aj v dospelosti budú vidieť zmysel života v konaní niečoho dôležitého pre ľud...
Prostriedky overovania | Aplikácia vzdelávania | Aplikácia učenia a rozvoja | Podpora
Túžba po dieťati je silná a prirodzená emócia, ktorá sprevádza mnohé ženy. Čo sa však stane, ak sa táto túžba nenaplní? Čo ak medicína, snaha a odhodlanie nestačia? Kniha "Babatko" od Moniky Wurm, vydaná vydavateľstvom Elist, sa zaoberá práve touto otázkou. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa s touto témou kniha vyrovnáva a čo si z nej môžeme odniesť.
Vydavateľstvo Elist: Podpora slovenskej tvorby
Vydavateľstvo Elist vzniklo v máji 2016 s cieľom podporovať pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu. Od iných vydavateľstiev sa líši svojou filozofiou, pretože sa nechce zameriavať len na zisk, ale chce byť partnerom, ktorý slovenským spisovateľom podáva pomocnú ruku. Prvoradým cieľom vydavateľstva je vytvárať kvalitné knihy, ktoré potešia čitateľov a zároveň posilnia pozitívny pohľad na domácu tvorbu. Medzi najznámejších autorov vydavateľstva patria Roman Horňák, Zdenka Wenzlová Švábeková, Emily D. Beňová, Miroslava Varáčková, Žanet Čekanová, Marek Zákopčan, Sara Mia Velinská a Mudr.
V ponuke vydavateľstva Elist sa nachádzajú tituly s rozmanitým zameraním, ako sú cestopisy, spoločenské a ľúbostné romány, sci-fi a fantasy, alebo knihy pre deti. V ponuke sa však nájdu aj odborné knihy zamerané na zdravie, osobný rozvoj, financie, vzťahy a úspech.
"Babatko": Príbeh plný emócií
"Babatko" je príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktorý nám ukazuje, ako to môže dopadnúť, keď sa túžba po dieťati zmení na posadnutosť. Hlavnou hrdinkou je Kristína, ktorá sa stretáva s rôznymi prekážkami na ceste k materstvu.
Ohlasy čitateľov
Čitatelia knihu opisujú ako skvelú a pútavú, pričom vyzdvihujú najmä svieži štýl písania autorky. Mnohí sa s hlavnou hrdinkou stotožňujú a súcitia s ňou, pretože si nevedia predstaviť život bez detí.
Téma knihy
Kniha sa zaoberá problémami, ktoré sa týkajú čoraz väčšieho percenta populácie. Autorka sa venuje ťažkej téme, akou je neplodnosť, avšak s ľahkosťou a humorom, vďaka čomu je kniha čitateľná a príjemná.
Štýl písania
Čitatelia si pochvaľujú, že kniha nemá nudné opisy a číta sa sama. Autorka sa vyhýba zbytočnému naťahovaniu deja a zameriava sa na podstatu príbehu.
Odporúčanie
Kniha je odporúčaná všetkým ženám, ale aj mužom, aby pochopili, čo prežíva žena, ktorá chce dieťa a to za každú cenu, aj na úkor rodiny.
Keď "dosť" nestačí: Problémy s dojčením
Okrem túžby po dieťati sa kniha dotýka aj problematiky dojčenia. Mnoho žien sa stretáva s otázkami, či majú dosť mlieka a či ich dieťa dostáva všetko, čo potrebuje.
Ako zistiť, či má dieťa dosť mlieka?
Pri vyhodnocovaní dojčenia sa ľudia často orientujú podľa ukazovateľov, ktoré v skutočnosti nedokážu posúdiť, či bábätko získava z prsníka dostatok mlieka.
Čo robiť, ak dieťa plače?
Častým dôvodom, pre ktorý sa bábätko chce dojčiť je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné.
Čo robiť, ak sa dieťa budí v noci?
Pre bábätká je zdravé a normálne, že spinkajú v kratších úsekoch (napríklad 30 minút) často v priebehu dňa a že sa budia v noci. Toto je normálny vzorec správania bábätiek. Nie je typické, že by bábätko spinkalo vždy po nakŕmení 3 hodiny.
Dôležitosť kontaktu koža na kožu
Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu.
Používanie detského nosiča
Správne používanie detského nosiča môže výrazne pomôcť matke, aby sa necítila obmedzovaná prirodzenou potrebou dieťaťa byť na prsníku. Do šatky sa dieťa môže uviazať v polohe na dojčenie tak, aby žena mala obe ruky voľné a dieťa nebolo treba pridržiavať.
Spomienková kniha pre deti - Z lásky sa zrodilo ...
"Z lásky sa zrodilo..." je váš sprievodca tými najkrajšími rokmi.
- Nezabudnite si tieto momenty odfotiť!
- Táto časť knihy je navrhnutá tak, aby vám neunikol žiaden pokrok.
- Keď bábätko vymení lozenie za prvé neisté krôčiky, začína sa obdobie veľkých objavov.
- & 5. Kniha sprevádza vás až do približne 10. roku života.
Prostriedky overovania | Aplikácia vzdelávania | Aplikácia učenia a rozvoja | Podpora
Kniha je skvelá. + prehľadná a pekne ilustrovaná
Krásny darček, veľmi osobná a krásna knižka zachytáva veľa pekných momentov už počas tehotenstva, sama ju mám pre syna a veľmi ma teší že nie je obmedzená pre pohlavie bábätka. + Kniha je nielen krásna spomienka, ale dieťatko sa dozvie aj zaujímavosti o sebe a svojej rodine - Nemusia v nej byť niektoré podrobnosti z obdobia pred narodením
S knihou som spokojná, dcére ktorej som ju kúpila ako darček, sa páčila. + obsahuje všetky dôležité udalosti v živote dieťaťa od kedy je ešte v brušku až po 10. narodeniny+ obsah na začiatku knihy - ľahké vyhľadávanie konkrétnej fotografie+ špirálová väzba - výhoda pri množstve fotiek, ktoré bude kniha obsahovať+ na začiatku knihy sú informácie o predkoch, rodostrom až po pradedka a prababku dieťatka- preddefinované formáty fotiek- časom sa obávam, či sa strany nebudú pri listovaní odtrhovať
Knihu mi objednala kamarátka ako darček pre bábätko. Sama túto knihu má a pochvaľuje si ju.