Rodičovské práva a povinnosti sú základným kameňom rodinného práva. V slovenskom právnom poriadku sú tieto práva a povinnosti detailne upravené s cieľom zabezpečiť ochranu a blaho maloletých detí. V tomto článku sa zameriame na kľúčové aspekty rodičovských práv a povinností, vrátane starostlivosti o dieťa, práva styku, a tiež na situácie týkajúce sa cudzincov a ich práv na pobyt v SR na základe rodinných vzťahov.
Rodičovské práva a povinnosti
Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. Dôležitým je aj ust. Rodičovské práva a povinnosti vo Vami spomínanom prípade stále trvajú. Rodičia majú práva a povinnosti voči svojmu dieťaťu. Tieto práva a povinnosti zahŕňajú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zastupovanie a správu jeho majetku. Pokiaľ sa rodičia starajú o svoje deti a vytvárajú im domov, deti by si mali vážiť svojich rodičov. V prípade, že sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť.
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samo sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samo o seba postarať, potom ho môžete "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samo živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Právne aspekty týkajúce sa nehnuteľností a spoluvlastníctva
V prípade, ak je vlastník podielu na nehnuteľnosti (napríklad 1/3 podielu) a chcete sa ho z nej zbaviť, budete musieť najprv tento podiel od neho odkúpiť. Kým má podiel na dome, má právo ho užívať. Kým je spoluvlastníkom, jedinú možnosť obrany pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by Vás ohrozoval fyzicky alebo psychicky. V takom prípade sa môžete domáhať, aby bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti.
Pokiaľ má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval (nájom) a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Práva cudzincov na pobyt v SR
Cudzinec z tretej krajiny, ktorý je rodičom dieťaťa - slovenského občana, má právo požiadať o trvalý pobyt na päť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. V praxi sa často stretávame s nesprávnym názorom, že pokiaľ má cudzinec z tretej krajiny dieťa (ktoré je slovenským občanom), nemá právo na pobyt na Slovensku. O trvalý pobyt na 5 rokov pre rodiča takéhoto dieťaťa je možné požiadať podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhá časť vety zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa ktorého „Policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. „…cudzinec si môže v prípade, ak má dieťa štátneho občana SR, uplatniť právo na trvalý pobyt na päť rokov aj na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí.
Priame príbuzenstvo sa preukazuje matričným dokladom (rodným listom), na ktorom je žiadateľ uvedený ako rodič dieťaťa. Rodným listom sa preukáže priame príbuzenstvo, avšak je potrebné preukázať aj závislosť. Tá nie je definovaná zákonom, môže to byť závislosť citová, finančná, hmotná a pod. Dieťa musí mať vydaný slovenský rodný list a na území Slovenskej republiky nahlásený aj trvalý pobyt.
Podľa vyjadrenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície: „Postupujte podľa § 43 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trvalý pobyt na päť rokov (1) Policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. „Štátny príslušník tretej krajiny žiadosť o trvalý pobyt na päť rokov môže podať na ľubovoľnom zastupiteľskom úrade SR v zahraničí spracovávajúcom pobytovú agendu. Rovnako aj žiadosť o udelenie národného víza za účelom podania žiadosti o trvalý/prechodný pobyt na oddelení cudzineckej polície PZ v SR je možné podať na ľubovoľnom zastupiteľskom úrade SR spracovávajúcom vízovú agendu. Podanie žiadosti o trvalý pobyt a žiadosti o národné vízum za účelom podania žiadosti o trvalý/prechodný pobyt nie je podmienené teritoriálnou príslušnosťou pobytu žiadateľa ku krajine akreditácie zastupiteľského úradu SR. Žiadateľ sa v krajine musí nachádzať legálne. V prípade, že vstup štátneho príslušníka Filipínskej republiky do krajiny podlieha vízovej povinnosti, musí mať udelené platné vízum/pobyt). Pred návštevou zastupiteľského úradu je nutné dohodnúť termín podania žiadosti. Zastupiteľský úrad má 30 dní na spracovanie žiadosti o udelenie národného víza za účelom podania žiadosti o trvalý/prechodný pobyt na oddelení cudzineckej polície PZ v SR (OCP).
