Ako rýchlo rastie vaše dieťa: Kompletný sprievodca

Rast bábätka nám ukazuje, či je celkovo zdravé. Nie je to však vždy tak samozrejmé, ako to všetci očakávame a nie každé dieťa "rastie ako z vody". Pediater pravidelne dieťa v poradni a počas preventívnych prehliadok meria aj váži práve preto, lebo spomalenie, či zastavenie, môže poukazovať na rozvíjajúce sa ochorenie. Rast všeobecne nie je daný iba tým, čo vaše dieťa od vás zdedí, ale aj to čo papá, pohybu, ale hlavne od chorôb, ktoré sa spomaleným rastom práve prejavia.

Jednoducho povedané, ochorenie odčerpáva sily a neostáva energia na rast. V tomto prípade by sa dalo povedať, že vďaka spomalenému rastu sa aspoň včas odhalí niečo oveľa vážnejšie. Keďže my rodičia máme deti denne pred očami, sme aj najlepší pozorovatelia a amatérske merania by ste mali robiť pravidelne aj vy doma a nezaškodí poznať jeho rovesníkov, aby ste vedeli porovnávať. Ale pozor, vždy porovnávajte iba deti rovnakého pohlavia a veku!

Všetko sa to začína v maternici

Definícia znie, že rast sa začína počas vnútromaternicového vývoja a končí uzavretím rastových štrbín okolo 18. roku života. No počas tohto obdobia sa môže udiať naozaj všeličo, čo môže mať vplyv a každé dieťa je individuálne a individuálne aj reaguje.

Aj dieťa, ktoré má oboch rodičov basketbalistov, môže byť nižšieho vzrastu, ale pokiaľ je to podľa lekára v norme, neznamená to, že ho treba liečiť. Jednoducho príroda to tak zariadila a možno gény preskočili a je po nízke babke.

Tempo rastu sa do 18 rokov mení a nerastie rovnako v každom mesiaci, či roku. Existujú však tri základné rastové obdobia kedy je rast rýchlejší: kojenecké, detské a pubertálne. Kojenecké, ktoré trvá do 3 rokov, je charakteristické tým, že je rast najrýchlejší, v druhej - detskej fáze sa spomalí a potom v období puberty sa opäť zrýchli, ale už nie na takú úroveň ako v prvom období.

Zaujímavé fakty o raste dieťaťa

• Rastová krivka dieťaťa v dojčenskom veku je pokračovaním rastu plodu v maternici. Ten ovplyvňujú choroby matky a plodu v období tehotenstva, hladiny hormónov v placentovej krvi, funkcia placenty, alkohol, lieky, takže po narodení je veľkosť dieťaťa do veľkej miery ovplyvnená matkou.
• Vlastný genetický potenciál dieťaťa zdedený po rodičoch sa začína uplatňovať postupne a približne do dvoch rokov veku dieťa svojou výškou zaujme miesto v rastovom grafe, predurčené rodičmi. V rovnakom rastovom pásme s určitými výkyvmi porastie počas celého detstva.
• V prvom roku sa telesná dĺžka predĺži približne o 50 % východiskovej hodnoty. Rastová rýchlosť pritom trvalo klesá, takže za prvý rok dieťa vyrastie asi 25 cm, za druhý rok okolo 12 cm.
• Dievčatá približne v 18 mesiacoch, chlapci okolo dvoch rokov dosiahnu polovicu svojej budúcej definitívnej výšky.
• Do dvoch rokov dieťaťa bývajú výkyvy rastovej krivky časté a nemusia nás príliš znepokojovať. Ak sa vyskytujú výkyvy neskôr, bývajú často známkou poruchy rastu.
• Po druhom roku života rastová rýchlosť naďalej mierne klesá a dieťa rastie približne 7,5 cm, neskôr už len 5 cm za rok.
• Rastová rýchlosť dosiahne minimum pred nástupom puberty.
• Krivka rastu dieťaťa medzi druhým a jedenástym rokom života by mala byť prakticky lineárna.
• Krátkodobé choroby, sezónne rytmy, stresy môžu spôsobiť menšie rastové výkyvy.
• V období puberty dochádza k značnému urýchleniu rastu. U chlapcov začína okolo 12,5 roka a svoj vrchol dosahuje okolo 14 rokov. Rýchlosť rastu je v tomto období okolo 10 cm za rok. Prudký rast sa u dievčat začína o dva roky skôr, teda okolo 10. roku. Rýchlosť rastu postupne stúpa a pohybuje sa okolo 9 cm za rok.

