Stanislav Šmatlák patril k dominantným osobnostiam slovenskej literárnej vedy.
Jeho rozsiahle dielo zahŕňa analýzy, štúdie a syntézy, ktoré významne prispeli k poznaniu a interpretácii slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť.
V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia tohto významného literárneho vedca.
Život a pôsobenie
Stanislav Šmatlák sa narodil 28. novembra 1925 v Oslanoch.
Študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde štúdium zavŕšil v roku 1949.
Už počas štúdia sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU), neskôr pôsobil ako odborný asistent Literárnovedného ústavu SAV a po skončení školy ako jeho vedecký pracovník.
S výnimkou dvoch kratších období tu pôsobil ako literárny vedec až do odchodu do dôchodku v roku 1990.
V rokoch 1952-1953 bol redaktorom vydavateľstva Smena a v rokoch 1960-1963 redaktorom Slovenských pohľadov.
Zomrel 5. augusta 2008 v Bratislave.
Metodologické začiatky a Hviezdoslav
V začiatkoch svojej vedeckej aktivity sa zaoberal metodologickými problémami literárnej vedy.
Svedčia o tom štúdie publikované v časopisoch ako Príspevok k štýlu slovenského literárneho realizmu (1947) a K problému hodnotenia v literárnej histórii (1948).
Následne sa Šmatlák zameral na život a básnické dielo Pavla Országha Hviezdoslava.
Výsledkom tohto úsilia bolo množstvo vedeckých, literárnokultúrnych a vydavateľských aktivít.
Medzi jeho významné práce o Hviezdoslavovi patria:
- Básnické prvotiny 1-2 (1956)
- Básnické zrenie 1-2 (1957, 1958)
- Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky (1961)
- P. O. Hviezdoslav. Básnik národný a svetový (1969)
Tieto práce predstavujú literárnohistorické syntézy, ktoré analyzujú Hviezdoslavovu tvorbu v kontexte slovenskej a svetovej literatúry.
Šmatlák sa zúčastnil aj na príprave expozície Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava.
Ivan Krasko a Slovenská Moderna
V 60. rokoch sa Šmatlák zameral na osobnosť a básnické dielo Ivana Kraska.
Napísal štúdiu Poézia Ivana Krasku (1960), ktorú neskôr rozšíril a publikoval v knižnej monografii Vývin a tvar Kraskovej lyriky (1976).
Táto práca analyzuje Kraskovu lyriku a jej vývin v kontexte slovenskej literárnej moderny.
Pokiaľ ide o slovenský symbolizmus, ten Šmatlák poníma ako „významovo adekvátny výraz vonkajšej i vnútornej situácie slovenského básnika zo začiatku 20. storočia“.
Laco Novomeský a súčasní básnici
Súčasne s výskumom Kraskovho diela sa venoval aj tvorbe viacerých súčasných slovenských básnikov, osobitne tvorbe Laca Novomeského.
Z uvedených oblastí knižne publikoval monografiu Básnik Laco Novomeský (1967) a Ladislav Novomeský (1978) a eseje o tvorbe Miroslava Válka a Milana Rúfusa (Pozvanie do básne, 1971).
Slovenská lyrika a Poézia pre deti
Šmatlák sa zaoberal aj problematikou vzniku a vývinu slovenskej lyriky a poézie pre deti.
V knihe Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971), ktorá v rozšírenej verzii vyšla roku 1979 pod názvom Dve storočia slovenskej lyriky, sa sústredil na analýzu špecifických problémov slovenskej lyriky, interpretáciu jej osobnostných tvorcov i ťažiskových diel.
Poéziu pre deti, predovšetkým vzťah autorského a detského subjektu, analyzoval v súbore reflexií Básnik a dieťa (1963, 1976), považovanom za kľúčové teoretické dielo o modernej literatúry pre deti.
Básnik a Dieťa: Kľúčové dielo o detskej literatúre
Kniha Básnik a dieťa je považovaná za kľúčové teoretické dielo o modernej literatúre pre deti.
Šmatlák v nej analyzuje vzťah medzi autorom a detským subjektom v poézii pre deti.
Skúma, ako sa autor stavia k detskému svetu, ako ho zobrazuje a ako sa snaží osloviť detského čitateľa.
Kniha sa zaoberá aj otázkami jazyka, štýlu a formy poézie pre deti.
Beseda s Máriusom Kopcsayom
Dejiny slovenskej literatúry
Logickým vyústením jeho literárnohistorických a literárnoteoretických aktivít boli Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku až po súčasnosť (1988), ktoré vyšli v reedičnom vydaní v dvoch zväzkoch (I. 1997, II. 1999).
Táto práca predstavuje syntetický pohľad na vývoj slovenskej literatúry od jej počiatkov až po súčasnosť.
Šmatlák v nej prináša nové pohľady na našu literárnu minulosť, a to najmä v starších obdobiach jej vývinu.
Uplatňovanie názoru, že práca literárneho historika sa musí opierať o bádateľské výsledky všeobecnej historiografie, viedlo Šmatláka k rezignácii na zaužívané periodizačné medzníky a pojmy, ktoré nachádzame v dovtedajších dejinách.
Prínos k periodizácii a interpretácii
Šmatlák sa v Dejinách slovenskej literatúry usiloval o objektívnu hodnotovú selekciu a koncepčný prístup k dejinám slovenskej literatúry.
Osobitne treba vyzdvihnúť jeho prístup k literatúre stredoveku, najmä k Veľkej Morave.
Práve tu sa usiluje nájsť určitý koncepčný a ideovokultúrny vnútorne štruktúrovaný tvar, ktorý vytváral postupnú kultúrnu celistvosť nášho stredoeurópskeho priestoru.
Šestnáste storočie považuje Šmatlák za obdobie, keď možno hovoriť o „písomne realizovanej kontinuite vývinového procesu slovenskej literatúry“.
S konečnou platnosťou sa vzdáva dvojslovného pomenovania tohto obdobia: humanizmus a renesancia, pretože nepochybne pociťuje, že práve tieto termíny rozdeľovali toto obdobie na akoby dve literatúry, latinskú a „slovenskú“, pričom tá latinská (humanistická) akoby predchádzala renesančnej (slovenskej).
Dielo a odkaz Stanislava Šmatláka
Stanislav Šmatlák bol nielen významným literárnym vedcom, ale aj organizátorom vedeckého života na Slovensku.
V 70. rokoch patril medzi dominantné osobnosti slovenskej literárnej vedy.
Bol členom i koordinátorom štátnych úloh, účastníkom mnohých diskusií, podieľal sa na rozpracúvaní a prehlbovaní teoretického i metodologického aparátu literárnej vedy.
Každá Šmatlákova syntéza - od tých najmenších štúdií až po monografie - bola svojím spôsobom literárnovednou udalosťou.
Dejiny slovenskej literatúry Stanislava Šmatláka by mali postaviť ďalšie generácie literárnych vedcov pred voľbu, do akej miery je ochotná a odborne vybavená materiálovo a koncepčne dotvoriť tento šmatlákovský „klasický“ model literárnohistorickej práce.
Z obsahu jeho reflexií o detskej poézii vyberáme:
- Materská škola poézie
- Básnika a dieťa - alebo O lyrickom subjekte v detskej poézii
- Od poézie detstva k poézii pre deti
- Čomu sa deti smejú
- Bicykel či obruč
- Aby bol svet jasný
