Problémy s chrbticou a plochými nohami patria medzi najčastejšie dôvody, prečo deti vyhľadávajú ortopéda. “Prvé bolesti chrbta sa začnú objavovať už v školskom veku a často pokračujú až do dospelosti, keď sedenie v škole deti neraz vymenia za sedavé zamestnanie,” upozorňuje slovenský ortopéd MUDr. RADOSLAV ZAMBORSKÝ, PhD., MPH.
Motorický vývin dieťaťa a jeho vplyv na chrbticu
Každé dieťa prechádza motorickým vývinom a kým sa postaví a začne chodiť, chvíľu to trvá. Neplatí, že dieťa je zmenšenina dospelého človeka. Tvar a štruktúra stavcov aj chrbtice sa postupne, ako dieťa rastie, mení. Iná je počas embryonálneho, novorodeneckého a ďalšieho obdobia detstva. Postupne silnejú svaly a dieťatko sa zdokonaľuje v hlavných zručnostiach, akými sú napríklad otáčanie, plazenie, lozenie, jemná motorika svalov a zhruba okolo pol roka života aj sedenie. Štruktúra tela má ešte oproti dospelému iný tvar, novorodenec má oproti dospelým najväčšiu hlavičku, dlhý trup a krátke končatiny, čo sa postupne mení.
Je nesprávne, ak sa rodičia snažia predbehnúť motorický vývoj a dávajú dieťa sedieť alebo chodiť do chodítka, kým to ešte nevie samo. Predovšetkým sa nikdy nesnažte dieťa nútiť sedieť, kým sa o sedenie samo nesnaží. Podobne je to aj so stavaním sa a s prvou chôdzou. Na to, aby dieťa konkrétny pohyb a nároky na záťaž chrbtice zvládlo, je nutná určitá svalová sila, a to je veľmi individuálne.
Najčastejšie získané chyby chrbtice u detí
Ak vynecháme vrodené chyby, získané chyby chrbtice neobchádzajú ani deti, dokonca sú častejšie ako vrodené. Prvé problémy sa začínajú objavovať v školskom veku a spôsobuje ich zlá životospráva a nesprávne návyky, ktoré si deti vypestujú. Medzi najhlavnejšie faktory patria dlhé a nesprávne sedenie v škole, málo pohybu a genetická predispozícia. Na správny vývin pohybového aparátu, teda nielen chrbtice, je dôležitý dostatok pohybu. Dnes ho deti majú málo, prevláda sedavé trávenie voľného času, a to sa odráža na ich zdravotnom stave. Rodinná anamnéza tiež zohráva dôležitú úlohu, napríklad nesprávne držanie tela má dieťa často po rodičoch. Nuž, a vypestovanie si zlých návykov v škole k tomu tiež prispeje svojou troškou.
Škodí deťom okrem sedenia aj nosenie ťažkej školskej tašky? Iste. Najmä nosenie nevhodne upravenej a nekvalitnej školskej tašky. U predškolákov problémy s chrbticou nebývajú také časté, začína sa to spravidla na prvom stupni základnej školy. Jedna zo samostatných diagnóz v ortopédii je chybné držanie tela, teda guľatý chrbát, predsunuté ramená a hlava a ochabnuté brušné svalstvo. Spôsobuje ho dlhé a nesprávne sedenie v lavici, navyše u nás je bežné, že deti si ešte doma musia robiť úlohy, teda znova sedieť nad zošitmi a knihami. Ak sa dieťa nevenuje športu alebo pohybovej aktivite, tak si problémy s chrbticou v mnohých prípadoch nesie až do dospelosti.
Stres zo skúšania alebo z písomky tiež negatívne pôsobí na telo. Zlou kontrolou statiky a napätím svalov dochádza k zlému držaniu tela, zaguľateniu chrbta a predsunutiu hlavy, čím sa namáhajú trapézy, ramená, krčná chrbtica...
Ako rodičia a školy môžu pomôcť?
Najčastejšie si rodičia alebo pediatri všimnú, že dieťa má problémy s chrbticou. Dieťa sa buď doma sťažuje, že ho bolí chrbát, alebo môže mať sekundárne prejavy ako bolesti hlavy, poruchy pozornosti a sústredenia. Rodič ho vezme k všeobecnému lekárovi a ten dieťa pošle ďalej k špecialistovi. A ak si to nevšimnú rodičia, tak sú to pediatri v rámci pravidelných lekárskych prehliadok, kde sa vyšetruje aj pohybová sústava. Tú treba vyšetriť komplexne, a to tak, že dieťa sa vyzlečie, a prezrieť ho treba od hlavy po päty, nielen chrbát.