Dojčenie a rast

Dievčatá, určite sa netrápte nad tým, koľko Vaše plne dojčené detičky priberajú. Nie lekári, ale ony si intuitívne riešia, koľko chcú papať. Ich organizmus si sám určí, aké má potreby, každé bábetko má inú genetickú predispozíciu, iné nároky na papanie a rast. Jedno rastie rýchlejšie, jedno pomalšie, jedno je dlhšie, druhé je zase kratšie. Práve tým, že dojčíte na požiadanie bábetka, robíte všetko preto, aby Vaše detičky rástli a mali toľko mliečka, koľko potrebujú. Ony sa v tomto zmysle neprekŕmia, a keď sú hladné, tak si plačom svoju dávku vypýtajú, papajú viac. Keď sú smädné, papajú krátko len predné, menej kalorické mliečko. Keď spapajú viac, než vládzu, tak to jednoducho vygrckajú (a mamičky potom riešia reflux, čo je do istej miery vlastne prirodzený jav 🙂

Kvalita mliečka sa mení nielen počas jedného dojčenia - predné zadné mliečko, ale aj v závislosti od veku bábetka - kolostrum, skoré mlieko, zrelé mlieko, neskoré mlieko. Iné zloženie má MM počas dňa, iné môže mať v noci. Je to geniálny a dokonalý, milióny rokov sa vytvárajúci zdroj výživy pre človeka - cicavca, a žiadne UM ho asi nikdy dokonale nenahradí.

Tú harmóniu, ktorú takéto dojčenie vytvára, je dôležité nerušiť žiadnym menením intervalov, obmedzovaním dĺžky dojčenia či dokrmovaním alebo podávaním iných tekutín. Každé jej narušenie vedie k zbytočným problémom pri dojčení, v najhoršom prípade až predčasným odstavením bábetka.

Lekárky a sestričky boli roky zvyknuté na deti živené prevažne UM. Pri UM je výživa založená na úplne inom princípe. Jednak sa UM nedá deliť na predné a zadné. Nezohľadňuje nutričné a výživové potreby daného bábetka, ale má univerzálne zloženie. Neskúma sa, aký objem žalúdka má dané bábetko (muselo by sa merať napr. ultrazvukom), ten rozdiel však môže byť veľmi veľký. Preto výrobcovia na škatuli určia pomer dávkovania na základe nejakého priemeru, a pediatri a mamičky potom už len skúmajú a hádajú, či má bábetko dosť, či málo. Najmä mamičky majú tendenciu robiť mliečko hustejšie, zvyšovať dávky, pretože každý nepokoj bábetka si vysvetľujú hladom a chcú, aby bolo bábetko spokojnejšie. Práve tým, že bábetko prekŕmia, spravia z neho poslušné, ospalé bábetko, ktoré dlho spí. Je to ako u dospelých, keď sa prejeme, tiež sa nám chce spať a s plným žalúdkom spíme dlhšie. Toto nutkanie dolievať - dokrmovať bábetko majú aj dojčiace mamičky, lebo chcú, aby sa ich dieťatko tiež správalo ako ostatné detičky, ticho závidia mamičkám, ktorých deti na UM majú vytvorený od narodenia pravidelný režim a prespia celú noc. No pre malé bábetko je prirodzený pravý opak. Aj mačiatka či šteniatka pijú hocikedy a nemajú režim, sú to cicavce ako aj ľudia.

Rastové tabuľky a realita

Takisto bežné tabuľky pre rast detí sú z obdobia, keď prevažovala umelá výživa, deti priberali inak, ako deti dojčené. Sú to vlastne skreslené výsledky meraní našej generácie, a vôbec neodzrkadľujú prírastky a miery detí živených len MM. Deti na MM majú oveľa väčšie odchýlky oproti priemerným deťom než sú odchýlky detí na UM. Rozdiel medzi deťmi rovnakého veku môže byť až niekoľko kg, nielen plus mínus nejakých 75 dkg, ako sa udáva v tabuľkách. Lekári majú stále tendenciu deti škatuľkovať a keď niektoré vytŕča z priemeru, tak je to pre nich ťažko akceptovateľné, za roky svojej praxe na to neboli zvyknutí. No dieťatko tabuľky nepozná, ono sa riadi inštinktom a nie vôľou a predstavami vedcov, lekárov či mamičiek.

Podpora rastu a vývoja

Pre takých bacuľkov ako máte Vy platí dvojnásobne, aby mali veľa pohybu od najútlejšieho veku. Čiže už od narodenia, intenzívnejšie od 3 mesiacov, tým, že ich budete dávať na bruško. Ak sú na brušku, budú si prirodzene trénovať svalstvo, vydávať viacej energie, a začnú sa otáčať a motoricky dospievať a váhovo vyrovnávať s ostatnými priemernými deťmi. Ak ich predčasne nebudete stavať na nôžky, učiť sedieť, dávať do chodúľky, tak im ani nehrozí žiadne preťaženie kĺbov a chrbtice.

