V dnešnej dobe sa čoraz viac rodičov zaujíma o moderné a zároveň prirodzené spôsoby starostlivosti o svoje deti. Jedným z nich je aj nosenie detí v šatkách alebo ergonomických nosičoch. Často sa však stretávame s otázkami a pochybnosťami, či je tento spôsob nosenia naozaj bezpečný pre chrbticu dieťaťa, a či neovplyvňuje negatívne jeho psychomotorický vývoj. Tento článok sa zameriava na zodpovedanie týchto otázok z pohľadu odborníkov a poskytne vám komplexný prehľad o benefitoch a správnych zásadách nosenia detí.
Prirodzená poloha dieťaťa a vývoj chrbtice
Dieťa strávilo predsa veľa mesiacov v maternici stočené do guľata. Z tohto hľadiska je nefyziologické skôr ležanie v postieľke, pretože k narovnaniu chrbtice nedochádza vďaka rastúcej sile svalov, ale vďaka gravitácii, proti ktorej nemôže dieťa v prvých mesiacoch ešte nič robiť. Stavce dieťaťa nesmú byť stlačované. V maternici plávalo dieťa vo vode, stavce boli zaguľatené a nie stláčané. Podmienka "beztiaže" už ale nie je splnená. Tomuto nebezpečenstvu sa dá predísť, keď použijete šatku na nosenie, ktorá svojou napätou látkou pôsobí ako podpora držania tela dieťaťa, takže sa tak zabráni namáhaniu stavcov.
Po narodení dieťaťa sa podľa mnohých lekárov a rodičovských radcov v minulých desaťrociach menila situácia. Dieťa, pretože v tomto období nemá ešte spevnené chrbtové svalstvo, odporúčali ukladať na rovnú podložku, nepodkladať dieťa ani vankúšmi, aby tak chránili chrbticu pred preťažovaním a prípadným zakrivením. Vo svetle nových poznatkov však dnešní odborníci (pričom vo svete sa tejto problematike venujú aktívnejšie než na Slovensku) považujú práve klbôčkovú polohu za fyziologickú a pre novorodenca prirodzenú. Preto nesenie dieťatka, či už na rukách, vo vaku alebo v šatke v klbôčkovej polohe (dieťa má zaguľatený chrbátik a pokrčené nožičky) nijako Vášmu bábätku neublíži, len prirodzene kopíruje polohu, v ktorej bolo dieťatko uložené už v maternici.
Vývoj chrbtice do tvaru "S"
Dvojité zaoblenie chrbtice a stavcov vo forme S sa vytvára až postupne v priebehu motorického vývoja dieťaťa. Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno “C”. Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera). Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu - lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis).
Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v KAŽDOM VÝVINOVOM OBDOBÍ!
Ergonomické nosenie: Bezpečnosť a pohodlie
Azda všetky stránky o nosení detí poskytujú informácie o tzv. ergonomickom nosení. Klokanky sú, žiaľ, navrhnuté tak, že vôbec nerešpektujú správny fyziologický vývin dieťatka. Ergonomické nosiče majú látku síce pevnú, ale nevystuženú. Tak, aby rešpektovali prirodzený tvar chrbátika bábätka. Pri výbere nosiacich pomôcok najmä pre novorodenca treba byť čo najobozretnejší. Rovnako je potrebné venovať pozornosť aj ukladaniu dieťatka do šatky alebo ergonomického nosiča. Na výber je obrovské množstvo typov a druhov, kombinácií a vzorov. Pri novorodencoch môžete viazať takisto rôznymi spôsobmi ako pri väčších bábätkách a deťoch, treba však dbať na to, aby jeho nožičky boli vždy v tvare M. To znamená, že zadoček je podsadený a nôžky nikdy nevisia voľne. Naopak, kolienka sú vždy o čosi vyššie ako zadoček bábätka. Pri uväzovaní treba postupovať jemne a nožičky pomaly rozširovať (tomu treba prispôsobiť aj oblečenie bábätka tak, aby ho nikde neťahalo a netlačilo). Nikdy nezabudnite na to, že aj hlavička dieťatka, kým sa ju naučí držať, potrebuje v šatke či nosiči (s novorodeneckou vložkou) dostatočnú oporu. Bábätko naväzujte do šatky či nosiča vždy tak, aby ste mu jednoduchým pohybom dokázali dať pusu na hlavičku.
