Morská panna je mytologický tvor, ktorý je zväčša zobrazovaný ako krásna bytosť, ktorá je do pol pása ženou a od pol pása má rybí chvost.
Mýtus o morských pannách pochádza z denníkov námorníkov, ktorí údajne pozorovali morské víly. Dnes vieme, že to čo videli boli zrejme lamantíny, tulene alebo dugongy. Veľký anglický moreplavec Henry Hudson si v roku 1608 zapísal do denníka, že videl morskú pannu. Stvorenie vraj plávalo popri lodi a sledovalo posádku. Posádka tvrdila, že bytosť mala ženský zadok a prsia, bledú pleť, dlhé čierne vlasy a chvost ako delfín. Po tomto sa pozorovanie morských víl stávalo častejším.
Aj grécka mytológia mala svoje morské panny. Boli to dcéry riečneho boha Acheola. Na rozdiel od morských panien aké poznáme dnes mali ženskú hlavu a vtáčie telo. Vynikali krásnym hlasom. Na svoj hlas bol veľmi pyšné a tak vyzvali na súťaž samotné Múzy. Samozrejme, že prehrali a Múzy ich premenili na polovtákov. Podľa inej povesti im nechala narásť krídla Afrodita lebo boli neprístupné láske. Z hanby odleteli na skalnatý ostrov a svojím spevom lákali námorníkov, aby ich zaškrtili a vypili im krv. Ich spev bol tak ľúbezný, že žiaden muž nemohol odolať a skočil za nimi do mora.
Podľa dobových správ boli morské panny predzvesťou nebezpečných udalostí, ako sú záplavy, búrky, stroskotanie lodí a utopenie.
Morské panny v Japonsku a artefakty
Zvláštny artefakt nachádzajúci sa v japonskom chráme Enju-in v meste Asakuchi je predmetom záujmu mnohých ľudí už dlhé desaťročia. Morská panna, ako sú tieto postavy v japonskej kultúre označované, sa výrazne líši s predstavou západného sveta o morských pannách, uvádza portál Science Alert.
V japonskej mytológii sú tieto bytosti -morské panny - označované ako ningyo. Od februára 2022 vedci z Kurašikiskej univerzity spolupracujú s chrámom na odhalení toho, čo to je vlastne za stvorenie. Tím vedcov skúmal morskú pannu viacerými spôsobmi. Zaujímavé na tomto ningyo bolo, že mu chýba akýkoľvek skelet. Analýzy odhalili, že je zmesou rôznych častí. Vo všeobecnosti je vyrobená z látky, bavlny a papiera a je potiahnutá zmesou drveného dreveného uhlia spolu s pieskom. Vlasy sú zvieracie chlpy a šupiny pochádzajú z dvoch druhov rýb. Na hornej časti tela je použitá koža zo štvorzubcovej ryby (známa jedovatá ryba fugu), spodná časť je vyrobená z ryby z sciénovitej čeľade.
Vedci svoje poznatky o tomto ningyo opísali takto: „Je vyrobený z papiera a nafúknutej rybej kože s bavlnou a inými výplňami a hmotou podobnej omietke. Predpokladáme, že bol vyrobený niekedy v neskorom 19. storočí.“
Ako sa morská panna dostavala do vlastníctva chrámu Enju-in je stále záhadou.
Príbehy a legendy
Námorníci sa plavili niekoľko týždňov po vzdialených moriach. Na oblohe nebol ani mráčik a more sa zdalo pokojné. Muži pozorovali hladinu, na ktorej sa sem tam vynorili delfíny. Zrazu sa na vodnej hladine objavila žena. Mala zelené vlasy a neobyčajne krásnu tvár. Morská panna svojím nádherným úsmevom všetkých očarila. Keď sa vynorila ešte viac spozorovali, že je do pol pása nahá. Väčšina z nich bola opantaná túžbou po morskej panne a tak skočili za ňou. Následne sa vynorilo kopec ďalších hláv. Po tom čo k nim námorníci priplávali stiahli ich k sebe pod hladinu a muži sa už nikdy nevynorili.