Malé deti, ktoré ešte nedokážu samostatne stáť, sa merajú poležiačky. Treba si uvedomiť, že v priebehu dňa sa mení výška dieťaťa, deti sú vyššie asi o 7-8 mm ráno v porovnaní s večerným meraním.

Meranie a sledovanie rastu

Ako bude Vaše dieťa pravdepodobne vysoké? Táto kalkulačka je nástrojom na všeobecné usmernenie a nemá sa používať ako náhrada odborného lekárskeho poradenstva. Existuje možnosť nesprávnych výsledkov a odporúčame používať kalkulačku opatrne a v spojení s inými metódami sledovania.

Znížený rast je definovaný ako výška dieťaťa menšia ako 2 smerodajné odchýlky (-2 SDS) od priemernej výšky dieťaťa v danom veku rovnakého pohlavia, alebo výška dieťaťa v percentilovom grafe pod 3. Deti s rastovým deficitom väčším ako 2 smerodajné odchýlky treba sledovať. Ak sa rastový deficit prehlbuje, je potrebné dieťa vyšetriť, aby sa zistila príčina zaostávania v raste. Dôležitý je aj rastový prírastok v priebehu 1 roka, preto každé dieťa by sa malo merať aspoň 1 krát ročne. Ak pretrváva rastová rýchlosť pod 25. percentil pre daný vek, ide o patologický nález, ktorý si vyžaduje vyšetrenie dieťaťa. Rast je veľmi citlivým ukazovateľom zdravia dieťaťa a je riadený hormónmi, čo sú chemické látky, ktoré sa nachádzajú v tele. Pre rast je najdôležitejší rastový hormón.

Vývojové míľniky

Vaše bábätko rastie ako z vody. Bábätko sa čím ďalej častejšie hrá s nožičkami. V 6. mesiaci si dokázalo dosiahnuť na chodidlá a prstíky, ale v 7. mesiaci zdokonalí hru o "ochutnávanie" nožičiek. Vaše bábätko dokáže bruško stiahnuť natoľko, že vytiahne nožičky vysoko nad hrudníček, uchopí ich a vloží do úst. Bude tiež nadšené, pokiaľ s ním túto hru budete hrať aj vy tak, že mu budete jeho nožičkami ťukať na jeho nos, ústočká či telíčko.

Za každých podmienok by malo vaše bábätko udržať os tela v rovine tak, aby os hlavičky, krku, tela a nôh bola v jednej priamke. Hlavička by teda nemala byť naklonená, ramienka by mala byť rovnako vysoko, bruško a hrudníček by mali smerovať priamo k stropu bez akejkoľvek rotácie a nožičky by malo dieťa zvládať držať priamo nad bruškom či hrudníkom a hlavičkou. Táto schopnosť, či dieťa dokáže alebo nedokáže udržať os symetrickú, sa prejavuje najviac u novo vznikajúcich zručností.

Úplne bez problémov zvláda hru s hračkou na brušku. Opiera sa o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Bábätko sa dokáže oprieť o obe, v lakťoch natiahnuté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad po svojom okolí. Aj v tejto polohe dokáže, tentoraz bezpečne, uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky.

Môže sa pokúsiť tak intenzívne vzpierať na natiahnutých ručičkách a prehýbať v chrbátiku, až vďaka pretiahnutiu svalov bruška a svalov na prednej strane stehien dôjde k akémusi "katapultu" a vaše bábätko sa dostane na všetky štyri do polohy kľačmo. Táto poloha, respektíve spôsob jej dosiahnutia, je ale pre neho slepou uličkou. Aby bolo schopné "vykročiť" v ústrety k hračke, muselo by sa do tejto polohy dostať nakročením jednej a následne druhej nožičky. Tento zložitejšie úkon ale pochopí až približne o mesiac neskôr. Môže sa pokúsiť o plazenie. Väčšinou ale skončí prvé pokusy jednoduchým točením na brušku dokolečka. Ide o veľmi koordinačne zložitú zručnosť, ktorú by vaše bábätko malo zvládnuť v 7. mesiaci. Zdravé deti, ktoré netrpia asymetrickým držaním tela, zvládajú plazenie tak, že striedajú súčasné pritiahnutie pravú ručičkou a odraz ľavou nožičkou so súčasným pritiahnutím ľavú ručičkou a pravou nožičkou. Poprípadne deti, u ktorých nefungujú príliš brušné svaly, sa budú priťahovať súčasne oboma ručičkami a nožičky za sebou iba potiahnu.