Pri správnom uviazaní šatky a dotiahnutí nosiča vytvára ich materiál pevnú oporu chrbtici. Dieťa sa rodí v schúlenej polohe podobnej písmenu C s nožičkami pokrčenými a doširoka rozovretými ako písmeno M. Viazanie šatky a ergonomické nosiče rešpektujú túto polohu. Postupne, ako svalstvo dieťaťa silnie, dochádza k narovnávaniu chrbtice. S prvými pokusmi o dvíhanie hlavičky, plazenie a lozenie dochádza k vývoju dvojitého zakrivenia chrbtice tak, ako u dospelých.
Čo hovorí odborníčka?
Dieťatko je fyziologicky pripravené na nosenie ihneď po narodení. Jeho očakávaná poloha je na matkinom tele. Jeho vrodené reflexy, ktoré sú viditeľné už po narodení slúžia k prežitiu, teda k dostaniu sa na matkinu hruď a k dojčeniu. Tak isto novorodenecké postavenie končatín, rúk aj nôh slúži na pridŕžanie sa na tele mamy. Či s nosiacou pomôckou alebo bez nej, dieťatku je poloha bruchom k mame prirodzená. Vidíme to aj pri položení na rovnú podložku - na chrbátiku je dieťatko veľmi nestabilné, vytáča sa, padá na strany, ľaká sa, je zraniteľné. Na brušku na rovnej podložke je dieťa oproti tomu oveľa stabilnejšie, je v tzv. polohe kurčaťa v mrazáku. Skrčené nohy aj ruky, podsúva nohy pod seba, hlávku proti gravitácii zdvíha ťažko. Na rozdiel od hrudníka mamy, kde vďaka miernemu sklopeniu ťažiska, hlávku krátkodobo zdvíha na prisatie. Takže odpoveď na otázku je, že dieťatko je na nosenie prispôsobené hneď po narodení, viac menej je to skôr otázka, kedy je rodič pripravený. Nosiace pomôcky sú pomocníci pre nás rodičov, aby sme túto potrebu dieťatka vedeli pohodlne naplniť.
Medzi vhodné pomôcky patria samozrejme správne naviazané šatky a ergonomické nosiče. Ja osobne sa v začiatkoch prikláňam k šatke, pretože k tej netreba žiadne špeciálne skúšanie, nastavovanie. Uviažeme s hocijakou a pasuje dieťatku a aj rodičovi, či je vysoký alebo nízky, chudý alebo objemnejší. Malinké bábätko vie roztiahnuť nôžky obmedzene a šatka len kopíruje toto postavenie, ktoré sa každým dňom mení. Rovnako je dôležité fixovanie hlávky, kedy šatku treba primerane utiahnuť v tejto oblasti, alebo krčný lem vyplniť kúskom plienky. Podsadenie, teda zaguľatenie chrbtíka, je odľahčujúce pre chrbátik dieťatka a súvisí s dobrým zapadnutím do šatky alebo ergonosiča.
Pri najmenších bábätkách by nosič mal spĺňať možnosť nastavenia rozpätia medzi nôžkami na úplne minimum, mäkkosť aby tam bábätko mohlo zapadnúť a dobre sa podsadiť, zaguľatiť chrbátik, nastavenie výšky chrbtovej opierky aby nebola zakrytá hlávka ( oči a nos ), aby bola voľne pohyblivá do rotácie, ale zároveň istenie krku proti pohybom dozadu keď ešte dieťatko nedrží pevne hlávku. A veľmi dôležité je jednoduché nastavovanie, aby to začínajúcich nosiacich rodičov neodradilo.