Skupina dřevorubců cestovala v roce 2000 v motorovém člunu po jedné z místních řek v okolí Venecia, jižně od Limy (J 12°14’39“ - Z 076°57’39“), když si dva muži něčeho všimli v řece a oznámili to ostatním na palubě. Překvapení spatřili ženu plavat těsně před lodí. Když řidič plavidla spatřil krásnou ženu, zrychlil start a snažil se tajemnou ženu dohnat. Přes jeho maximální úsilí se jim nikdy nepodařilo ženu dostihnout, protože plavala neuvěřitelnou rychlostí a bez jakéhokoli viditelného úsilí, občas se objevila asi dva metry od člunu, ale pak se ponořila a vynořovala se mnohem dál, celou dobu vzdalující se od lodi. Překvapeni ženinou vytrvalostí muži pronásledování vzdali. Žena si očividně všimla, že muži své pronásledování vzdali, otočila se, krátce na ně pohlédla, pak se ponořila a zmizela z dohledu. Když se ponořila, ohromení svědci si všimli, že místo nohou má žena dlouhý přívěsek podobný rybímu ocasu. O co šlo? Přelud? Fantazie? Výmysl? Nebo si spletli si námořníci ženu s nějakou rybou?
V dávnych časoch, keď svet ešte ovládali kúzla a takmer celú Zem pokrývalo more, vznikla rasa schopná žiť a dýchať pod vodou. Práve táto rasa bola jedna z prvých. Všetko sa to začalo na súši. V záplave vĺn sa totiž týčil jeden nádherný, koralový ostrov. Jedného večera bola na jeho pláž, do ešte horúceho piesku, vyplavená malá mušľa. Nebola to však nijaká obyčajná mušľa, ktorú morské vlny zmietnu naspäť do mora a zabudne sa na ňu. Táto bola jedinečná! Ukrývala v sebe totiž tajomstvo hlbín oceánov, ktoré dovtedy neodhalil žiadny smrteľník- malú, belasú perlu. Tá vznikla zo strieborného zrnka piesku, zo slzy delfína, z trblietavej morskej peny a z lupeňa podmorského kvetu. Tieto štyri predmety sa stali základom pre zrod života nýmf. Na ďalšie ráno, po východe slnka, vietor zavial na toto miesto kúzlo. Vie sa však, že perla sa v tej chvíli premenila na prvú z rodu nymf. Bola to bohyňa, krásna a nesmrteľná. Vlasy mala tmavé a dlhé až po pás, poprepletané malými perličkami. Jej oči pripomínali farbou drahý kameň opál. Len stála na pobreží, oblečená v priesvitnom závoji z morských rias a pozorovala svet. Vánok jej pošepol do uší meno Marine. "Morská" pomyslela si bohyňa "moje meno je teda Marine a mám vládnuť oceánu..." usmiala sa. Jej srdce naplnila láska k tej modrozelenej nádhere rozprestierajúcej sa priamo pred ňou. Ladnou chôdzou vstúpila do mora, kde jej nohy v okamihu splynuli na perleťovo biely chvost, aby sa vo vode mohla pohybovať rýchlejšie a obratnejšie. Obklopili ju všetky morské živočíchy, od drobných morských koníkov, cez medúzy, delfíny, morské hviezdice, raje, veľryby až po chobotnice. Vytvorili za ňou veľmi dlhý zástup a sprevádzali ju v plavbe pod hladinou. Obdivovala nádheru v hlbinách a kadiaľ plávala, tadiaľ rozsievala šťastie, mier a pokoj. Marin nosila na krku drahocenný náhrdelník zo siedmych perál.. Boli zavesené na krehkej retiazke z morskej soli. Keď preplávala celý svet, ocitla sa na mieste svojho zrodu. Usadila sa na útes a tvár obrátila k práve zapadajúcemu slnku. Začala spievať. Jej hlas bol taký čistý a krásny, že celé ostatné božstvo zostúpilo k nej, aby ju mohli počúvať. Pokračovanie piesne sa už nikto nedozvedel...jej spev totiž začul Poseidon, ktorý dovtedy vládol moriam. Myseľ mu zachvátil hnev. Zistil totiž, že jeho vláda môže byť práve ňou ohrozená. Je to predsa bohyňa, ako stvorená na ovládanie oceánskych vĺn. Ako skončí on, pán modrého sveta, pri tomto krehkom