Súd v nemeckom meste Wuppertal odsúdil na doživotie iba 28-ročnú ženu za vraždu piatich detí. Pred súd sa minulý týždeň postavila útla na prvý pohľad krehko pôsobiaca blondína. Svoje prvé dieťa, 11-ročného syna, priviedla na svet už ako 17-ročná. On jediný sa vyhol krutej smrti. V osudný deň 3. septembra vlakom odcestoval k starej matke do niekoľko desiatok kilometrov vzdialenej oblasti dolného Porýnia do Mönchengladbachu. Rodina žila v 160-tisícovom meste Solingen v oblasti Severného Porýnia.
Žena omámila svoje ďalšie deti, tri dievčatá a dvoch chlapcov, sedatíva im namiešala do raňajok. O hroznom čine správou informovala svoju matku a starú mamu mŕtvych detí. Napísala jej, že už nevládze. Potom sa sama pokúsila o samovraždu na železničnej stanici v krajinskej metropole Düsseldorf skokom pod vlak. Utrpela zranenia, nebola však v ohrození života. Zatykač pre podozrenie z vraždy si vypočula na nemocničnom lôžku.
Vražda piatich detí - Meliny (1), Leonie (2), Sophie(3), Tima (6) a Lucu (8) - vyvolala zdesenie nielen v Solingene, ale na celom svete. Polícia krátko po čine vypočula aj otcov detí. Vylúčila ich ako podozrivých. Šesť detí pochádzalo z troch vzťahov. Najstarší syn mal iného otca než jeho súrodenci. Ďalšie štyri deti pochádzali z manželstva, ktoré sa skončilo pred rokom. Práve bývalý manžel bol nepriamo spúšťačom celej tragédie. Vrahyňa Kristína K. totiž videla jeho fotografiu s novou partnerkou po boku. Dnes biologický otec štyroch detí podstupuje liečbu u psychiatra.
Deň po nájdení piatich detských tiel v obytnom dome v Solingene zavládol v meste smútok a zmätok. Ako sa to mohlo stať? - pýtali sa ľudia. Keď policajti odstránili pásku pred sivým bytovým domom, v ktorom sa našlo päť mŕtvych detí, na miesto prichádzali ľudia z mesta aj okolia, aby tam zapálili sviečky.
„Je to neskutočné. Pýtam sa sama seba, ako sa niečo také mohlo stať, najmä v Nemecku, kde je naozaj tisíc spôsobov, ako získať pomoc. Susedka Priscilla Oseiová Wusuová vedela o rodine, v ktorej sa udiala tragédia, málo. „Všetci, čo tu bývame, sa vidíme každý deň, ale neviem, čo sa vlastne stalo. Včera som sa veľmi bála. Moje deti plakali, aj ony sa báli,“ povedala so slzami v očiach a položila na pietne miesto sivú plyšovú hračku. Ďalší sused dodal, že keby žena bola požiadala o pomoc, susedia by jej určite boli vyšli v ústrety.
Mladá žena vraždila pod tlakom emočného preťaženia. Starať sa sama o šesť detí, z toho najmladšie dve potrebovali 24-hodinovú starostlivosť, muselo byť pre ňu veľmi náročné, ba až nad jej sily. Ako ďalej informovalo Deutsche Welle, miestny úrad starostlivosti o deti a mládež poznal rodinu pred tragédiou. Podľa mesta jej poskytli „podporu vyžadovanú mestom Solingen“. Prípadné ponuky pomoci „predložil aj úrad starostlivosti o mládež“.