V 6. mesiaci malo vymiznúť škúlenie. Tiež súhra svalov jazyka a mimických svalov už funguje úplne bezproblémovo. Vaše bábätko prestane počas 7. Nebude trvať dlho a aj žuvanie sa zdokonalí natoľko, že mu už nebudete musieť mixovať všetko jedlo na kašu. Učenie žuvania môžete podporovať tým, že v jedle necháte napr. S rozvojom mimických svalov dochádza aj k tvoreniu prvých slabík. Nemajte bábätku za zlé, že jeho prvé "slovíčka" možno budú TATA, hoci vy ste tou osobou, s ktorou trávi 100 % času.

Tiež ôsmy mesiac bude vo vývoji vášho bábätka zlomový. V ľahu na chrbte alebo na brušku už totiž veľa času nestrávi. Jeho motivácia dosiahnuť na hračku, doplaziť sa za mamou, ktorá odstúpila, a pod., pre neho bude silným "hnacím motorom". Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku zrazu zistí, že si aj v tejto polohe môže dovoliť pracovať so svojím ťažiskom. Vyskúšajú si, že sa môže opierať o jednu ruku, zároveň o jeden bok, respektíve jednu stranu panvy a o nožičku. Táto poloha bude pre neho veľmi stabilná a bude sa v nej často hrať. Nebude teda už potrebovať ľahnúť si späť na bruško, aby si mohlo získanú hračku dobre prezrieť.

Spočiatku bude tento tzv. "šikmý sed" vykonávať v menej labilnej výške, a to tak, že ručičku, o ktorej sa bude opierať, nechá pokrčenú, a opierať sa bude o lakeť a predlaktie, o jednu stranu panvy a o natiahnutú nohu, zatiaľ čo druhá bude voľne položená. Bude sa opierať o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o tentoraz pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať buď položenú voľne pred telom, alebo ju postaví tak, že sa chodidlom dotkne zeme. Toto je pre vás jasnou známkou, že nebude trvať dlho a vaše bábätko sa pri nábytku samo postaví! Ručičky vášho dieťaťa sú teraz už natoľko šikovné, že dokážu uchopiť aj drobný predmet tak, že ho prakticky drží len palec a ukazovák, poprípade ešte prostredník. Tým, že dieťa dospieva k jednotlivým zručnostiam samo, dochádza aj k spevneniu trámcoviny v kostiach, zosilnenie svalov a väzov.

Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že by sme na deti nemali naliehať.

Rastový špurt: Mýty a fakty

Existujú niektoré pojmy, ktoré sa spájajú s dojčením, na ktorých je niečo pravdy, ale ako celok dojčeniu nepomáhajú, naopak situáciu komplikujú, pretože sa v nich nachádza zároveň veľa poloprávd, a z praktického hľadiska neprinášajú pre dojčenie pomoc, ale skôr neistotu. Medzi takéto pojmy patrí „zelená hladová stolica“, „predné a zadné mlieko“, „laktačná kríza“ či „rastový špurt“. Ak ste o „rastovom špurte“ nikdy nepočuli, tak nemusíte ďalej čítať. Ak ste už rozličné články na túto tému čítali, tak vám prinášame vysvetlenie niektorých klasických tvrdení na túto tému:

Existuje rastový špurt v zmysle toho, že niekedy dieťa rastie rýchlejšie ako inokedy? Áno, toto je tá časť tohto pojmu, kde je to v poriadku. Je pravda, že deti nerastú stále rovnakým tempom, za každý týždeň nepriberú rovnaký počet gramov či nenarastú rovnaký počet centimetrov. V čom je teda problém? Problém je v tom, ako sa myšlienka „rastového špurtu“ prepojila s dojčením a čo z toho vyplynulo.

Napríklad sa v súvislosti s „rastovým špurtom“ hovorí o tom, že v dôsledku „rastového špurtu“ „dieťa má častú potrebu príjmu potravy“ a niekedy sa to špecifikuje i konkrétnym číslom: „napríklad aj každú hodinu“. Lenže na dojčení každú hodinu (či akékoľvek iné číslo, ktoré si do tohto výroku dosadíte) nie je nič zvláštne. Je úplne bežné, že dojčené deti sa dojčia často a navyše sa dojčia často, pretože dojčenie je viac ako „príjem potravy“. Dojčenie napĺňa dojčenému dieťaťu množstvo ďalších potrieb, potrebu fyzickej blízkosti a kontaktu, reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, spánok a bdenie a podobne. Dieťa môže teda o dojčenie prejaviť záujem kedykoľvek bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od predchádzajúceho dojčenia.

Ľudia patria k vyšším primátom, pre ktoré je typické, že si vyžadujú neustály fyzický kontakt s matkou, nosenie a kontinuálne dojčenie. Problém s myšlienkou „častá potreba príjmu aj každú hodinu“ v spojení s rastovým špurtom spočíva v tom, že sa dojčenie „každú hodinu“ v inej súvislosti v podstate považuje za nie normálne a núti matky uvažovať o tom, že by predsa len medzi dojčeniami mali byť aspoň tie dve - tri hodiny tak, ako nás to naučil vzorec kŕmenia detí umelou výživou. Nehovoriac o tom, aké zúfalé dokážu byť potom matky, ktorých deti sa chcú dojčiť každú polhodinu či každých 15 minút.