Okrem dobrého podsadenia, opory hlávky a prirodzenému roznoženiu, treba dávať pozor na voľný pohyb prstov na dolných končatinách, vyhýbať sa treba tesným dupačkám a overalom, tak isto popruhy viazať mimo chodidla aby sa u dieťatka nepodporoval odrazový reflex. Pevným naviazaním a vycentrovaním bábätka na stred tela rodiča, zabránime skrúcaniu tela dieťatka do písmena C, ktoré by mohlo podporovať asymetrické nevhodné zapájanie svalov. Pomáha tiež sledovať a korigovať postavenie rúk, buď ich ma bábätko hore alebo dole vedľa tela. Ak je jedna ruka hore a druha dole často dochádza k prepadávaniu na jednu stranu.
Dieťatko má prirodzenú potrebu hýbať sa, objavovať a je geneticky naprogramované na rozvíjanie motorických pohybových schopností. Takže pokiaľ rodičia sledujú a rešpektujú potreby bábätka, tak to s nosením nemôžu prehnať. Ako dieťatko rastie, viac a viac je schopné tráviť čas mimo tela rodiča a jeho túžba objavovať je silná, preto vám ako rodičovi dá jasne najavo, že už dosť nosenia, idem na zem a naopak. Keď je fyzicky alebo psychicky unavené, dá vám jasne najavo, že potrebuje si oddýchnuť na Vašej hrudi. Každe dieťatko je iné, niektoré v nosiči trávi spánok, ale na bdenie je radšej mimo tela. Naopak niektoré deti spia radšej mimo nosiacej pomôcky a rady sa ponosia v rámci záujmu, keď sú bdelé a môžu sledovať. A tieto preferencie sa postupom týždňov menia. Základ je striedať aktivitu s odpočinkom, nosenie s objavovaním čo telo dokáže aj mimo tela rodiča.
Spánok na tele matky je v prvých týždňoch základom na vybudovanie vzťahu a hlavne komunikácie medzi rodičom a dieťaťom. V ergonomickej polohe - v nosiacej pomôcke, je spánok dieťatka v poriadku, dokonca často spia bábätká lepšie a pri prebúdzaní sa ochotne dojčia.
Preventívne balenie na široko je už prežitok a skôr vedie k menšej pohyblivosti kĺbov a obmedzeniu pohybu bábätka. Ak však je problém pri centrácií bedrového kĺbu alebo nevyvinutým jadierkam, môže nosenie výrazne pomôcť práve kvôli centrujúcemu, ale zároveň mobilnému postaveniu kĺbov v nosiacej pomôcke pri vhodnom podsadení. Vtedy môže nosiaca pomôcka nahradiť aj balenie alebo viazanie naširoko.
Za bolesti a nepohodlie rodiča je často zodpovedný jeho stav svalstva ešte pred dieťatkom a pred nosením.
Nosenie je teoreticky možné u všetkých bábätiek, niekedy ich je však potrebné korigovať do správneho postavenia chrbátika. Niekedy sa však stane, že dieťatko v nosiacej pomôcke aj napriek všetkým ergonomickým zásadám nieje spokojné, odtláča sa, plače. Treba to rešpektovať. Často sú to bábätká, ktoré majú zvýšené svalové napätie a je pre nich obtiažne schúliť sa v ergopolohe. Sú to deti, ktoré môžu mat skrátené vnútorné svaly stehna a pri podsadení ich to môže bolieť, sú to deti ktoré majú vrodenú skoliózu, ktorú ani vhodným podsadením nevieme zrušiť, môžu to byť deti s poškodeným centrom rovnováhy a nosenie vertikálne im neumožňuje vyhodnocovať senzorické podnety správne.... Atď.
Psychomotorický vývoj dieťatka nosenie nespomaľuje. V podstate dieťatko v nosiacej pomôcke vždy len kopíruje určitú fázu motorického vývoja. Keď pasie dieťatko koníčky, opiera sa o lakte aj v pomôcke a rotuje hlavičku. Keď sa dieťatko na podložke zdvíha do druhého vzpriamenia, odtláča sa aj pri nosení, vyťahuje ruky z pomôcky, keď pivotuje, točí sa na podložke okolo osi, rotuje chrbticu, skúša to aj v nosiacej pomôcke.... Aj krivky chrbtice tak ako sa postupne tvarujú, nosiaca pomôcka kopíruje, neobmedzuje. Naopak zato, že dieťatko ma viac priestoru na sledovanie, jeho vnútorná motivácia je silnejšia, preto niekedy rýchlejšie napreduje... Ale nie je to pravidlo.