Deutche Welle sa podrobne venovalo aj možným motívom brutálnej päťnásobnej vraždy. „Našťastie takéto činy sú veľmi zriedkavé. Každý rok sa v Nemecku stane obeťou úmyselnej vraždy 60 až 70 detí mladších ako štrnásť rokov. Kto si myslí, že páchatelia nenávidia svoje deti alebo majú s potomkami aspoň narušený vzťah, je na omyle. Presne naopak. Často sú to rodičia, ktorí sa k svojim deťom správajú zvlášť láskyplne a majú s nimi mimoriadne blízky vzťah. Nedokážu si predstaviť, že by deti boli šťastné, keď sa naruší ideálny obraz rodiny, napríklad rozvodom. Stefan Röpke sa špecializuje na poruchy osobnosti. Tento odborník vníma koronakrízu aj ako rizikový faktor pre prvé alebo opätovné prepuknutie duševných chorôb. „Najmä osamelí rodičia malých detí sú v časoch pandémie výrazne zaťaženejší. Aj domáce vzdelávanie spôsobovalo v ich prípade stres. Vyšetrovatelia však nezistili, že by matka šiestich detí v minulosti trpela duševnou chorobou. Ani nepotvrdili hypotézu, že by pri tragédii zohrala úlohu pandémia.
Organizácia, ktorá spravuje byty v dome, krátko po vražde vyzvala ľudí, aby vytvorili svetelnú reťaz. Súd začal pojednávať vo veci vraždy detí v júni tohto roka. Vo wuppertalskej súdnej sieni matka vrahyňa nepovedala ani jednu vetu. Sedela vzpriamene ako svieca, v tvári sa nezračili žiadne emócie, pozorne sledovala predsedu senátu Jochena Köttera. Slova sa ujali jej traja právnici.
Počas vyšetrovania psychologičke vyrozprávala verziu o maskovanom votrelcovi, ktorý ju v byte zviazal, zapchal jej ústa, prinútil ju četovať o smrti detí a nakoniec jej dcéry aj synov zabil. Ráno v osudný deň vraj pripravovala deťom raňajky, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Pred dverami stál zvláštny muž, na rukách mal biele rukavice. Deťom prikázal, aby jedli sladkosti, ktoré im doniesol, inak sa ich matke stane niečo zlé. Neskôr - pravdepodobne, keď boli deti mŕtve - vraj mohla ich matka opustiť byt a zavolať do školy najstaršiemu synovi. Už nechcela žiť bez svojich detí, preto sa pokúsila o samovraždu. Psychologička sa jej pýtala, prečo sa ten muž objavil práve pred jej dverami. Polícia nenašla žiadne dôkazy, ktoré by ženinu verziu potvrdili.
V lete pred súdom vypovedali aj policajti, ktorí dorazili na miesto ako prví. Vyburcovala ich telefonátom stará matka detí. Najprv niekoľkokrát zvonili, klopali aj telefonovali matke. Keď nikto vnútri nereagoval, vykopli dvere. Preventívne otvorili okná bytu, pretože spočiatku nemohli vylúčiť, že deti boli usmrtené plynom. Potom jeden z policajtov uvidel, ako spod kopy prikrývok vytŕčajú malé nôžky. Našiel chlapčeka, ktorému patrili. Na koži sa už objavili smrteľné škvrny. Aj tak sa však snažili nahmatať pulz dieťaťa. Potom objavili ďalšie štyri mŕtve deti. Na ich telách nenašli žiadne stopy po bitke. „Vyzerali, akoby spali,“ uviedol jeden z policajtov.
Obžalovaná psychologičke opísala rodinný život pred činom ako bezproblémový - okrem sporov a niekoľkých rozchodov s manželom. Svoje deti opísala ako bezproblémové a zdravé. „Chladnička bola vždy plná, nemali sme núdzu.“ V úlohe matky nebola nikdy vyčerpaná ani unavená, aspoň to tvrdila psychologičke. Preto je nepochopiteľné, prečo siahla na život svojich detí.