Najväčšie obdobie rastu zažije väčšina detí v 1. - 3. týždni života, keď niektoré dojčené deti podľa tabuliek WHO priberú až takmer 2 kg, čo je pri dieťati s pôrodnou hmotnosťou napríklad 4 kg, pravdepodobne najväčší rast, ktorý v živote zaznamená (vynára sa preto otázka, prečo by tieto spokojné deti potom mali byť nespokojné neskôr v 3. či 4. mesiaci, keď už rastú oveľa menej?). Napriek tomu, väčšina týchto detí nevykazuje známky toho, sa tradične s „rastovým špurtom“ spája - teda nepokoj, plač, potreba zvýšenej starostlivosti. Naopak - tieto prejavy správania sa ukazujú pri deťoch, ktoré až tak dobre nerastú, nepriberajú a keď budeme pozorovať pitie na prsníku, tak až tak dobre nepijú. A tu nastáva potenciálny problém - mnohí rodičia zahrnú do kategórie „rastový špurt“ správanie, ktoré by si už dávno vyžadovalo pomoc odborníka, len preto, že sa stále domnievajú, že to prejde, a pomoc vyhľadajú až príliš neskoro alebo vôbec.

Ďalší rozpor v teórii spájajúcej „rastové špurty“ s dojčením je, že aj keď dojčené dieťa prijíma medzi 1. a 5. mesiacom približne rovnaké množstvo mlieka, tak sa hovorí o tom, že i v tomto období rastové špurty spôsobujú v 3. a v 4. mesiaci „nepokoj, plač a potrebu zvýšenej starostlivosti“. Ak je množstvo mlieka, ktoré dieťa vypije v tomto veku približne konštantné, tak potom čo presne sa deje? Plače dieťa preto, že rastie?

Myšlienka rastových špurtov je niekedy privedená až do nelogických záverov typu: „Ak rastový špurt trvá týždeň alebo dlhšie, žena by sa mala zamyslieť, či má dostatok kalórií a tekutín vo svojej strave. Nemusí to byť ťažké poznať, pretože sa matka pri rastovom špurte môže cítiť hladnejšia ako obvykle.“ Tento záver akosi predpokladá, že tvorba mlieka sa musí zvýšiť dramaticky a že takéto zvýšenie si vyžaduje vyšší kalorický príjem a vyšší príjem tekutín, inak sa viac mlieka nemôže tvoriť. A toto nezodpovedá realite (pamätáte, množstvo mlieka je medzi 1. a 5. mesiacom takmer rovnaké). Nehovoriac o tom, že to v matke vyvoláva strach a pocit, že na to, aby dojčila sa musí nejako špeciálne stravovať.

Vo všeobecnosti je pravda, že ak dieťa plače či je nespokojné, je dobré venovať mu zvýšenú starostlivosť, je dobré, vziať si ho k sebe do postele v kontakte koža na kožu a intenzívne napĺňať jeho potreby dojčením. Plač bábätka či jeho nespokojnosť treba brať vážne a bábätko upokojiť. Ale nie je pravda, že „častejším dojčením dieťa automaticky dostáva viac mlieka“ alebo že sa „častým prikladaním laktácia zvyšuje“. Dieťa dostáva viac mlieka, ak na prsníku reálne pije. Ak na prsníku je len tak „priložené“, ale nepije, tak sa laktácia nemá ako zvyšovať. Sú deti, ktoré následne trávia na prsníku celé hodiny, ale žiadna zmena nenastane a všetci sa potom divia prečo.

Myšlienka „rastového špurtu“ sa ďalej spája s častejším nočným budením a s vysvetlením, že dieťa sa budí na hlad. Táto myšlienka, okrem toho, že väčšinou nezodpovedá realite, pretože takéto „častejšie budenie“ potom následne trvá oveľa dlhšie než popisované dva-tri dni, vedie často k záveru, že ak sa dieťa napríklad v 4. mesiaci začne často budiť, tak ho treba začať dokrmovať, prípadne, ak sa to udeje v 9. mesiaci, tak ho treba na noc odstaviť. Okrem toho sa v súvislosti s „rastovým špurtom“ hovorí, že dieťa má „zvieravé hladové sťahy žalúdka“, čo je dôvodom pre jeho nespokojnosť. Ak je to skutočne tak a dieťa má „zvieravé hladové sťahy žalúdka“, tak s tým treba niečo robiť a nenechať dieťa hladovať.

Čo teda reálne pomáha?

