V tejto časti diplomovej práce sa budeme venovať navrhovanému Parku na Hrane. V prvej kapitole sa budeme venovať územiu, jeho stave, vzťahoch a histórii.
Územie, ktorým sa zaoberáme, je charakteristické svahom, ktorý oddeľuje riečnu terasu Hornádu od jeho údolnej nivy. Tento výrazný breh sa tiahne na severe od Bankova južne až za Železníky, kde sa pomaly vytráca a splynie z okolím v kopci pod Perešom.
Lokalita, ktorou sa zaoberáme, leží medzi mestskými časťami Košice Západ a Staré Mesto. Ide o východne orientované úbočie prekonávajúce výškový rozdiel 20 - 30 metrov. Svažitosť je priemerne okolo 20%, na moldavskej 10% no v najstrmších miestach presahuje 50%. Práve táto svažitosť spôsobila, že v minulosti tvoril prirodzenú hranicu mesta, a potom ho pri rýchlej výstavbe po vojne prehliadali, kvôli nemožnosti osadenia typizovanej architektúry.
Dnes pri pohľade na štruktúru mestského tkaniva sú hranice riešeného územia jasne viditeľné, a sú definované zástavbou. Východnú hranicu tvorí päta svahu, pri ktorej sa končí zástavba údolného mesta: z juhu ulica Žižkova na sever sa tiahne východná hranica po ulici Štúrovej ku starej sladovni popod historický evanjelický cintorín po Žriedlovej ku vrchnej hrane terasových domkov. Odtiaľ klesá ku školám na Námestí L. Novomeského. Východná hranica prechádza popod historický židovský cintorín, lemuje vrchnú hranu zástavby na Štítovej až po košický Amfiteáter. Odtiaľ sa obracia naspäť na juh. Západnú hranicu tvorí zástavba Novej Terasy, od ktorej prechádza ku Považskej poza internáty na Ružovú ulicu. Stočí sa na východ po Toryskej, ale len po zástavbu na Idanskej ulici, ktorej lemuje východnú fasádu až k ulici Žiškovej. Takto ohraničené územie dosahuje dĺžku približne 2,2 kilometra. Šírka územia je rôzna, no väčšinou cez 100 metrov.
Charakteristickým znakom Košíc je osovosť Sever - Juh, podmienená tokom Hornádu, Mlynského náhonu, Čermeľa, Furčianskym kopcom. Prah terasy nie je výnimkou a v mieste dotyku Starého mesta je rovnobežný (ako všetky spomínané osi) s osou Hlavnej ulice.
Z historických máp je čitateľné, že tento breh tvoril prirodzenú západnú hranicu mesta, za ktorou boli už len rovné lúky terasy. Práve po nich stekala voda a vymlela zaujímavé útvary ako strž za sladovňou, dnes už zasypané, Stračie údolie, pokračujúce do kotla na Floriánskej.
Vďaka svojej svažitosti tvorilo územie neodmysliteľnú zelenú kulisu mesta, a zároveň po krátkej prechádzke ponúkalo romantické výhľady na siluetu z tesnej blízkosti, o čom svedčí aj charakteristická veduta Košíc zachytená práve niekde z územia nad stržou pochádzajúca z roku 1617.
Dodnes toto miesto, aj napriek výškovo nevhodným zásahom na Kuzmányho sídlisku, poskytuje pozorovateľovi obstojné pohľady na gotickú siluetu mesta, v pozadí s Heringešom.
Zaujímavosťou je, že pozdĺž celého svahu pri jeho spodnej päte bola v 50tych rokoch z dôvodu zdvojnásobenia počtu obyvateľov mesta, plánovaná silná mestská komunikácia, ktorá sa nakoniec nerealizovala. Potreba severo - južnej spojnice mestského okruhu bola neskôr naplnená vypustením mlynského náhonu. Paradoxom je že dnes je toto nezastavané v spomínanom smere prakticky neprechodné.
V celom tomto svahu sa v priebehu dejín nachádzalo 7 cintorínov, ak počítame súčasný verejný cintorín pod Železníkmi, okrem ktorého funguje ešte najsevernejší z nich - cintorín Rozália pod Bankovom. Sándor Márai nostalgicky opisuje pohľady z tohto cintorína na mesto, prechádzajúc sa medzi hrobkami významných Košičanov.