Na jednom zo súdnych pojednávaní vypovedal aj súdny lekár. Z jeho výpovede tuhne krv v žilách. „Štyri z piatich zabitých detí boli udusené. Len v prípade dvojročnej Leonie stopy naznačujú, že dievčatko sa utopilo. Agónia trvala u každého dieťaťa tri až päť minút.“
Tragédia ochromila Nemecko aj svet. Matku, ktorá zabila svoje deti, pred pár dňami súd poslal za mreže doživotne bez možnosti podmienečného prepustenia po pätnástich rokoch. Ani tentoraz neprejavila pred súdom žiadne emócie. Rozsudok vyniesli po tom, ako pred súdom vypovedalo spolu 40 svedkov. Rozhodujúca bola výpoveď znalcov z odboru psychiatrie a psychológie, ktorí potvrdili plnú mieru zodpovednosti obžalovanej. Vrahyni priťažil aj jej najstarší syn. Chlapec na polícii vypovedal, že ho matka presviedčala, aby s ňou skočil pod vlak, pričom mu tvrdila, že jeho päť súrodencov zahynulo pri autonehode, čo sa mu zdalo zvláštne. Chlapec odmietol skočiť pod vlak a odcestoval k starej mame.
Obhajoba predostrela súdu aj variant, že detí sa zbavil ich biologický otec. Ako uvádza Rheinische Post, motívom mohla byť vyživovacia povinnosť, ktorej sa chcel muž zbaviť, aby mohol začať nový život s novou partnerkou. Podľa správy Rheinische Post jeden z obhajcov Thomas Seifert požiadal o všetky bankové výpisy otca. Cieľom bolo skontrolovať, či neboli vybraté sumy peňazí pre tretiu osobu, ktorá údajne nakoniec deti zabila. Súd však aj po pätnástich dňoch procesu vychádzal z toho, že matka je vinná.
Počas vyšetrovania ohavnej päťnásobnej vraždy vyšlo najavo, že mladú ženu v detstve sexuálne zneužíval jej otec. V tejto súvislosti sa začalo trestné stíhanie, vrahynin otec totiž ešte žije. Obhajca 28-ročnej ženy oznámil, že požiada, aby jej mozog vyšetrili kvôli známkam zneužívania. Podľa nedávneho výskumu masívne sexuálne zneužívanie v detstve ovplyvňuje aj štruktúru mozgu. Obhajoba sa proti rozsudku o doživotnom väzení odvolala.
Vykonanie rýchleho skríningu traumy - rozhovor s dieťaťom
V inom prípade, ktorý sa odohral na Slovensku, žena oznámila polícii, že dobodala svoje dieťa, aby jej ho nevzala sociálka. Podľa neoverených informácií mala byť žena hluchonemá a trpieť psychickými problémami. Polícia začala trestné stíhanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uviedlo, že informácie o plánovanom odobratí dieťaťa nie sú pravdivé a rodina nebola v evidencii orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Nepočujúca matka, ktorá zavraždila svojho rovnako nepočujúceho malého synčeka, trpela ťažkými depresiami. Ako si zabiť dieťa, si vyhľadávala na internete. Do batohu zbalila nôž aj sekeru. Niekoľkými ranami do hlavy, krku a brucha ho zavraždila. Potom sa pokúsila o samovraždu. Po neúspešnom pokuse telíčko synčeka naložila do auta a odviezla na políciu, kde sa k všetkému priznala. Motívom vraždy mali byť obavy o budúcnosť chlapca, keďže sa narodil ako nepočujúci a bála sa, že by v živote veľmi trpel, tak ako trpela aj ona. Súd Miriam nakoniec vymeral 10-ročný trest s minimálnym stupňom stráženia a ambulantné psychiatrické liečenie. Predseda senátu sa vyjadril, že obžalovaná mala v čase vraždy zníženú príčetnosť a ovládacie schopnosti mala znížené o viac ako polovicu.
Obhajca uviedol, že požiada o vyšetrenie jej mozgu, pretože v spise sa nachádzajú lekárske správy deklarujúce psychotický stav obžalovanej v čase skutku. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.