Rané detstvo je obdobie intenzívneho rastu a rozvoja, ktoré kladie základy pre budúci život dieťaťa. Počas prvých troch rokov života prebieha komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Hoci sa tento vývin líši u každého dieťaťa, existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám poskytujú prehľad o typických etapách.
Telesný vývin
V období batoľata, ktoré trvá od 1 do 3 rokov, dieťa intenzívne rastie do výšky. V druhom roku života narastie približne o 12 cm a v treťom roku o 7 cm. Prírastok hmotnosti sa spomaľuje, v každom roku je to približne 2 kg. Na začiatku tohto obdobia dieťa meria okolo 75 cm a váži 10-11 kg, zatiaľ čo na konci obdobia dosahuje výšku 90-95 cm a váži 15 kg. Mení sa pomer veľkosti hlavy, trupu a končatín - končatiny sa predlžujú. Pokračuje proces tvrdnutia kostí, uzatvárajú sa medzery medzi lebečnými švami po 16. mesiaci. Upevňujú sa svaly a na konci obdobia sa ukončuje mliečna dentícia, čo znamená, že dieťa má kompletný mliečny chrup (20 zubov).
Charakteristické je výrazné narastanie výšky a hmotnosti, približne o 17-18 cm a cca 4 kg. Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne približne ¾ hmotnosti mozgu dospelého, zväčší sa z pôvodných 360 g na približne 1000 g. Nastáva posilnenie nervovej sústavy.
Pohybový (motorický) vývin
Pohybové aktivity sú pre batoľa mimoriadne zaujímavé. Neustále opakuje pohyby, čím si ich precvičuje a zdokonaľuje. Rozvíjajú sa polohové (posturálne) pohyby ako predklon, úklon, drep, skákanie a krútenie sa okolo vlastnej osi. Premiestňovacie (lokomotorické) pohyby sa zdokonaľujú - chôdza, beh (dieťa ešte nevie meniť smer), preliezanie, podliezanie, preskakovanie a robí kotúle. Zlepšuje sa aj jemná motorika (motorika ruky), ktorá sa prejavuje v sebaobsluhe: jedenie, obliekanie, obúvanie, umývanie, ako aj v konštruktívnej manipulácii s predmetmi.
Chôdza umožňuje dieťaťu lokomóciu, samostatné premiestňovanie v priestore. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania a prispieva k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu.
Pre zdokonalenie chôdze existujú pomôcky na chodenie, tzv. "pavúk" - stolička na kolieskach, v ktorej sa dieťa odráža nohami a pohybuje sa. Môže však oneskoriť chôdzu, lebo utlmí v dieťati vôľu dostať sa niekam bez cudzej pomoci. Nikdy nenechávajte dieťa v pavúku samé.
Vývin hrubej motoriky
Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je celkom koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.
Deti sa zdokonaľujú v jazde na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky.
Vývin jemnej motoriky
Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.
Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí v tomto veku je úzko spojené s ich najbližším, konkrétnym prostredím. Vnímanie sa zdokonaľuje, citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov rastie. Hmatom už dieťa rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku. Chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa je veľmi závislé od jeho záujmov.
Charakteristickou črtou vnímania je synkretizmus, teda globálnosť - dieťa si nevšíma detaily objektu, alebo sa zameria len na jeden detail a vynecháva ďalšie vlastnosti predmetu. Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „merá čas“ prostredníctvom určitých udalostí a opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo a vpravo.
Pozornosť je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústrediť a úmyselná pozornosť sa ďalej zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť je na začiatku obdobia tiež neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to, kto mu urobil dobre, ale pamätá si aj to, z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia znamená oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetom ľudských vlastností.
Myslenie je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia sú:
- Fenomenizmus: Dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preň také, ako sa javí (napr. veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus: Ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (napr. mamuty, tatuty).
- Egocentrizmus: Myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
- Absolutizmus: Myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (napr. starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť: Dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Vývin reči
Narastajúca skúsenosť dieťaťa a bohatšie možnosti samostatne konať spôsobujú výrazný pokrok v rozvoji reči. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie približne na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy.
Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá a výrazne narastá aj počet prídavných mien. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín („paplej“ namiesto papier), vynechávanie hlások, resp. ich zámena.
Priemerný slovník 3-ročného dieťaťa je okolo 300 slov. Na konci 6. roka života dosahuje slovník dieťaťa okolo 3500 slov. V tomto veku sa dieťa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový vývin
Vývin citovosti dieťaťa je veľmi individuálny. City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Vývinovým potrebám dieťaťa útleho veku zodpovedá silná citová väzba na blízke osoby, najmä matku a členov rodiny. Materiálnym základom rozvoja citov je dozrievanie špecifických častí nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou.
Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov (pozitívnych i negatívnych), hoci len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne zvukové podnety (krik, hluk), pohybové podnety (náhla zmena polohy), resp. zrakové podnety (veľké neznáme predmety). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania.
Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Prostredníctvom nich sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov.
Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou a starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty.
Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr. pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané). Opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu.
Citová výchova by mala zahŕňať:
- Dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
- Urobiť si čas na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
- Poskytnúť mu citovú istotu.
- Viesť deti k ovládaniu svojich negatívnych citov.
- Deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin
Sociálny vývin v tomto veku je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Závisí to od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané.
Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív, napríklad materskú školu. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy.
Nedostatok sociálnej skúsenosti spôsobuje veľa konfliktov medzi deťmi. Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. „rivalita“. Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej (z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti). Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádzajú ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy (krik, plač, skákanie, kopanie), primerané kvalite citu.
Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenie tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení.
Z psychologického a pedagogického hľadiska sú konflikty nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Sú však aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti a základných spoločensko-morálnych návykov. Možno pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií, pretože podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod.
Sebauvedomenie a osobnosť
Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Dieťa si začína formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj.
Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým „nie!“, „nechcem!“, „nebudem!“. V útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých pri zaobchádzaní s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje.
Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ.
Hra
Najfrekventovanejším typom aktivít sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napr. kolo, kolo mlynské, Zajačik v jamôčke, Eliška atď. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť (vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď.), resp. mechanicky uviesť do pohybu (hračky na ťahanie).
Manipulačná činnosť sa uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú. Celkove o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší.
Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu. Je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti.
Aký je najdôležitejší vplyv na vývoj dieťaťa | Tom Weisner | TEDxUCLA
Vplyv prostredia
Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin.
Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Realizuje sa v ňom čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj. Predškolské zariadenie je umelo vytvorená inštitúcia, vzniká úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovu uskutočňujú osoby s odbornou profesijnou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa.
Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa. Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň.
Možno zhruba rozdeliť na biologické (telesné, organické) a psychické potreby. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok, pohyb, t. j. činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu, pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia, predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby sa úzko spájajú a vzájomne podmieňujú. Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie.
Aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vyvolávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky, životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru (priestor, čas, materiálne prostriedky). Potreba aktívnej sebarealizácie priamo nadväzuje na aktuálne štádium rozvoja osobnosti v druhej polovici útleho veku.