Dieťa narodené v zahraničí
Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením. Preto, ak porodíte dieťa v cudzine, nie je treba mu slovenské občianstvo „vybavovať.“ Čo však zrejme vybavovať budete, je slovenský rodný list. Rodný list je verejná listina, matričný doklad, ktorý obsahuje informácie o narodení dieťaťa (deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa), základné údaje o dieťati (meno a priezvisko dieťaťa, pohlavie dieťaťa) a údaje o jeho rodičoch (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov).
Rodný list potrebuje rodič na tieto úkony: pri zápise dieťaťa na trvalý pobyt, pri vybavovaní zdravotného poistenia pre dieťa, pri žiadosti o materské a rodičovské príspevky, keď chce pre dieťa vybaviť cestovný doklad, atď.
Vybavovanie slovenského rodného listu pre dieťa narodené v zahraničí
Rodný list vydáva príslušná matrika podľa miesta narodenia dieťaťa. Ak porodíte dieťa v zahraničí, na zápis o narodení bude príslušná špeciálna matrika, tzv. Osobitná matrika, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Na základe oznámenia sa do Osobitnej matriky zapisujú údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR. Mimo územia SR znamená na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia SR, či na území nepatriacom žiadnemu štátu.
Komunikácia s Osobitnou matrikou prebieha cez „sprostredkovateľa„, buď prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo cez matričný úrad, v ktorého územnom obvode má alebo mal občan posledný trvalý pobyt, alebo cez ktorýkoľvek matričný úrad, ak občan nemal na území SR trvalý pobyt. Narodenie vášho bábätka teda oznámite jednej z týchto inštitúcií - je treba, aby ste sa pri tejto príležitosti osobne dostavili aj s potrebnými dokladmi na zápis matričnej udalosti.
Čo budete potrebovať na vybavenie slovenského rodného listu?
- Rodný list - vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo.
- Sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení).
- Prípadne doklad o otcovstve.
- Platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas).
- Prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR.
Preklad cudzieho rodného listu do slovenčiny: Nakoľko ide o “cudzozemskú verejnú listinu,” zákon vyžaduje, aby bola úradne preložená súdnym prekladateľom do slovenského jazyka. Preklad sa týka aj takzvaného “medzinárodného” rodného listu. Skôr však, ako dáte cudzí rodný list preložiť súdnemu prekladateľovi, overte si, či nebude potrebné najprv zaobstarať aj vyššie overenie (legalizáciu, resp. superlegalizáciu alebo tzv. apostilu) - overenie pravosti podpisov a pečiatok na cudzom dokumente, aby bol doklad platný aj na Slovensku.
Legalizácia cudzích dokumentov
Podmienka vyššieho overenia cudzích verejných listín závisí od toho, ako má SR zmluvne upravené vzťahy s konkrétnymi štátmi (zmluvy o právnej pomoci). Ak ide o doklad z krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, musí byť superlegalizovaný. V prípade, že sa dieťa narodí v štáte, ktoré je zmluvným štátom tzv. Haagskeho dohovoru, na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny stačí, že orgán na to určený, opatrí takúto listinu jedným zvláštnym osvedčením - tzv. apostilou. Takto overený doklad sa ďalej neosvedčuje, predloží sa na preklad súdnemu prekladateľovi (slovenskému) a je pripravený na predloženie slovenským úradom.
Právo styku a medzinárodné aspekty
Právo styku je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a povinností. Ak rodičia žijú spolu, obyčajne vykonávajú právo starostlivosti o svoje deti spoločne. Rodičia môžu rozhodnúť, že dieťa bude žiť striedavo s oboma rodičmi, alebo len s jedným rodičom. Právo starostlivosti zahŕňa aj iné práva a povinnosti spojené s výchovou a starostlivosťou o dieťa vrátane práva starať sa o dieťa a jeho majetok.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, môžu využiť pomoc mediátora alebo právnika. Ak rodičia nie sú schopní dosiahnuť dohodu, môže sa stať, že sa musia obrátiť na súd. Súd môže rozhodnúť, že obaja rodičia majú právo starostlivosti o dieťa alebo deti (striedavá výchova) alebo že jeden z rodičov má právo starostlivosti (výlučná starostlivosť).