Sedenie v škole je nevyhnutné, avšak školy by mohli urobiť viac pre zlepšenie situácie. Z pohľadu ortopéda by sa dalo napríklad lepšie uspôsobiť sedenie. Lavice by mohli byť adaptabilné a prispôsobovať sa výške každého jedného dieťaťa. Momentálne je to tak, že žiak, ktorý má 135 centimetrov, a žiak, ktorý meria 115 centimetrov, sedia v rovnakej lavici a na rovnakých stoličkách.
Prerušované nosenie napomínacej bandáže niekoľkokrát denne má pri pasívnom sedení svoje opodstatnenie, ale ortopédi ho deťom neodporúčajú dlhodobo nosiť. Po prvé, mnohé to nenosia, pretože im spôsobuje bolesti a dráždenie, a navyše to nerieši príčiny, len vonkajší prejav. Podobne neefektívne je aj napomínanie, aby sa vystrelo. Dnes sa skôr odporúčajú cviky na zlepšenie hlbokého stabilizačného systému chrbtice, to sú hlboké svaly celkom pri chrbtici. Na to je dobrý pilates, dynamická neuromuskulárna stabilizácia alebo u starších detí SM systém. Z preventívnych programov je tiež výborné plávanie alebo joga a podobne. Z pohľadu odborníkov je to omnoho efektívnejšie ako „napomínacie bandáže“.
Školské tašky a ich vplyv na chrbticu
Ďalším problémom sú školské tašky. Vraj by nemali vážiť viac ako desať percent váhy žiaka, ale realita je iná. To by znamenalo, že u 30-kilového žiaka by taška mala mať maximálne 3 kilogramy. Pravdou je, že nejaká oficiálna norma, ktorá by sa mala dodržiavať, neexistuje. Sú názory európskych lekárov, ktorí hovoria, že školská taška pre prvý stupeň by nemala presiahnuť 1 200 gramov a druhý stupeň do 1 500 gramov. Realita je však taká, že 30 - 54 percent detí nosí v taške 15 a viac percent svojej telesnej váhy. V Európskej únii sa robil aj prieskum, podľa ktorého až 80 percent detí hovorí, že ich školská taška je príliš ťažká, 65 percent detí udáva únavu a 46 percent detí sa sťažuje na bolesti chrbta v dôsledku nosenia školskej tašky.
V tejto súvislosti čoraz častejšie vídať žiakov s taškami na kolieskach, ktoré nemusia nosiť na chrbte, ale ťahajú ich za sebou ako kufor. Ťažko povedať, či je to vhodnejšie. Prišlo to v posledných rokoch ako trend zo zahraničia a zatiaľ nemáme k dispozícii relevantné dáta. Osobne si myslím, že je to jednostranné zaťažovanie - ruku má dieťa vykrútenú dozadu, nekráča celkom rovno, ale je mierne naklonené na tú stranu, kde má tašku. Takže pravidelne kráča s vykrútenou chrbticou.
Pri výbere školskej tašky je dôležité vybrať kvalitnú tašku. Samotná taška by mala vážiť čo najmenej, ideálne do kila. Mala by mať pevnú konštrukciu, pretože v mäkkej látkovej taške sa knihy prevážia na jednu stranu. To najťažšie by malo byť uložené čo najbližšie k chrbtu a taška by nemala od chrbta odstávať. Keď je príliš ťažká a odstáva, dieťa sa automaticky zakláňa a záklon kompenzuje vystrčením hlavy, aby vyrovnalo ťažisko. Ďalej má mať dostatočne široké popruhy, aby sa nezarezávali, a tiež by mali byť nastaviteľné, aby taška nebola ani príliš nízko, ani vysoko.
Životný štýl a jeho vplyv na zdravie detí
Životný štýl sa veľmi zmenil, a to sa prejavuje aj na zdraví. Zistilo sa, že z civilizačných chorôb u detí je na prvom mieste obezita a hneď na druhom poruchy pohybového aparátu. Za posledných 20 rokov sa u nás výskyt obezity významne zvýšil, u detí je to v súčasnosti okolo desať percent. Niet sa čo diviť, keď podľa zozbieraných údajov priemerný čas strávený pri počítači, televízii a tablete býva dve hodiny denne. U päťročných je to hodina a pol denne, u 17-ročných až do troch hodín denne. To kedysi nebolo, to bol čas určený na behanie po vonku či bicyklovanie.
Najviac sa pohybovým aktivitám venujú deväťročné deti, až sedemdesiat percent. Žiaľ, s narastajúcim vekom to klesá, pričom u 17-ročných sa aktívne hýbe len 30 percent. Štatistiky ďalej uvádzajú, že dve tretiny detí športujú pravidelne, čo je celkom slušné.