1. Základom je zhodnotenie pitia dieťaťa na prsníku.
2. Na základe vyhodnotenia pitia dieťaťa potom treba robiť ďalšie odporúčania.
3. Každému bábätku, bez ohľadu na všetko ostatné, prospeje kontakt koža na kožu, nosenie, prístup k prsníku a dojčenie podľa potrieb.
4. Naučíme matku, ako utíšiť dieťatko. Pretože mnoho detí plače preto, že rodičia nepoznajú spôsoby, ako bábätko upokojiť, či si dokonca myslia, že ho rozmaznajú, ak ich budú používať.
5. Naučíme matku, ako uspať bábätko. Mnoho rodičov nechá bábätko plakať, lebo si myslia, že by malo zaspať samo.
6. Naučíme matku, prečo je dobré, aby spala spoločne s dieťaťom.
7. Naučíme matku, aby nenaťahovala intervaly medzi dojčeniami, aby dieťa „vydržalo“ hodiny, dve či tri bez dojčenia.
8. Naučíme matku, že nie je dobré, aby sa snažila dieťa naučiť prespať celú noc.
9. Matku naučíme, ako pozná, že dieťa pije, naučíme ju stláčať prsník, aby dieťa pilo, aj vtedy, keď by za bežných okolností len salo bez pitia. Na základe poznania toho, kedy bábätko pije a kedy už nepije, ju naučíme vymeniť prsník, ak už bábätko nepije. A odporučíme jej, ak je to potrebné, aby celý proces zopakovala niekoľkokrát, až kým sa dieťatko dostatočne nenapije.
10. Zhodnotíme iné faktory, ktoré mohli dojčenie negatívne ovplyvniť (napríklad užívanie antikoncepcie či niektorých liekov, ktoré môžu tvorbu mlieka znížiť a ďalšie faktory, napríklad umelé náhrady prsníka).
11. Ak pitie bábätka nie je postačujúce, bábätko nepriberá, je nespokojné, plače, odvracia sa od prsníka, odťahuje sa, púšťa bradavku či je jeho správanie inak znepokojujúce, hľadáme aj ďalšie príčiny (toto nemožno zahrnúť do pojmu „rastový špurt“ alebo do kategórie „veď predtým priberalo veľa“) a situáciu riešime a pomôžeme bábätku, aby získavalo dostatočné množstvo mlieka z prsníka alebo pomôžeme zvýšiť tok mlieka.
12. Ďalej je dobré vedieť, že v niektorých situáciách nedostatočného pitia, treba urobiť viac než len čakať, že sa domnelý „rastový špurt“ vyrieši sám od seba alebo tým, že matka bude viac jesť a piť. Prvým krokom je vždy pomoc pri dojčení a náprava dojčenia. Existujú aj ďalšie spôsoby, ako zvýšiť tvorbu mlieka, prípadne sú situácie, v ktorých môže byť oprávnené navrhnúť dokrmovanie či zavedenie príkrmov, ak má dieťa už viac ako 4 mesiace a situácia si to vyžaduje.

A na záver jeden reálny prípad, ktorý ukazuje, ako to dopadá, ak sa pomoc neposkytne, problémy sa kopia, matky si myslia, že „krízu“ či „rastový špurt“ prekonali a aký vplyv na matky majú myšlienky typu „matka potrebuje zvýšiť svoj kalorický príjem a viac piť“:

„Mám 11-mesačného synčeka, ktorého som doteraz úspešne kojila. Mali sme aj zopár kríz, no prekonali sme ich. Teraz však, už piaty deň, prso odmieta, ale úplne. Predtým síce štrajkoval, ale vždy som ho nejako "ukecala", aby sa aspoň večer alebo raz cez deň pekne nakojil. No, ako vravím, teraz keď prso len zbadá, narieka na celý barák. Myslím, že to môže byť zúbkami, ktoré mu idú, má soplíky, ktoré odsávam, ale asi mu aj tak vadia. Ďalším problémom je, že som si teda začala odsávať, no mlieka mám veľmi málo. Z oboch pŕs si odsajem horko-ťažko cca 50 ml. Prvé dva dni som neodsávala, lebo som si hovorila, že čo keď si to rozmyslí a prisaje sa. Pijem veľa tekutín, čaje, ktoré by tvorbu mliečka mali podporovať, no zlepšenie nevidím.“

Rastové grafy používame na sledovanie rastu detí. Sú ukazovateľom zdravia detí. Ak pravidelne zaznamenávame rast dieťaťa (výška, hmotnosť, obvod hlavy), vieme zistiť, či sa dieťa vyvíja a rastie primerane alebo vykazuje odchýlky od normy. Na raste dieťaťa, ktoré sa začína už počas tehotenstva, sa podpisuje viacero faktorov - genetika, správna výživa, prostredie.

