Už niekoľko storočí zobrazuje táto scéna biblický príbeh o narodení Ježiša Krista. Betlehemské jasličky pred 797 rokmi prvýkrát predstavil František z Assisi (1182 - †1226).
Dnes je symbolom Vianoc vianočný stromček, kedysi však ním bol betlehem. Vianočné stromčeky k nám začali prichádzať až v 30. rokoch 20. storočia, ale betlehem sa objavil už v 13. storočí a veľmi rýchlo sa rozšíril. Tento nádherný obraz vianočných jaslí nikdy neprestane vzbudzovať úžas a zvedavosť.
Vznešená ohľaduplnosť
Jediný, kto opisuje udalosti, ktoré predchádzali Ježišov príchod, bol Lukáš. Tento evanjelista až úzkostlivo presne zaobchádzal s faktmi Ježišovho životopisu. Lukáš bol lekár a pochádzal z Antiochie v Sýrii. Od rokov 50 - 51 sprevádzal viac ráz apoštola Pavla na jeho misijných cestách, a ako sa nazdáva väčšina bádateľov, okrem evanjelia nazvaného jeho menom napísal Skutky apoštolov.
Ako historik chce byť Lukáš braný vážne a hojne vymenúva konkrétne historické udalosti a iné záchytné body, ktoré umožňujú súčasnému i budúcemu svetu overovať presnosť jeho údajov o Ježišovom živote. Pri určovaní času Ježišovho narodenia sa Lukáš odvoláva na udalosť, o ktorej píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.“ A aby tento súpis odlíšil od podobných súpisov ľudu, spresňuje ho ďalším údajom: „Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.“
Lukáš získaval údaje náročnými a namáhavými cestami. To, čo pozisťoval o začiatkoch Ježišovho života, bol skutočný investigatívny žurnalizmus. Dnes by každá redakcia prepukla nadšením, keby prišiel niekto z jej spravodajcov s toľkými doteraz neznámymi podrobnosťami o predchádzajúcom živote človeka, z ktorého sa medzitým stala veľmi známa hviezda. Aj z evanjeliovej zvesti, ktorú prináša tento lekár, môžeme vyčítať istú hrdosť, že ide o exkluzívne zistenia.
„Kým tam boli,“ zaznamenáva stroho evanjelista, „nadišiel čas jej pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ Okolnosti Ježišovho narodenia opisuje so vznešenou ohľaduplnosťou, akákoľvek dekoratívnosť mu je cudzia. Neprikrášľuje, iba hľadá priestor. Pre pokoj a údiv.
Svätá noc
Tú scénu nemožno ničím prekonať. Lukáš, ktorý ju zachytáva vo svojej evanjeliovej správe, bol určite pri jej opise veľmi dojatý. S rozochvenou rukou, takto si ho predstavujem. Od hlbokej mystiky, tajomna, niečoho, čo presahuje každého človeka. Od obavy, či sa mu podarí mystiku tej chvíle zapísať správne. Od hlbokej úcty.
Keď som pred rokom stál na Shepherd’s Field - Poli pastierov, pochopil som, že ešte aj v súčasnosti je to miesto, ktoré má mimoriadne čaro. Olivové háje, ľahká skalnatá pôda a výhľad na siluetu Betlehema. To všetko poskytuje čosi z pôvabu dávnych čias. Už od prvých rokov kresťanstva bolo uctievané ako posvätné. Veď v tomto kraji „pastieri v noci bdeli a strážili svoje čriedy,“ opisuje Lukáš scenériu, v ktorej sa ako prví zo všetkých ľudí smeli dozvedieť o Kristovom narodení.
„Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom.“ O Ježišovom narodení sa v Lukášovom podaní ako prví dozvedeli pastieri. Ide o hlboké posolstvo, že práve ľudia na periférii, tí, ktorí dokonca nemohli ani len svedčiť na súde, majú privilégium pokloniť sa novonarodenému kráľovi ako prví a plní radosti mohli túto zvesť šíriť ďalej. Túto udalosť už dvetisíc rokov zobrazujú najlepší umelci všetkých čias.
Jasličky narodenia
Antický teológ Origenes (*185 - †254) pri svojej návšteve Betlehema natrafil na uctievanie jasličiek narodenia. Vo svojej správe napísal: „To, čo sa tu ukazuje, je každému miestnemu známe. Aj pohania sami to opakujú každému, kto to chce počuť, že v menovanej jaskyni sa narodil istý Ježiš, ktorého si uctievajú a vzývajú kresťania.“
Traduje sa, že neskôr, zásluhou svätej Heleny, matky cisára Konštantína, v roku 354 preniesli z Betlehema do Ríma jasličky, v ktorých bol podľa tradície uložený Pán Ježiš po narodení. Tu ich pápež Libérius slávnostne vystavil v hlavnom rímskom mariánskom chráme - Bazilike Santa Maria Maggiore. Práve preto, že sa v nej nachádzajú relikvie jasličiek z Betlehema, sa od 6. do 9. storočia táto bazilika všeobecne nazývala Santa Maria ad praesepe - Svätá Mária od jasličiek.
