Dojčenie je prirodzený proces, ktorý prináša mnoho benefitov pre matku aj dieťa. Avšak, obdobie dojčenia môže byť spojené s mnohými otázkami a obavami, najmä čo sa týka stravovania a životného štýlu matky. Jednou z častých dilem je, či je bezpečné konzumovať alkohol, konkrétne biele víno, počas dojčenia.
Situácia, ktorú opisujete, nie je dôvod, pre ktorý by ste nemohli bábätko nadojčiť. Z hľadiska toho, že potrebujete byť schopná postarať o dieťatko a zaistiť jeho bezpečnosť, je dôležité, aby ste k pitiu alkoholu pristupovali zodpovedne. Z hľadiska dojčenia nie je alkohol v ničom iný ako mnohé iné látky. Do materského mlieka sa ho z pohľadu dojčeného bábätka dostáva zanedbateľné množstvo. Nie je potrebné, aby ste si mlieko odsávali alebo vylievali alebo namiesto nadojčenia dieťaťa dávali umelé mlieko. Pri alkohole počas dojčenia je skôr problém opitosť či neschopnosť postarať sa o dieťa či zaistiť jeho bezpečie z dôvodu alkoholizmu, nie príležitostný pohár piva či vína.
Pitie alkoholu (bez ohľadu na to, či žena dojčí alebo nie) je rizikový faktor pre spoločný spánok. Mnohé vysvetlenia o dojčení a alkohole vyznievajú tak, ako keby bolo lepšie prestať dojčiť, aby si matka mohla dať alkoholický nápoj alebo si počas sviatkov, či na svadbe alebo na oslave pripiť, alebo že by si mala po vypití alkoholu odstriekať mlieko, vyhodiť ho a dať namiesto toho umelé mlieko. Takéto nesprávne predstavy často vedú k tomu, že matky majú pocit, že môžu dojčiť len, ak si nikdy žiaden alkoholický nápoj nedajú, a tým pádom môžu mať pocit, že ich dojčenie obmedzuje v spoločenskom živote, čo môže byť jeden z motívov na priskoré odstavenie dieťatka.
Pri vypití alkoholu matkou sa situácia niekedy prezentuje tak, ako keby materské mlieko stratilo svoju výnimočnosť a hodnotu tým, že si matka dá alkoholický nápoj - a to tak nie je. Okrem toho sa málokedy berie do úvahy to, že mnohé dojčiace sa deti už vlastne nie sú bábätká, ale staršie deti - mnohokrát sa dokonca túto otázku pýtajú matky dojčených detí, ktoré majú viac ako rok či dva. Jeden z faktorov, ktorý sa takmer vôbec neberie do úvahy, je význam dojčenia nielen pre zdravie dieťatka, ale aj pre zdravie matky. Riziká odstavenia spôsobené oprávnenou túžbou niektorých matiek, aby sa už mohli zbaviť nezmyselných obmedzení spojených s dojčením, sú príliš vysoké.
Alkohol v materskom mlieku: Množstvo a vplyv
Svetovo uznávaný farmaceut Thomas Hale vo svojej knihe na základe vedeckých štúdií píše, že „absolútne množstvo (dávka) alkoholu, ktoré sa do materského mlieka dostáva, je vo všeobecnosti nízke a je funkciou hladiny v krvi matky“. Inými slovami to znamená, že toto pre dieťatko nepredstavuje problém, pretože v materskom mlieku je množstvo, o ktorom nemá zmysel uvažovať. Táto skutočnosť sa odvíja aj od toho, že v materskom mlieku sa môže nachádzať len to malé množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v matkinej krvi (a alkohol v krvi sa meria v promile). O alkohole v materskom mlieku preto nemá z praktického hľadiska zmysel uvažovať.
Z tohto všetkého vyplýva, že nie je potrebné po vypití alkoholu čakať či odstriekavať a vylievať mlieko, matka môže normálne bez obmedzení pokračovať v dojčení. Časovať dojčenie podľa pitia alkoholu nie je praktické ani ľahko realizovateľné. Vzhľadom na zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku nemá zmysel časovať dojčenie podľa toho, kedy matka vypila alkohol.