stvorení? Pristúpil k nej s pohľadom plným žiarlivosti. Marin prestala spievať a zadívala sa na Poseidona. Z neba vyletelo zopár bleskov a pri pobreží sa zdvihli vysoké vlny. Ostatní bohovia len vyleteli nazad do výšok, odkiaľ sledovali, čo sa bude diať. Poseidon vyvolal búrku a zahnal sa svojím trojzubcom. Nemal v úmysle Marin zraniť, len potreboval dokázať, že ON je pánom morí. Trojzubec sa však zachytil o náhrdelník bohyne, ktorý sa razom roztrhol. Jeho perly sa rozkotúľali na všetky strany, každá inde. Každá si našla svoj smer a svoj oceán. Vodné tvory, v snahe perly udržať spolu, vyplávali za každou z nich. To sa im však nepodarilo. V tom okamihu, ako sa náhrdelník roztrhol, nádherná nymfa sa rozplynula. "Kde sa stratila?" bojazlivo medzi sebou šepkali vlny mora. Jedny tvrdili, že sa vrátila do svojej mušle. Iné, že vletela do oceánu a obklopuje všetko živé v ňom. Pravdou však je, že ostala vo svojich perlách. Sedem perál a sedem krásnych nýmf, ktoré sú ich princeznami. Z každej perly vznikla jedna, ktorá ovládala časť oceána, kde sa zakotúľala. Mušľa, v ktorej sa Marin narodila bola siedmimi princeznami uložená do truhlice, aj s ostatnými jej šperkami. Jediné, čo sa nikdy nenašlo, bola retiazka, na ktorej boli Marinine perly navlečené. Stratila sa niekde v mori, kde leží pochovaná na dne a jej existencia je zahalená veľkým tajomstvom. Morské živočíchy ostali strážiť perly, za ktorými plávali a preto sa vyskytujú najviac len v určitých častiach oceánov. A Poseidon? Spev Marin mu od osudnej chvíle stále znel v ušiach. Už dávno oľutoval svoj čin a rozhodol sa nymfám pomáhať. Svoju vládu skončil a prenechal siedmym princeznám. "Krásne a tak silné" pomyslel si a odplával žiť na útesy Marinho koralového ostrova.
Morské panny v kultúre a umení
Morská panna sa dostala najmä do rozprávkových kníh. Hans Christian Andersen sa v roku 1836 inšpiroval rôznymi príbehmi a rozprávaniami námorníkov a napísal rozprávku Malá morská panna. V jeho podaní šlo o tragický príbeh morskej víly, ktorá sa zamilovala do princa, ale prišla o hlas a tak mu to nemohla povedať. Rozprávka bola viackrát sfilmovaná a to najmä pod taktovkou Walta Disneyho. V roku 2001 vznikol filmový horor Bytosť z hlbín. Tam bola morská panna zobrazená ako nebezpečná a zákerná bytosť.
V kodanskom prístave v Dánsku sa nachádza socha malej morskej víly. Jej výška je 125 cm. Po celkom svete sa však nachádza asi 130 sôch, napríklad v Nórsku, Grónsku alebo Thajsku. V Helsinkách symbolizuje znovuzrodenie mesta. Stala sa obľúbenou figúrou v heraldike. Najznámejším erbom, ktorý má vyobrazenú morskú pannu je erb mesta Varšava. Žena s rybím chvostom drží v ruke meč a štít. Vedľa nej je nápis Semper invicta, čo znamená navždy neporazená.
Mýty a hoaxy
Niekedy sa zdá, že ľudstvo objavilo všetky tajomstvá skryté vo svete zvierat a že už nie je čo nové odhaliť. Takže, keď sa objaví nejaký úžasný nový druh alebo niekto tvrdí, že objavil skutočné mýtické zviera, vždy bude veľa ľudí ochotných skočiť po tejto hodenej návnade. Ľudia milujú vieru v mágiu a často nevnímajú, ak sa ich niekto pokúsi za pomoci vedy presvedčiť o opaku.
Fámy a špekulácie sa odjakživa šírili ako požiar a vždy sa nájde publikum ochotné uveriť neuveriteľným objavom. Zvieracie hoaxy sa stali kultúrnym fenoménom a mnohé viedli k filmom, predajom kníh a celosvetovej publicite ich „tvorcov“. Nasledujúce zvieracie podvody sú zo skupiny tých najodvážnejších a najabsurdnejších objavov všetkých čias.