Podľa iných historikov je pravdepodobnejšie, že sa sem dostali až o niekoľko storočí neskôr, a to zásluhou jeruzalemského patriarchu svätého Sofrónia (*560 - †638), ktorý ich odniesol z Betlehema po tom, čo ho obsadili vyznávači islamu. Nech je to už akokoľvek, samotná relikvia nie je cenná pre svoju materiálnu hodnotu, ale pre silu pravdy, na ktorú upozorňuje. Jasličky boli vyrobené z figovníka sykomora (Ficus sycomorus) a javorového dreva. Dnes týchto päť kusov sčernetého dreva s rozmermi 80 x 5 centimetrov (jeden kus) a 70 x 5 centimetrov (štyri kusy), so zárezmi umožňujúcimi sformovanie jaslí v tvare X, môžete vidieť pod hlavným oltárom vystavené v skleneno-striebornom relikviári talianskeho architekta a dizajnéra Giuseppeho Valadiera (*1762 - †1839).
František bol prvý
Zakladateľ rádu františkánov na Vianoce roku 1223, iba tri roky pred svojou smrťou, chcel tento pôsobivý príbeh vyrozprávať divadelným spôsobom. Ponúkol ho najmä deťom a ľuďom, ktorí v živote nemali v rukách Bibliu, veď nevedeli ani čítať. Do jaskyne nad talianskym mestečkom Greccia uložil živé bábätko, na ktoré dohliadali Jozef s Máriou, nechýbal ani živý osol a vôl, požičané z blízkeho gazdovského dvora. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj dedinčanov na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Františkovi sa podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru, ktorá natoľko zapôsobila na prítomných, že aj po jeho smrti túto udalosť napodobňovali.
Relikvia jasličiek
Od tohto momentu sa tradícia betlehemov v Taliansku silno zakorenila. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý bol rovnako ako svätý František z Assisi veľkým ctiteľom kultu narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista alebo klaňania troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Postupne dosiahli drevené figúrky chrámových betlehemov veľkosť človeka. Jeden z najznámejších novodobých betlehemov sa nachádza tiež v Ríme, a to na Námestí svätého Petra. Architektonickým spracovaním pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Na realizácii jeho celkovej podoby sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov.
Z Talianska do Európy
Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári. Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v Kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z Kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia.
V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma.
Slovenské unikáty
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. V Štiavnických Baniach bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Okrem stálych betlehemov sa na Slovensku rozšírila tradícia prenosných jasličiek. Mali podobu jednoduchej skrinky, vyrezávané figúrky často nahrádzali papierové, lebo boli ľahšie a zmestilo sa ich dovnútra oveľa viac.
Rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo ľudového rezbára Jozefa Pekaru. Pohyblivý betlehem, ktorý vytvoril v rokoch 1980 - 1995, je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej.
Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v rímskokatolíckom Kostole svätého Cyrila a svätého Metoda v Terchovej. Jeho autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho s priateľmi Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvoril v roku 1967.
Skutočne výnimočnú expozíciu dreveného betlehema môžete nájsť v Trnavej Hore (okres Žiar nad Hronom). Jeho autorom je rodák Jozef Turoň (*1942 - †2010), ktorý dlhoročnú mravčiu prácu zvládol s pomocou Jána Trubana. V prvej etape prác vyrezal autor z lipového dreva asi 90 kusov 20-centimetrových postavičiek vyjadrujúcich biblické udalosti. Všetky z nich sú umiestnené v jednej úrovni a niektoré sa pohybujú. V druhej etape, inšpirovaní Slovenským betlehemom v Rajeckej Lesnej, ho doplnili o biblické udalosti a výjavy z bežného života.
Prosba o lásku
Počas Svätej noci 2006 pápež Benedikt XVI. vyhlásil: „Božím znamením je jednoduchosť. Božím znamením je dieťa. Božím znamením je, že On sa robí pre nás malým. To je spôsob, akým panuje. Neprichádza k nám s vonkajšou mocou a veľkosťou. Prosí nás o lásku. Preto sa stáva dieťaťom. Nechce od nás nič, iba našu lásku. Už nám nie je vzdialený. Už nie je neznámy. Už nie je nedosiahnuteľný nášmu srdcu. Spravil sa pre nás dieťaťom, a tak zahnal všetky pochybnosti. Boh urobil zo seba dar. Zo seba samého. Venuje nám čas. On, ktorý je večný, ktorý stojí nad časom, si urobil čas, aby k sebe pritiahol náš čas.“
Nádherný obraz
Prvú adventnú nedeľu 1. decembra 2019 pápež František vo františkánskom pútnickom mieste Greccio slávnostne podpísal apoštolský list Admirabile signum (Nádherný obraz) o zmysle a hodnote tradície betlehemských jaslí. V ňom nabáda na udržiavanie tejto tradície a jej oživenie tam, kde sa vytratila.
„Týmto listom chcem podporiť krásnu tradíciu prípravy betlehemských jaslí v dňoch pred Vianocami, ale aj zvyk vystavovať ich na pracovisku, v školách, nemocniciach, väzeniach a na námestiach. Veľká predstavivosť a kreativita sa vždy ukazuje v použití najrozličnejších materiálov na vytvorenie umeleckých diel. Mám nádej, že tento zvyk nikdy nestratíme a že všade tam, kde sa vytratil, môže byť znovu objavený a oživený,“ povedal pápež.
tags: #betlehemske #dieta #basen