Dieťa si totiž nosenie na tele rodiča vôbec nespája so sedením, teda mimo nosiacej pomôcky smeruje prirodzene jeho vývoj k dosiahnutiu samostatného sedu... Ten je totiž vrcholom všetkých schopnosti, ktoré dieťatko skúša počas vývoja na podložke. Ak je pasívne posadzované, obkladané vankúšmi, stráca prirodzenú schopnosť objavovať pohyby. Naopak, ako som už spomínala, nosenie jeho vnútornú motiváciu zvyšuje vďaka podnetom, ktoré vníma v bezpečí tela rodiča. Fyzicky aspekt je rozdiel v zaťažení chrbtice a kĺbov, pričom pri podsadení je váha hlavičky prenášaná mimo stavcov a naopak pri pasívnom podsadení dochádza k ich útlaku, v pasívnom sede je priamo zaťažená krížová oblasť, pri nosení je táto oblasť zaguľatená, teda odľahčená a váhu tela poponáša nosiaca pomôcka.
Ako dlho a kedy nosiť?
Dieťatko môžete nosiť od narodenia, uľahčíte mu tak adaptáciu na vonkajší svet. Veľmi vhodný a obľúbený úväz v tomto období je kolíska, v ktorej je dieťatko schúlené v podobnej pozícii, v akej bolo v brušku. S mäkkou elastickou šatkou Vám pôjde viazanie veľmi ľahko. Nosiť môžete do asi 15 - 20 kg (podľa typu šatky alebo nosiča). Záleží však aj na Vás, čo unesiete a Vašom dieťati, do kedy sa bude chcieť nosiť. Detská chrbtica je hypermobilná a stavce nie sú úplne zrastené, aby vytvorili ochranný stĺp, ktorý je prítomný u dospelých. Hlava tvorí približne 25 % hmotnosti dieťaťa (v porovnaní so 6 % u dospelého), jemné svalstvo dieťaťa nevydrží toľko sily na hlavu a krk.
Nosenie detí z pohľadu odborníka. Často nám rodičia kladú otázky, či je nosenie detí vhodné, či im neškodí a často pochybujú o jeho prospešnosti. Položili sme preto odborníčke - Editke Vlkovičovej, známej pod menom Fyziomama. Editka je vyštudovaná fyzioterapeutka, ktorá sa pohybuje v oblasti detskej rehabilitácie a odborne sa venuje psychomotorickému vývoju detí.
Nosenie je teoreticky možné u všetkých bábätiek, niekedy ich je však potrebné korigovať do správneho postavenia chrbátika. Niekedy sa však stane, že dieťatko v nosiacej pomôcke aj napriek všetkým ergonomickým zásadám nie je spokojné, odtláča sa, plače. Treba to rešpektovať. Často sú to bábätká, ktoré majú zvýšené svalové napätie a je pre nich obtiažne schúliť sa v ergopolohe. Sú to deti, ktoré môžu mať skrátené vnútorné svaly stehna a pri podsadení ich to môže bolieť, sú to deti, ktoré majú vrodenú skoliózu, ktorú ani vhodným podsadením nevieme zrušiť, môžu to byť deti s poškodeným centrom rovnováhy a nosenie vertikálne im neumožňuje vyhodnocovať senzorické podnety správne.... Atď.
Nosenie chrbticu dieťatka iste nepoškodí. Keď budete mať na pamäti základné vývojové obdobia a budete dieťatku skrz šatky či nosiča poskytovať správnu oporu na správnych miestach, budete pri tom dodržiavať jednoduché zásady správneho nosenia detí, potom naozaj nie sú dôvody na zbytočné a neopodstatnené obavy. Noste, pokiaľ to vyhovuje vám a dieťatku. Čím je bábätko menšie, tým dlhší čas potrebuje tráviť na tele matky.
