Deň matiek je krásna príležitosť, ako vyjadriť vďaku a lásku našim mamám. Či už ste učiteľ v škôlke, vedúci materského centra, alebo len niekto, kto chce potešiť svoju mamu, básničky sú skvelý spôsob, ako to urobiť. Tento článok ponúka zbierku básničiek vhodných pre deti aj dospelých, ktoré oslavujú materstvo a vyjadrujú lásku a vďaku mamám.
Básničky o láske a vďačnosti
Mamy sú pre nás zdrojom tepla, nehy a bezpodmienečnej lásky. Deti často vnímajú svoje mamy ako svetlo, ktoré im rozjasňuje život.
Roztvorím oči do modrého rána.
Hej, moje ráno vždycky modré je.
Belasé nebo má v očiach mama,
belasou nehou vždy ma zohreje.
Hlboký cit dieťaťa k mame je niekedy ťažké vyjadriť slovami, no básničky nám v tom pomáhajú.
Drahá mama moja!
Odrazu neviem čo a ako ďalej.
Slová sa hlavou ako včely roja
v pokornej tichej láske neskonalej.
Kytice prianí prinášame ku sviatku našej dobrej mame. Mama je srdce, ktoré chráni náš nesmelý krok na svitaní. Mama sú stále mäkké dlane a istota z nich krehká vanie. Mama je stále jasné čelo, aby nás všetko prebolelo. Voňavá svieža kvetina, mama je jedna, jediná.
Moja mama, tá je veľmi bohatá:
zo striebra má hlások,
ruky zo zlata.
Ja mám mamku, mamičku,
doma varí kávičku,
izbu riadi, perie šaty,
ja mám mamu- poklad zlatý.
Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky,
každú hračku maličkú,
lež najväčšmi zo všetkého
ľúbim svoju mamičku.
Maľujem, maľujem krásny kvet.
Taký kvet nevidel ešte svet.
Maľujem, maľujem, ako viem,
mamičke tento kvet zanesiem.
Mäkká je trávička, vonný je kvet,
jasná je hviezdička, sladký je med,
dobrá je mamička, bozkám ju na líčka.
Darčeky a priania pre mamu
Deti často rozmýšľajú, aký darček poteší ich mamu. Niekedy je najkrajším darčekom úprimné prianie a sľub.
Ivan spravil mame k sviatku dve figúrky maličké.
A čo ja dám na pamiatku svojej drahej mamičke?
Dať jej ruže? Kvety zvädnú. Brošňu? Tú si neželá.
Knihu? Málo jej dať jednu a dve hádam priveľa.
Nuž čo - kúpim čokoládu: hocikam ju možno skryť,
veľa nestojí a hlavne - dá sa ľahko roz-de-liť.
Ja som chlapček ešte malý, úlohu mi ťažkú dali.
Mamičke mám darček dať, z láskou jej ho odovzdať.
Bezradne tu stojím sám, čo ti, mamka, k sviatku dám ?
Do uška ti šepnem, mama, nezostaneš nikdy sama.
Budem s tebou každý deň, si najlepšia, dobre viem.
Nechodím do práce ešte, zamestnať ma nikto nechce.
Vraj som malé dieťa iba, vzdelanie mi zatiaľ chýba.
Peňaženku prázdnu mám, pár centíkov schovávam.
No a za tie, čo už s tým, v obchode nič nekúpim.
Ach, už to mám, už to viem, čo ti mamka darujem.
Budem dobrý, chcem ti sľúbiť, iba teba budem ľúbiť.
Pošepkám ti nežné slová, budem vravieť zas a znova.
Moja mamka, mám ťa rád, ďakujem ti nastokrát.
Dneska ráno, keď som vstala, postieľka sa opýtala:
„Či si nezabudla, Helka, aká je dnes slávnosť veľká?“
Slniečko sa na mňa smialo a takto mi zavolalo:
„Kde máš kvietky, kde máš kvietky?“ Dnes ich nesú deti všetky.
Nezabudnem, nebojte sa. Srdiečko mi šťastím plesá.
Ja dnes mamke ku jej sviatku, kvietky dám i pusu sladkú.
Do ruky ti kvietok vkladám, moja milá mamička.
Skloň sa ku mne, dám ti ešte horúci bozk na líčka.
Dnes ti želám veľa šťastia, usmievaj sa celý deň.
Povedz, ak chceš modré z neba, zabehnem ti chytro preň.
Ja viem, ty ho nebudeš chcieť, nemáš času hrať sa s ním.
Tak ti, mamka, dneska aspoň topánočky vyčistím.
Sporím si korunky, už ich mám päť,
Kúpim dnes mamičke červený kvet.
Kvet taký červený ako lienka,
Ľúbim ťa, ľúbim ťa, mamulienka.
Obraz mamy v básňach
Básne nám vykresľujú obraz mamy ako nežnej, starostlivej a milujúcej osoby.
Mama má v očiach nezábudky, na lícach beláska.