Kríženec zajaca a jeleňa
Toto legendárne zviera je originálny americký mýtus. Ide o podvod, ktorý sa dosiahol priložením jeleních parohov na vypchatého zajaca. Ale toto fiktívne stvorenie mohlo byť inšpirované skutočným a hrozným utrpením zvierat. Vedci objavili divé králiky, ktorým z tváre vyrastajú bradavice podobné rohovinám. Výčnelky sú výsledkom pôsobenia kmeňa HPV - vírusu, o ktorom je známe, že spôsobuje bradavice u ľudí. Tieto rakovinové nádory môžu byť pre zajačiky smrteľné, ale nie je na nich nič nadprirodzené. A práve králiky s týmito bradavicami mohli inšpirovať myšlienku existencie veľmi podivného kríženca zajaca a jeleňa.
Morská panna (hoax)
Príbeh začína, keď americký námorník Samuel Barrett Eades kúpil morskú pannu od holandských námorníkov, ktorí tvrdili, že ju dostali od japonského rybára. Eades zaplatil za morskú pannu asi 6000 dolárov, čo bola na tú dobu absurdná suma. Plne veril, že morská panna je skutočná, hrdo ju vystavoval v Londýne a dokonca pozval prírodovedcov, aby prišli preskúmať toto mýtické stvorenie. Mnohí z nich určili, že ide o podvod. Eades zašiel ešte ďalej a tvrdil, že slávny prírodovedec sir Everard Home potvrdil pravosť morskej panny. To ale nebola pravda a prírodovedec sa snažil o záchranu svojej povesti v tlači. Okolo tohto hoaxu bola vyvolaná obrovská kontroverzia, ktorá ale bola nakoniec obrovským finančným úspechom pre tých, ktorí pannu za peniaze vystavovali.
Austrálske medvede
Ak budete niekedy brázdiť divočinu Austrálie, miestni vás môžu varovať, aby ste sa mali pri prechádzke na pozore a nestali sa obeťou brutálneho medveďa. Tieto mäsožravé koaly sú známe tým, že útočia na okoloidúcich zhora zo stromu a často bez varovania. Je zrejmé, že nič z toho, čo tvrdia miestne legendy, nie je v skutočnosti pravda. Austrálska krvilačné medvede sú mýtom, ktorý má za úlohu pohrávať sa s predstavivosťou turistov. Dokonca aj Austrálske múzeum v Sydney sa zapojilo do tohto hoaxu spolu s webovou stránkou venovanou týmto fiktívnym zvieratám. Mýtus však nemusí byť tak ďaleko od reality, pretože v dávnej minulosti existoval dnes už vyhynutý vačkovec, ktorý sa nápadne podobá práve na toto mýtické stvorenie. Thylacoleo carnifex bolo mäsožravé zviera podobné koale s ostrými pazúrmi a horolezeckými schopnosťami.
Brontosaurus
Asi najznámejší dinosaurus v skutočnosti nikdy neexistoval. Brontosaurus je jedným z najslávnejších dinosaurov, aké boli kedy objavené, čo je pôsobivé, pretože v skutočnosti nikdy neexistoval. Jeho vznik je výsledkom omylu a nezhody medzi fosíliami v dôsledku sporu medzi dvoma súperiacimi paleontológmi. O. C. Marsh a Edward Drinker Cope boli dvaja vedci, ktorí medzi sebou pretekali o slávu. V skutočnosti bola ich rivalita taká silná, že ju historici označujú ako „Vojny kostí“. Títo dvaja dokonca zašli tak ďaleko, že jeden druhému zničili náleziská fosílií. Marsh bol zodpovedný za objavenie kostry dlhokrkého apatosaura, no lebku nenašiel. Namiesto toho sa rozhodol svetu predstaviť tvora s lebkou prevzatou z iného dinosaura - camarasaura. A keď konečne objavil kostru apatosaura s neporušenou lebkou, myslel si, že sa pozerá na úplne iného dinosaura. Marsh, nadšený, že objavil nový druh, nazval svoj objav brontosaurus. Až v 70. rokoch 20. storočia sa prípad pomýlenej identity uzavrel, keď dvaja vedci presvedčivo dokázali, že brontosaurus a apatosaurus sú vlastne jedno a to isté zviera.