Južnejšie od neho bol cintorín pri kalvárii, ktorý musel v roku 1953 ustúpiť budovateľom pri výstavbe amfiteátra. Tretím cintorínom je dodnes sčasti zachovaný starý židovský cintorín. Bol zriadený v roku 1842 a pochovávalo sa na ňom do roku 1888. Sú na ňom pochovaní napríklad rodičia slávneho portrétistu Leopolda Horowitza.
Ďalším v poradí je dnes neexistujúci cintorín, ktorý dlho nemal meno, ale podľa kríža ktorý stál na samom vrchu ho Košičania pomenovali cintorín svätého kríža. Na jeho parcele stoja dnes terasové domky, mimochodom vo svojej jedinečný počin československej architektúry.
Za mestom fungoval tiež, v poradí piaty, evanjelický cintorín, ktorého parcela dodnes existuje a je obohnaná historickým múrom. Hroby však chýbajú keďže boli za socializmu odstránené kvôli plánovanému parku. Tento plán však zostal nedotiahnutý a na zarastenom cintoríne sa zdržiavajú bezdomovci. Takisto je jeho breh pri väznici obľúbeným miestom komunikácie manželiek s trestanými druhmi. Evanjelický cintorín bol doplnený o drevenú modlitebňu kde prebiehali bohoslužby.
Šiestym cintorínom je zaniknutý kalvínsky cintorín na ktorom stojí dnešná Steel aréna. Zanikol však už o niečo skôr, aj vďaka tomu že sa nenachádzal v strmom svahu ale o niečo nižšie.
Kvôli prameňom stekajúcim z terasy sa pod svahom usídlil v roku 1870 Bauernebelov pivovar, a vedľa neho sladovňa. Z pivovaru je okrem komínu dodnes zachovaná ľadovňa. Zasekaná vo svahu, ale aj filtračná stanica vody s vežou na protiľahlom brehu Floriánskej.
Na obidvoch stranách Moldavskej cesty sa za dnešným štadiónom nachádzal pred vojnou veľký cigánsky tábor, dokonca má na mape z roku 1912 označené aj ulice a čísla domov s parcelami. Za ním, ďalej na Moldavskej ceste z obidvoch strán sídlila košická tehelňa, ktorá zásobovala tehlami celé mesto. V jej areáli bolo tiež na jar v roku 1944 zhromaždených 15 000 židov z Košíc a okolia, ktorých od 16. mája do 3. júna deportovali vlakmi smrti.
Dnes je územie obostavané z oboch strán, a tvorí akúsi jazvu v tkanive mesta. Jeho poloha medzi dvoma rovinami mesta, ktoré sa ďalej ťahá do kopcov, alebo do diaľky na juh, mu dáva špecifický význam v pešej alebo cyklistickej dostupnosti. Práve postavenie sídliska Terasa, ktoré inteligentne nadväzuje na pôvodné mesto posunulo toto územie do ťažiska peši dostupného mesta. Na tomto území v strede nad sladovňou sa môže peši stretnúť 120 000 ľudí, ktorí to majú domov kratšie ako 20 - 30 minút.
Takisto bohaté historické stopy a výhľady ktoré poskytuje majú obrovský skrytý potenciál pre čitateľnosť mesta. Druhá najsilnejšia os Košíc by nekončila niekde v burine a jamách Floriánskej ulice, ale dokázala by turistom a návštevníkom Košíc ukázať okrem kvalitného ale malého centra aj ďalší rozmer Košíc - Sídlisko Terasa s jeho funkcionalistickou výstavbou korunovanou Mestským magistrátom, ktorá je takisto významnou súčasťou identity Košíc.
Tým by pomohla rozprávať príbeh Košíc nie len turistom ale aj domácim, ktorí zasa toto územie často obchádzajú kvôli zanedbanému stavu zelene a nedostatočným peším prepojeniam Staré Mesto - Terasa. Tieto prepojenia sú často podcenené, zbytočne dlhé, alebo vedú okolo hlučnej komunikácie bez akýchkoľvek mestotvorných funkcií.
Dnes je tento priestor pre mesto mŕtvym priestorom, no zároveň v sebe skrýva obrovský potenciál oživenia Košíc. V tejto nevyužitej a neupravenej zeleni za zhromažďujú bezdomovci. Tým sa stáva toto územie ešte väčšou bariérou a to hlavne mentálnou. V súčasnosti ich je menej ale mnoho ľudí sa tomuto územiu okľukou vyhýba na základe minulých skúseností.