Šport postupne vytláčajú iné aktivity. V tomto smere je dôležité, aby rodičia deti viac motivovali, vytvárali im príležitosti pre šport. To znamená, vybrali im vhodnú aktivitu, takú, ktorá ich bude baviť, prípadne sa jej budú venovať spoločne alebo s nejakým kamarátom. Ak sú dvaja, hneď je to zábavnejšie.
Potvrdzujú tieto nie veľmi optimistické čísla aj reálne skúsenosti z ambulancie? Žiaľ, potvrdzujú. Často prídu do ambulancie rodičia s dieťaťom, že má chybné držanie tela alebo ploché nohy. A prvé, čo udrie do očí, je nadváha. Rodičia si mnohokrát ani neuvedomujú, že ich dieťa má nadhmotnosť, pretože pohľad rodiča na vlastné dieťa je iný, ako keď sa naň pozrie cudzí človek.
Ak dieťa neschudne a nezmení nesprávne návyky, tak ťažko vyriešime jeho problém s chrbticou, kolenami či plochými nohami, sú to všetko spojené nádoby. Rodičom treba hovoriť, aby viac dbali o správnu životosprávu. Na jednej strane je to strava, ale tiež je veľmi dôležité, aby samotní rodičia žili aktívne. Ak sú deti doma vedené k pohybu a fyzickej aktivite, ľahšie si to osvoja. Mnohí dospelí sa v tomto smere stávajú nedôslední, sami radšej trávia voľný čas pasívne pred televízorom, nešportujú, nechodia do prírody, nevenujú sa žiadnej fyzickej aktivite. A dieťa tie návyky, pochopiteľne, odpozoruje.
Cvičenie detí | Najlepšie postupy na povzbudenie detí k pohybu
Ploché nohy a ich súvislosť s chrbticou
Nadváha je jedným z podstatných faktorov pri vzniku plochých nôh. Ťažšie telo viac zaťažuje chodidlo a dôsledkom je, že klenba sa prepadá. Medzi ďalšie hlavné predispozície patrí hypermobilita, teda väčšia miera pohybu v kĺboch, a genetika. Ak majú ploché nohy rodičia, prípadne starí rodičia, je vysoko pravdepodobné, že sa problému nevyhne ani dieťa.
Hoci nohy a chrbtica sú zdanlivo ďaleko od seba, súvisia spolu. Kto má ploché nohy, má padnutú klenbu a nohy rotujú dovnútra. Preto rotujú aj predkolenie a kolená, preto deti s plochými nohami mávajú nohy do X. Pri nohách do X sú vytočené aj bedrá, pretože si človek musí vyosenie niečím kompenzovať. Bedro sa tak viac namáha, tomu sa prispôsobí drieková chrbtica. A tak sme sa od nôh dostali až hore.
U malých detí sa diagnóza plochej nohy nedá jednoznačne stanoviť, pretože detská noha je do istého veku zo spodnej časti tvorená tukovými vankúšikmi, najčastejšie je to do dvoch až troch rokov. Preto ani nemá veľký význam, ak deti mladšie ako tri roky nosia ortopedickú obuv či iné formy korekcie.
Deti by mali nosiť topánky s pevnou podrážkou a protišmykovým dezénom, ideálne členkové, aby bola celá noha fixovaná. Samozrejmosťou by mal byť kvalitný materiál, teda ideálne koža. Topánka by tiež mala byť prevzdušnená. Nemali by mať zúženú špicu, ale skôr zaguľatený predok, ktorý poskytuje dostatok miesta na rozloženie prstov. Pri obúvaní topánky by sa mal za pätu zmestiť malíček dospelého. Topánky sa nemajú kupovať veľké s tým, že dieťa do nich o mesiac-dva dorastie. Ak totiž dieťa nosí veľkú topánku, tak nesprávne chodí a vytvára si zlý pohybový vzorec. Prvým signálom, že dieťa nemá dobrú obuv, býva, že nerado chodí.
Nosené topánky sa neodporúča dediť, pretože sú už otlačené a vyšliapané na pohybový vzorec iného dieťaťa. Málo nosené topánky sa môžu dediť.
Ploché nohy sa dajú vo väčšine prípadov úspešne liečiť. Predpíšu sa na mieru robené ortopedické topánky a ortopedická vložka. A po nejakom čase sa klenba zdvihne. V prípade, že je takáto liečba neefektívna, ešte stále máme viacero typov operačných možností s veľmi dobrými výsledkami.
Prevencia je veľmi dôležitá, najmä medzi 3. až 13. rokom života. Ideálne sú cvičenia, pri ktorých sa aktívne posilňuje priečna aj pozdĺžna klenba chodidla. Napríklad pri opakovaných výponoch na špičky či rôznych cvičeniach s prstami a palcami na nohách. Chodenie naboso po nerovných povrchoch, tráve, piesku, maličkých kamienkoch určite odporúčam, ak dieťa nemá nejaký neurologický alebo svalový problém.
