Úrazy hlavy sú v detskom veku veľmi častým javom, najmä v období batoľaťa. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla.
Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže dôjsť k mozgovému pomliaždeniu, opuchu, krvácaniu i trieštivej zlomenine lebky. Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Viete rozpoznať otras mozgu od iných poranení hlavy?
Je mozog v hlave dobre chránený?
Mozog je pred poškodením dobre chránený. Je uložený vo vnútri tvrdej kostenej lebky, pokrytý obalmi, medzi ktorými sa nachádza tekutina - mozgovomiechový mok. Žiadne dojča nemožno nechať ani na chvíľku bez dozoru na posteli bez zábradlia, ani na prebaľovacom stole.
Ako postupovať pri úraze hlavy?
Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak pri úraze dôjde k strate vedomia a poruche pamäti, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Ak presne vieme, ako sa dieťaťu úraz stal a ak dieťa nestratilo vedomie - napr. ak je úraz spojený s poruchou vedomia a poruchou pamäti, vždy patrí na vyšetrenie do nemocnice a traumatologickej ambulancie.
Hodnotenie stavu dieťaťa po úraze
- Zhodnotenie závažnosti úrazu: Ak ste úraz videli a hodnotíte ho ako závažný (napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda), je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm, je to znak, že treba vyhľadať lekársku pomoc. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. epidurálny hematóm) sa môžu prejaviť aj s časovým odstupom.
Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu. Nevyskytujú sa však pri banálnom poranení lebky a pri ľahkom otrase mozgu.
Ako rozpoznať otras mozgu?
Otras mozgu u detí zvyčajne nastáva po tupom poranení hlavy. Strata vedomia pri otrase mozgu nastáva bezprostredne po úraze hlavy a je krátkodobá. Obyčajne trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia.
Závažnejšie poranenia
Pri závažnejších mechanizmoch vzniku úrazu nastáva zreteľnejšie poranenie hlavy s možnosťou zlomenín lebky - často trieštivých, vyžadujúcich chirurgický zákrok. Niekedy je nutné úlomky kostí odstrániť, inokedy pri impresívnej zlomenine (vpáčení kostí smerom do vnútrolebečnej dutiny) vtlačenú kosť dostať na úroveň lebečného krytu. Pri silnejších nárazoch mozgových lalokov na kosti lebky nastáva mozgové pomliaždenie (contusio cerebri).
Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Pri podozrení na závažné poranenie však CT vyšetrenie prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
Typy závažnejších poranení
- Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovou.
- Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Ako predchádzať úrazom hlavy?
Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí. Každý rodič má mať informácie o tom, kde a akej činnosti sa jeho dieťa venuje.
Poranenia hlavy u detí: Čo robiť, varovné signály a kedy sa obávať
Môže sa dieťa po úraze hlavy zmeniť?
Po úraze hlavy sa môže dieťa psychicky zmeniť - môže byť uplakané, nepokojné, dráždivé. Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu.
Dôsledky úrazu s odstupom času
Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nie len bezprostredne po úraze. Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času. Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené. Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná.