Je zaujímavé že územie priečne pretínajú iba jedna vedľajšia (Floriánska) a tri hlavné komunikácie, z toho jedna hneď na začiatku - Trieda SNP pri Amfiteátri, v strede Ondavská, pri sladovni Toryská.
Podľa urbanistickej štúdie výškového zónovania Košíc má riešené územie veľký význam z hľadiska panoramatických pohľadov na mesto, pohľadov z veže Dómu, ale aj pohľadov z osí ulíc Starého mesta (Poštová, Alžbetina, Štúrova). Tento svah zo svojou náhodnou zeleňou tvorí zelenú kulisu Starému mestu a pomáha rozlíšiť vývojové etapy mesta.
Okrem toho košické ulice odjakživa smerovali do zelene. Plochy takejto vizuálne exponovanej zelene sa podľa výškového zónovania nachádzajú na viacerých miestach na našom území. Preto by bolo žiaduce túto funkciu podporiť prepojiť plochy do jedného celku kvalitnej parkovej zelene. V prospech je tiež existencia biokoridoru.
V Košiciach sa nachádza množstvo plôch zelene s bližšie nešpecifikovanou funkciou. Často sa jedná o zeleň medzi blokmi sídlisk, ktorá nie je ani súkromnou záhradou, ani parkom, ani voľnou prírodou. Náhodná zeleň. Takáto zeleň je okrem svojej zelenej farby vsakovania vody a skvalitňovania ovzdušia pre mesto bezvýznamná. Okrem týchto chvályhodných vlastností nevytvára mestský priestor.
Dnes sa územie pomaly začína dostávať do zreteľa developerov. Rast cien nehnuteľností umožnuje stavať aj v náročnom teréne stále zo ziskom, hlavne keď sa zároveň stavajú drahšie byty s výhľadom na mesto. To by nebolo až také zlé ak by existovala záväzná koncepcia rozvoja mesta aj pre toto územie. Tá však detailne neexistuje, iba územný plán. Stanoviská hlavného architekta mesta sa stali nezáväznými. Potom vyrastajú egocentrické objekty, ktoré svoje okolie ignorujú, kašlú na neho a v našom prípade na ňom môžu aj parazitovať. Výhľady by mali byť majetkom všetkých Košičanov, a nie len pár vyvolených, ktorí si môžu dovoliť luxusný apartmán s výhľadom. Okrem toho egocentrická architektúra vychováva sebastredných obyvateľov - mešťanov.
Identita mesta je kolektívna, postavená na spolupráci všetkých a úcte k spoločnému. Vzťah s prostredím vzniká tam kde miesto odkrýva svoje významy. Preto sa nám na danom území javí navrhnutie parku s rekreačnou a poznávacou funkciou ako schodná, aj keď možno idealistická cesta z hľadiska návratnosti investícií. Tak vznikol Park na hrane - medzi starým a novým mestom.
Centrálna poloha územia voči mestu v kombinácii s jeho súčasným stavom z neho vytvárajú miesto cez ktoré sa človek musí čo najrýchlejšie dostať, aby sa dostal k svojmu cieľu. Táto „povinná jazda“ vytvára pre chodca ilúziu miesta mimo bodu záujmu. Práve naopak, riešené územie by malo byť významným bodom záujmu Košíc. Práve pre jeho polohu, dostupnosť a súčasnú nezastavanosť.
Podporenie peších prepojení v meste zaručuje lepší zdravotný stav obyvateľov, nižšie zaťaženie automobilmi a znečistením, menej vážnych kolízií. Zároveň pomáha obyvateľom lepšie spoznať svoje mesto.
Vylepšenie podcenených hlavných peších ťahov (napr. Nad sladovňou - pokračovanie Štúrovej alebo Alžbetinej ulice, schodisko pod internátmi na Medickej, pripojenie odrezanej Novej Terasy...), a doplnenie chýbajúcich „skratiek“ a vedľajších prepojok poskytne chodcovi orientáciu v priestore a zároveň možnosť výberu stále inej trasy, čím sa podporí jeho vzťah k mestu.
Smery osí podporené výhľadmi, prekonávanie terénu mestskými schodiskami s oddychovými plochami, lavičkami, a tomu prislúchajúcimi nástupnými plochami.