Čupakabry
Čupakabry sú len kojoti. Väčšina paranormálnych tvorov má veľmi dlhú históriu, ktorá sa datuje do storočí, ale čupakabra je výnimkou. Príbehy o stvorení, ktoré saje krv, sa prvýkrát objavili v roku 1995 na ostrove Portoriko a čoskoro sa správy o čupakabre, čo v preklade znamená „vyciciavač kôz“, začali objavovať po celej Latinskej Amerike. Ľudia začali nachádzať mŕtvoly zvláštnych zvierat, často kojotov, ktorí zahynuli na svrab, a považovali to za dôkaz toho, že čupakabra je skutočným zvieracím druhom. Výskumníci, ktorí chceli vyvrátiť tento mýtus, vystopovali vôbec prvé pozorovanie čupakabry v Portoriku a urobili prekvapivý objav. Miestne noviny zverejnili obrázok očitého svedka opisu tvora, ktorý je údajne zodpovedný za reťazec úhynu dobytka v oblasti. Výskumníci si rýchlo uvedomili, že zobrazenie sa veľmi podobá na mimozemskú entitu z filmu, ktorý nedávno vyšiel v kinách.
3 000 rokov stará TEMNÁ história morských panien | SKUTOČNÝ POČIATOK
Mária a život morskej panny v Dubaji
Mária žije ako v rozprávke. Ako morská panna sa denne potápa so žralokmi a rajami v obrovskom dubajskom akváriu. Hoci jej práca pôsobí rozprávkovo, v skutočnosti je fyzicky aj psychicky náročná. Pod vodou musí zostať pokojná, sústredená a pripravená zvládnuť nečakané situácie. Za posledné tri roky sa jej život úplne zmenil. Okrem práce pod vodou sa venuje aj ekológii, spolupracuje s akvaristami na výskumoch a vypúšťaní morských živočíchov späť do oceánu.
„Je to splnený sen. Podpor tvorbu podobných článkov a rozhovorov predplatným Refresher+. Pred tromi rokmi si u nás bola na rozhovore a s kolegom Lukášom si sa rozprávala o tom, ako vzniklo tvoje netradičné povolanie a celkovo začiatky. Dnes žiješ v Dubaji. Posledné tri roky boli fakt intenzívne. Na Slovensku som rozvíjala svoj biznis, vystupovala na festivaloch a kúpaliskách, proste kde sa dalo. Asi pred rokom a pol som si povedala, že chcem raz vystupovať v akváriu. Ľudia na to reagovali dobre, ale môj sen bol vždy veľké akvárium so živými rybami. A raz som náhodou narazila na ponuku práce v Dubaji. Prešla som dvoma kolami pohovorov, testami a skúškami a nakoniec ma vybrali spomedzi mnohých uchádzačiek. Presťahovala som sa do Dubaja a už mesiac každý deň plávam v akváriu.
Áno, na Slovensku zostal manžel aj náš pes. Mám v ňom obrovskú oporu - vie, že toto bol môj životný sen. Dohodli sme sa, že si ho teraz naplním a on sa zatiaľ postará o všetko doma. Bolo to celé veľmi rýchle, do mesiaca som balila život do kufrov a odchádzala. Už tu mám prenajatý byt a pomaly si zvykám. Áno, fungujeme takto na diaľku. Je to ťažké, priznávam, veľa plačem, ale vieme, že to dáme. Na ako dlho si v Dubaji? Plánuješ návrat? Mám ročný kontrakt s možnosťou predĺženia. Slovensko je stále môj domov, ale uvidíme, čo bude o rok. Zvažujeme rôzne možnosti, pretože úprimne, momentálne sa nám na Slovensku nežije úplne najlepšie.
Aký bol výber do akvária a celkovo pohovory? Predstavujem si to tak, že ťa dali plávať do akvária a musela si ukázať, čo vieš. Hľadali skúsené morské panny, ktoré majú za sebou aj certifikácie. Ja mám freedivingový certifikát aj SSI Mermaid Ocean, takže som spĺňala podmienky. Poslala som im svoje CV, videá z vystúpení a potom som absolvovala dve kolá pohovorov.