Medzinárodné konanie v záležitostiach rodičovských práv
V prípade medzinárodného páru sa na základe predpisov EÚ určí, ktorý súd má zodpovednosť za riešenie prípadu. Hlavným cieľom spoločných pravidiel EÚ je zabrániť tomu, aby sa obaja rodičia obracali na súd vo svojej vlastnej krajine a aby sa v tej istej veci vydali dve rozhodnutia. Mechanizmus uznávania a výkonu rozhodnutí zabezpečuje, aby sa rozhodnutie súdu uplatňovalo v iných krajinách EÚ po vydaní osvedčenia príslušným súdom EÚ.
V prípade konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začali 1. augusta 2022 alebo neskôr, nie sú potrebné žiadne osobitné postupy na to, aby sa výsledné rozhodnutie stalo vykonateľným v iných členských štátoch, čím sa podporuje vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi. Vyhlásenie vykonateľnosti môže byť stále potrebné v prípade rozhodnutí prijatých v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začalo pred 1. augustom 2022.
Pravidlá upravujúce cezhraničné veci medzi deťmi a ich rodičmi sú súčasťou nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 - Brusel IIb z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie (ES) č. 2201/2003 - nariadenie Brusel IIa, ktoré sa však naďalej uplatňuje na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/1111 - t. j. pred 1. augustom 2022. Tieto pravidlá sa uplatňujú rovnako na všetky deti, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo nie. Nariadenie Brusel IIb predstavuje základný kameň justičnej spolupráce EÚ v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.
Právomoc súdu v medzinárodných prípadoch
V prípade medzinárodného páru, kde jeden rodič žije v zahraničí (EU) a druhý na Slovensku, sa otázky týkajúce sa príslušnosti súdov riešia na základe Nariadenia Brusel II č. 2201/2003. Podľa čl. 8 tohto nariadenia, právomoc rozhodovať má krajina, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt. Rozhodné právo sa určí podľa toho, či je medzi krajinou, v ktorej žijete, a SR uzavretá medzinárodná zmluva vzťahujúca sa na tento právny vzťah. Ak nie, súd danej krajiny by mal skúmať, na ktorý právny poriadok ho odkáže zákon upravujúci vzťahy s medzinárodným prvkom (tzv. kolízna norma). V zásade, rozhodovať bude súd krajiny obvyklého pobytu dieťaťa.
Zrušenie trvalého pobytu a návrh na vypratanie nehnuteľnosti
Pokiaľ má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je podielovým spoluvlastníkom domu, je potrebné mu zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Na toto zrušenie nepotrebujete jeho súhlas. Následne synovi oznámte, aby sa v stanovenej lehote odsťahoval. Ak tak neurobí, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Dvojaké občianstvo a medzinárodné zmluvy
Rodičia sa už nebudú musieť rozhodovať, či maloletému dieťaťu ponechať po narodení slovenské alebo maďarské štátne občianstvo, prípadne slovenské alebo ruské štátne občianstvo. Jednostranné vypovedanie starých zmlúv z čias Československej socialistickej republiky, ktoré v súčasnosti zamedzujú vzniku dvojakého štátneho občianstva, schválila Národná rada SR 28. novembra 2024. Dôvodom vypovedania je, že dohovor aj zmluva sú v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky a slovenským právnym poriadkom. Zákon o štátnom občianstve Slovenskej republiky umožňuje dvojaké štátne občianstvo, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením. Predmetné medzinárodné zmluvy sa dlhodobo uplatňovali už len zo strany SR. Vypovedanie podlieha ešte podpisu prezidenta SR. Platnosť zmluvy so ZSSR sa skončí 5. júla 2026 za predpokladu, že výpoveď bude druhej zmluvnej strane doručená najneskôr 4. januára 2026.
Príspevok pri narodení dieťaťa a iné dávky
Príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje jednorazovo pri narodení dieťaťa oprávnenej osobe s trvalým pobytom a bydliskom na území Slovenskej republiky. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa. Dávka je od 1. apríla 2022 vyplácaná automaticky, ak budú splnené všetky podmienky nároku stanovené zákonom. Vyplatenie príspevku prioritne prebieha na bankový účet alebo adresu, ktorú matka úradu oznámila. Okrem príspevku od štátu poskytujú niektoré mestá a obce jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.
O prídavok na dieťa, či rodičovský príspevok je aj naďalej potrebné žiadať, tzn. nepriznáva sa automaticky ako príspevok pri narodení dieťaťa. Žiadosť sa podáva osobne s dieťaťom na polícii alebo na klientskom centre Ministerstva vnútra SR.
tags: #mat #dieta #z #povinnosti