Zhmotnením spojenia údolného mesta a Terasy, priblížením týchto dvoch rovín je umiestnenie verejného výťahu v najviac exponovanom mieste - v strži. Týmto zásahom dosiahneme rozšírenie centra mesta aj pre imobilných (kočíky, nákupy bicyklom,...). Tí sa budú môcť v meste pohybovať po vlastnej osi, bez použitia áut alebo hromadnej dopravy.
Vytvorenie bezpečných cyklotrás v smere VÝCHOD - ZÁPAD, oddelenie od prašných a hlučných ciest by mohlo povzbudiť Košičanov zobrať bicykel a tých 20 - 30 výškových metrov prekonať s radosťou aj smerom hore. Smerom nadol sú strmé chodníky pre in-line/ skate/kolobežku nebezpečné, hlavne keď sú bezprostrednej blízkosti cestnej komunikácie. Navrhované cyklotrasy sú preto segregované, ohraničené zelenými plochami.
Realizovanie úplne novej pešej, cyklistickej a bežeckej spojnice na hornej hrane svahu by zas odľahčilo SEVERO - JUŽNÚ dopravu v meste, ktorá je už teraz na trasách preplnená, o bezkolíznosti sa nedá hovoriť. Taktiež by umožnila športovcom a rekreantom, už dnes aktívne využívajúcim Triedu SNP, neprerušovane sa pohybovať v zeleni, oproti čakaniu na zelenú na semafore. Trasa takisto poskytuje lepšie podmienky z hľadiska hlučnosti a bezpečnosti. K tomu ponúka zaujímavé výhľady a priehľady.
Na severnom konci, nad Štítovou ulicou os trasy smeruje priamo na panorámu Bankova, významného rekreačného miesta Košíc, začiatočným bodom náročnejšej horskej cyklistiky a turistiky.
Okrem rekreačného potenciálu má takéto severo - južné napojenie význam pre spojenie študentských domovov na Jedlíkovej s areálom Technickej Univerzity, po trase zachytáva medické internáty, areál novej nemocnice. Vzdialenejšie pripája aj botanickú záhradu.
Okrem študentov navrhovaný koridor slúži rozrastajúcim sa business centrám na Moldavskej, ktorých zamestnanci by sa mohli dopravovať ekologickejšie a zdravšie z väčších spádových oblastí. Na juhu sa napája na navrhovanú cyklotrasu na Pereš, železiarne a Šacu.
Vo väčšine svetových metropol, ale aj menších, hlavne západoeurópskych miest sa vytváranie zelených koridorov, alebo líniových parkov stáva trendom. Príčinou je fakt, že hoci úzke, ale zosieťované zelené plochy majú pre biodiverzitu oveľa silnejší efekt ako veľké, ale odrezané ostrovy zelene.
Tak isto ako máme v meste infraštruktúru dopravnú, energetickú, atď. je podstatná zelená infraštruktúra - zosieťovanie zelených plôch neprerušenými líniami. Biodiverzita a zelená infraštruktúra sa stávajú čoraz viac skloňované pojmy vďaka ich priaznivému účinku pre mestá.
Človek je dodnes závislý na biosfére kvôli potrave, látkam pre farmaceutický priemysel, čisteniu vzduchu a vody. Napriek tejto závislosti sme príčinou extrémneho množstva ohrozených druhov živočíchov, hlavne v urbanizovaných územiach. (V Európe je ohrozených 30 - 50% druhov vtákov, cicavcov, obojživelníkov, plazov a motýľov.) Úbytok biodiverzity spôsobuje destabilizáciu ekosystému a prostredia v ktorom žijeme. Preto by mali naše stále množiace sa mestá s prírodou spolupracovať, nebrániť jej v prirodzenom pohybe.
Líniové parky sa vyznačujú práve biodiverzitou, keďže prechádzajú rôznymi územiami, a tvoria tak silné prvky zelenej infraštruktúry mesta.
Navrhovaný bio/antropo koridor sa tiahne celým územím po vrchnej hrane terasy v smere sever - juh, so šírkou 20 -30 metrov a vyznačuje sa spojitou sieťou korún stromov. Po trase pretína viacere mestské biokoridory a zosieťováva na ňom nachádzajúce sa biocentrá (nad sladovňou, pod nemocnicou). Navyše obyvatelia bývajúci v blízkosti do 10 minút od parku preukazujú zvýšený záujem o šp...
tags: #bakalarska #praca #dieta #a #ihrisko