Keď mi je clivo, povie: „Poď, mamička si ťa poláska.“
A dych má ako harmanček, čo kvitne na lúkach.
Keď ublížiš si, povie: „Poď, mamička ti to pofúka.“
Nadídu mrazy, prituhne, A vietor kopí záveje.
Už pri dverách ma čaká: „Poď, mamička si ťa zohreje.“
I v strachu iba ku nej bežím, na perách joj! A bieda!
Otvorí náruč, povie: „Poď, mamička si ťa nedá.“
Mamka moja milá pošepkám vám sladko,
vy ste ako holub a ja holúbätko.
Vy ste holub sivý, ja holúbä biele
a my v šírom svete našli sme sa cele.
Vaše srdiečko sa samou láskou trasie.
Schovajte ma k nemu pod krídelká vaše.
Vraj som motýľ, vraj som lienka, vraj som ako holubienka,
ale to je klam! Krajšiu ako holubienku svoju mamu mám.
Tá má také milé oči a v nich svetielka,
a má také tmavé vlasy, tmavé asi ako tma, tak tmavé ich má.
Keby mala ale vlasy hoci ako ľan,
nestratila by z tej krásy, bola by vždy krásna asi ako jarná stráň.
Pýta sa kvet bahniatok: Čože je to za sviatok ?
Ľudia bzučia ako včely, najradšej by lietať chceli,
nepočuť nič inšie, len srdečné vinše.
Pýtajú sa tulipány: Ktože je tá dobrá pani?
Kto je to tá dobrá žena, čo je dnes tak rozžiarená ako letná hviezdička?
To je moja mamička.
Pýtajú sa klinčeky: Ktože to má hlas mäkký?
Teplú dlaň a zlaté srdce, úsmev krajší ako slnce?
Otázky a odpovede pre mamu
Deti sa často pýtajú mamy na rôzne veci, od lásky až po každodenné povinnosti.
„Povedz, mama, prečo si si nášho ocka vzala?“
„Lebo som ho zo srdiečka veľmi rada mala.“
„A nikdy tá vaša láska od nás neuletí?“
„Neuleť, prejde ona, do vás, moje deti.“
„Povedz, mama, prečo vstávaš prvá?“
„Keď tej práce vždy je toľko, a deň krátko trvá.“
„Prečo mama, keď sa hneváš, siahaš za vareškou?“
„Aby som vás pohladkala, roztopašných smieškov.“
Opýtala som sa speváčikov z vŕby:
„Uštipla ma muška, mamičku to svrbí.
Mne ochorie hlávka, mama preto plače.
Keď ja bývam rada, mama ešte radšej.
Mňa pošteklí tráva, mamička sa smeje.
Tak čo sa to s tými mamičkami deje?
Ja ostanem sama, mama sa mi bojí.
Ako je to všetko, vtáčikovia moji?“
Piesne a básne venované zabudnutým mamám autor: Mária Čechovičová
Mama ako zmysel života
Pre deti je mama často celým svetom, jej láska a prítomnosť sú nenahraditeľné.
Mama je slnko so zlatým vlasom
Malé slniečko - to zasa ja som
Preto sa na svete krásne máme
Mne svieti mama a ja mame.
Tri krajce nám mama krája, Koľko je nás dokopy?
My sme traja, on, ta a ja, to hneď každý pochopí.
Nám trom sa to stále máli, ma už nie sme maličkí,
z diaľky prišli traja králi, každý chce tri krajíčky.
Mama, ta budeš so mnou stále?
Nezavrieš ani po tme očká?
Nad postieľkou tu na povale
vyrastie cez noc rozprávočka.
Nepríde, keby som bol sám.
Ja ti ju, mamka, ráno dám.
Mama, ty pôjdeš so mnou všade?
Ty poznáš všetky cestičky.
Vieš, ako slnko lúče pradie
a prečo svietia hviezdičky.
Keď spoznám všetko ako treba,
znesiem ti jednu hviezdu z neba.
Keď sa stratia záveje, keď sa slnko zasmeje,
keď prvý kvet nájdete, ten najkrajší na svete,
zaneste ho svojej mamke, poteší sa iste
a bude mať také oči ako nebo čisté.
Je milá a nežná ako jarný kvet, čo snežienkou ho voláme.
Je dobrá a krásna ako rozprávka, čo osvieži nás po ráne.
Je to naša mama! Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet, v maminom objatí zjasnie mi celý svet.
V srdci nosím svoju mamku, ako vzácny drahokam.
Ku všetkým je dobrá, milá, najlepšia však býva k nám.
Po celé dni u nás vládne vrelý nádych pokoja.
Iba ruky mojej mamky, v kľude nikdy nestoja.
Neviem ako všetko stihne, veď má toľko roboty.
Ale ona, mamka zlatá, ešte si aj zanôti.
Chcel by som byť ako ona, pracovitý, veselý,
chcem, aby jej nežné oči, úsmevom vždy žiarili.