Nosenie a autosedačky - Bezpečnosť na prvom mieste
Rodičia sú neustále pred dilemou, ako zabezpečiť svojim deťom maximálnu bezpečnosť, a to platí obzvlášť pri cestovaní autom. Autosedačky orientované proti smeru jazdy predstavujú pre najmenších pasažierov podstatne bezpečnejšiu alternatívu. Vďaka rozsiahlym štúdiám a simuláciám nárazových testov je dnes jasné, prečo by mali rodičia zvážiť túto možnosť. Päťkrát Vyššia Bezpečnosť: Autosedačky v protismere sú pre deti do 6-7 rokov až 5-krát bezpečnejšie ako tie orientované v smere jazdy. Tento fakt je podložený vedeckými štúdiami a dlhoročnými skúsenosťami, najmä zo Škandinávie, kde je tento spôsob prepravy detí bežný už desaťročia.
Pri čelnom náraze sa telo dieťaťa presunie do bezpečnostnej sedačky, ktorá rozloží silu na celé telo a pohltí náraz. To nielen chráni dieťa pred odletujúcimi úlomkami alebo vniknutím externého predmetu do vozidla, ale tiež zabraňuje extrémnemu zaťaženiu jeho jemného tela. Výskum potvrdzuje, že detská autosedačka používaná v protismere jazdy znižuje riziko zranenia pri čelnom náraze o viac ako 80 % v porovnaní s bežnou autosedačkou v smere jazdy s bezpečnostným 3bodovým systémom, pretože sila nárazu je rovnomerne rozložená na veľkú plochu. V autosedačkách v protismere sú hlava, krk a chrbtica úplne vyrovnané a sily nárazu sú rozložené na všetky tieto oblasti tela. Deti majú menšiu pravdepodobnosť, že utrpia ťažké zranenia pri náraze, keď sedia v protismere, ako v autosedačke v smere jazdy. Odhaduje sa, že deti mali o 75 % nižšiu pravdepodobnosť, že utrpia vážne zranenia v protismerných autosedačkách.
Bezpečnostné normy autosedačiek: ECE R44/04 vs. ECE R129 (i-Size)
Ak kupujete novú autosedačku pre svoje bábätko, určite narazíte na pojmy ECE R44/04 a ECE R129 (i-Size). ECE R44/04 je staršia bezpečnostná norma pre autosedačky, ktorá je postupne nahradzovaná modernejším štandardom ECE R129 (i-Size). Od 1. septembra 2024 sa môžu predávať len detské autosedačky, ktoré spĺňajú novú normu ECE R129, známu aj pod názvom i-Size. Nová norma upúšťa od kategorizácie autosedačiek podľa hmotnosti dieťaťa a nahrádza ju delením podľa telesnej výšky. Deti do veku 15 mesiacov alebo výšky 76 cm musia cestovať výhradne v autosedačkách orientovaných proti smeru jazdy. Hlavným rozdielom medzi R44/04 a i-Size (R129) je spôsob výberu autosedačky a testovania. Zatiaľ čo R44/04 rozdeľuje sedačky podľa hmotnosti dieťaťa, i-Size je zameraná na výšku dieťaťa a povinné bočné nárazové testy. Dieťa by sa malo voziť proti smeru jazdy čo najdlhšie, minimálne však do 15 mesiacov, ako vyžaduje norma i-Size (R129). Jazda proti smeru jazdy je až 5x bezpečnejšia pri čelnom náraze, pretože lepšie chráni hlavu, krk a chrbticu dieťaťa.
Nová vs. Použitá Autosedačka
Mnohí rodičia čelia dileme, či investovať do novej, alebo ušetriť kúpou použitej sedačky z druhej ruky. Nové autosedačky musia spĺňať aktuálne bezpečnostné normy a prešli prísnymi testami. Pri použitých sedačkách si treba overiť, či zodpovedajú súčasným predpisom a či neboli vyrobené pred viac ako 5 až 6 rokmi. Pravidelným používaním materiály totiž degradujú a znižuje sa bezpečnosť autosedačky. U použitých autosedačiek tiež nezistíte, či majú za sebou haváriu alebo s nimi predchádzajúci majitelia zaobchádzali správne. Nová sedačka oproti tomu poskytuje istotu, že je plne funkčná a dieťa spoľahlivo chráni. Navyše ju kupujete so zárukou výrobcu a podporou v prípade problémov.