Puberta. Pre každé rastové obdobie dieťaťa sú typické určité charakteristiky. V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, až 20 - 25 cm za rok, v druhom roku narastie 10 - 12 cm. Od druhého roku života do nástupu puberty vyrastie dieťa priemerne 5 - 7 cm za rok. Pre pubertu sú typické tzv. rastové špurty, kedy v roku s najrýchlejším rastom môžu dievčatá vyrásť 8 - 9 cm za rok, chlapci až 12 cm.

Menšie odchýlky a výkyvy ešte nemusia nič znamenať a dieťa môže vývoj zase dobehnúť. Je ale dôležité rast dieťaťa sledovať. Každé dieťa by malo mať vo svojej zdravotnej dokumentácii zaznamenaný vývoj na tzv. percentilovom grafe. Na základe percentilových grafov možno zhodnotiť aktuálny stav rastu (výška a váha) dieťaťa v porovnaní s jeho rovesníkmi - definujú priemernú výšku a váhu dieťaťa k veku v populácii. Do úvahy sa vždy berie pohlavie dieťaťa. Zároveň pri opakovaných meraniach hodnotíme dynamiku rastu dieťaťa. Rastové grafy okrem priebežného tempa rastu tiež znázorňujú, či predpovedajú aj cieľovú výšku dieťaťa.

Za fyziologický prírastok sa považuje ročný prírastok, ktorý sa pohybuje medzi 25. až 75. Pozornosť vyžadujú deti, ktoré majú rýchlosť rastu nad 75. percentil (predčasný nástup puberty), alebo naopak ich rýchlosť rastu je pod 25. Rastová rýchlosť nad 97. percentil a pod 3. Deti s rastovým deficitom treba sledovať častejšie.

Najčastejšie sa pediatri stretávajú s nízkym rastom, resp. zaostávaním výšky dieťaťa oproti jeho rovesníkom. Výrazná odchýlka rastu, či už ide o zastávanie rastu alebo prevyšovanie výšky dieťaťa, je dôvodom, aby sa na dieťa čo najskôr pozrel detský endokrinológ (špecialista, ktorý sa zaoberá poruchami žliaz s vnútornou sekréciou, ktoré tvoria hormóny podieľajúce sa na raste, najmä rastový hormón, hormóny štítnej žľazy a pohlavné hormóny). Včasná diagnostika a liečba je veľmi dôležitá, inak sa dieťaťu znižujú šance na dosiahnutie normálnej výšky v dospelom veku.

S absenciou rastového hormónu súvisia aj poruchy imunitného systému a metabolizmu. Predčasný pôrod, resp. genetické ochorenia (napr. Nadmerná produkcia rastového hormónu je u detí skôr zriedkavá. Nadmerný rast najčastejšie vypovedá o predčasnom nástupe puberty. Pri nedostatku pohlavných hormónov, ktoré napomáhajú uzavretiu rastových štrbín, a tým ukončeniu rastu, pokračuje rast až do dospelosti. Aj v takom prípade je potrebná návšteva endokrinológa.

Ako rýchlo rastie vaše dieťa? Pozrite sa na rastové grafy a zistite, či je všetko v poriadku. Dojčatá priberajú a rastú rôznym tempom. Od okamihu, keď bábätko príde na svet, začína sa intenzívne vyvíjať a tento proces potrvá až do puberty! Vašou úlohou ako rodiča je sledovať, či v danom období prebieha všetko v poriadku. V prvých rokoch života vášho dieťaťa vám s tým pomôžu rastové grafy.

Hmotnosť a výška dieťaťa. V prvých mesiacoch života by malo dieťa veľmi rýchlo priberať. Hmotnosť dieťaťa je ovplyvnená objemom prijatej potravy, množstvom moču a stolice. Hmotnosť novorodenca sa môže po narodení mierne znížiť. To je normálne! Pokles by však nemal prekročiť 10 % pôvodnej hmotnosti. Deti narodené medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva (v termíne) obvykle vážia 2 500 - 4 000 g a meria približne 50 - 55 cm. Pamätajte, že ak vaše dieťa nemá problémy s dojčením alebo pitím mlieka z fľaše, v noci je a spí zdravo a nepozorujete žiadne abnormality v jeho celkovom vývoji, nemusíte sa vopred znepokojovať. Je však dôležité neustále sledovať hmotnosť a výšku dieťaťa pomocou rastových tabuliek.

Čo sú to rastové grafy? Rastové grafy vám pomôžu sledovať, ako rýchlo vaše dieťa rastie. Ako vyzerajú a ako ich používať? Vďaka grafom môžete skontrolovať, či sa vaše bábätko alebo staršie dieťa vyvíja správne v porovnaní so svojimi vrstovníkmi.

Rastový graf pre predčasne narodené dieťa. Ak sa vaše dieťatko narodilo predčasne (t. j. pred 37. týždňom tehotenstva), môžete jeho vývoj sledovať pomocou rastového grafu pre predčasne narodené deti. Boli vyvinuté špeciálne pre týchto malých bojovníkov. Líšia sa od obvykle používaných pre deti narodené v termíne a zohľadňujú tiež fetálny vek dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ sa maličký vyvíja správne, jeho výška, hmotnosť a obvod hlavy sa časom vyrovnajú rastu detí narodených v termíne.

Čo je to rastová krivka dieťaťa? Percentilový graf obsahuje sedem kriviek. Každá krivka predstavuje, aké percento detí v rovnakom čase dosahuje dané parametre. Ide o nasledujúce krivky: 3 %, 10 %, 25 %, 50 %, 75 %, 93 % a 97 % celkovej populácie. Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom. Stačí zakresliť miery dieťaťa do grafu a spojiť ich na rastové mriežke čiarou, aby vznikla tzv. rastová krivka. Ide o graf, ktorý ukazuje, ako vaša dcéra alebo syn vyrástli. Potom stačí skontrolovať, či výsledky dieťaťa spadajú medzi 3. a 97. rastovu krivku, t. j. medzi línie označujúce 3 %, resp. 97 %.

Ako sa čítajú rastové grafy? Ak kontrolujete hmotnosť a výšku svojho dieťaťa každý mesiac, mali by parametre, ktoré zaznamenáte na rastových mriežkach, oscilovať na rovnakých alebo susedných percentiloch. Pokiaľ vaše dieťa začne náhle rýchlo chudnúť alebo priberať, neváhajte navštíviť lekára.

Koľko by malo dieťa pribrať v 1. a 2. roku života? V 1. mesiaci života by malo bábätko zvýšiť svoju telesnú hmotnosť asi o 600 g oproti pôrodnej hmotnosti. V 2. a 3. mesiaci by malo priberať približne 800 - 900 g za mesiac. Vo 4. a 5. mesiaci by sa mala hmotnosť bábätka zvýšiť približne o 700 g za mesiac. Medzi 6. a 12. mesiacom sa hmotnosť dieťaťa zvýši v priemere o 500 g za mesiac. Okolo 2. narodenín bude batoľa priberať len asi o 200 g za mesiac. Skutočnosť, že sa tempo rastu vášho dieťaťa s vekom znižuje, je absolútne prirodzená a nemala by vás znepokojovať. Ak vaše dieťa rastie správne podľa percentilových tabuliek, získava ďalšie zručnosti a prechádza vývojovými skokmi, je všetko v poriadku. Hrdo svojho malého objaviteľa v tomto období podporujte, dbajte na jeho správnu hmotnosť, motorický vývoj a správnu výživu v tejto dôležitej životnej etape.

1. Ako čítať rastové grafy? Každý mesiac kontrolujte hmotnosť a výšku svojho dieťaťa, aby ste mohli sledovať jeho rast a hmotnostný prírastok. Výsledky by mali byť vyznačené v špeciálnej rastové mriežke. Ak parametre oscilujú na rovnakých alebo susedných percentiloch, dieťa rastie správne. Ak sú rozdiely veľké a váš potomok náhle začne priberať alebo chudnúť alebo prestane rásť, mali by ste sa poradiť s pediatrom.

2. Čo sú to percentily? Percentily sú hodnoty, podľa ktorých môžete sledovať výšku a hmotnosť svojho dieťaťa a porovnávať výsledky s meraniami detí rovnakého veku. Pomocou percentilových grafov je možné ľahko skontrolovať, či dojča alebo malé dieťa správne rastie a priberá správnym tempom.

3. Ako sa percentily počítajú? Každá percentilová mriežka obsahuje 7 kriviek, t. j. čiar, ktoré označujú hlavné percentily: 97., 93., 75., 50., 25., 10. a 3. V priesečníku čiar hmotnosti a výšky sa určuje tzv. percentil, v ktorom sa dieťa v danom mesiaci nachádza. Potom stačí skontrolovať, či výsledky spadajú do rozmedzia 3. a 97. percentilu. Každé dieťa je jedinečné a rastie svojím vlastným tempom. Ak má lekár podozrenie na odchýlku, vykoná podrobnejšie vyšetrenie. Ako môžem podporiť zdravý rast svojho dieťaťa? Základom je pestrá a vyvážená strava bohatá na živiny, dostatok spánku, pravidelný pohyb a láskyplné prostredie. Áno, je to prirodzené. Chlapci a dievčatá môžu rásť rôznym tempom. U dojčiat sa odporúča sledovať rast pri každej preventívnej prehliadke, teda zhruba raz za mesiac počas prvého polroka, potom každé 2-3 mesiace.

tags: #batola #rychlo #rastie