Dojčenie a strava: Čo by mala matka jesť?
Dojčenie je kľúčovým obdobím, počas ktorého zohráva správna výživa zásadnú úlohu. V tomto článku sa dozviete, čo by mala dojčiaca mamička jesť a čomu sa vyhnúť, aby zabezpečila zdravie sebe i svojmu dieťatku. Dôraz kladieme na pestrú stravu, ktorá zabezpečuje dostatok energie a živín pre oboch. Tento sprievodca vám pomôže pochopiť, aké potraviny sú počas dojčenia vhodné, a ktoré môžu spôsobovať problémy, ako nadúvanie alebo alergické reakcie.
Význam pestrej a vyváženej stravy pri dojčení
Počas dojčenia je veľmi dôležité dbať na pestrú a vyváženú stravu. Vaše telo denne potrebuje približne 500 kalórií navyše na produkciu mlieka. To zodpovedá energetickým potrebám na tvorbu približne 750 ml mlieka denne. Správne stravovanie má priamy vplyv na kvalitu materského mlieka aj na váš pocit pohody. Odporúčaná denná rutina pri jedle počas dojčenia sa odporúča rozdeliť denné jedlo do piatich porcií:
- Raňajky, obed a večera: Vydatné porcie, ktoré vám dodajú energiu.
- Svačiny: Ľahké a výživné, aby podporili váš metabolizmus a zabránili prejedaniu.
- Pitný režim: Denne by ste mali vypiť aspoň 2,5 litra tekutín, v horúcom počasí aj viac.
Zdravé stravovanie podporuje aj vašu fyzickú a duševnú pohodu. Ak udržiavate rozmanitý jedálniček, pomáhate predchádzať únave a posilňujete svoju schopnosť starať sa o bábätko.
Čo jesť pri dojčení
Počas dojčenia je kľúčové zamerať sa na potraviny bohaté na vitamíny, minerály a ďalšie živiny. Zároveň si nemusíte odpírať svoje obľúbené jedlá - dôležité je všetkého s mierou.
Základné zložky stravy
- Zelenina a ovocie (400 - 500 g denne)
Obsahujú dôležité vitamíny, minerálne látky a antioxidanty. Odporúča sa konzumácia rôznych druhov zeleniny a ovocia, aby telo získalo široké spektrum živín. - Ryby (2-3x týždenne)
Ryby, najmä tučné ryby ako losos, makrela alebo sardinky, sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú správny vývoj mozgu vášho dieťatka. - Vápnik (1200 mg denne)
Nezbytný pre rast kostí dieťaťa. Nájdete ho v mliečnych výrobkoch, ako sú jogurty, syry a mlieko, ale aj v zelenine ako brokolica alebo kapusta. - Železo
Železo je nevyhnutné pre prevenciu chudokrvnosti, čo je častý problém u dojčiacich mamičiek. Nájdete ho v červenom mäse, pečeni, vaječných žĺtkoch a strukovinách. - Celé obilniny
Vyhýbajte sa rafinovaným sacharidom a dajte prednosť celozrnným potravinám.
Čo nejesť pri dojčení
Aj keď počas dojčenia neexistuje presný zoznam zakázaných potravín, niektoré môžu ovplyvniť zdravie vás aj vášho dieťaťa.
Potraviny spôsobujúce nadúvanie
Niektoré potraviny môžu u dojčiat vyvolať nadúvanie. Patrí sem:
- Čerstvé pečivo a výrobky s kvasnicami.
- Strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica).
- Niektoré druhy zeleniny: kapusta, karfiol, brokolica, kel.
- Sycené nápoje a minerálky.
Ak zistíte, že vaše dieťa trpí bolením brucha, skúste na chvíľu obmedziť tieto potraviny a sledujte, či dôjde k zlepšeniu.
Alergénne potraviny
Niektoré potraviny môžu spôsobiť alergické reakcie. U dojčiat sa alergie často prejavujú ekzémami, hnačkami alebo žihľavkou. Medzi bežné alergény patrí:
- Citrusy, kiwi, jahody a exotické ovocie.
- Arašidy, orechy, pistácie.
- Mlieko a mliečne výrobky.
- Ryby a morské plody.
Ak sa vo vašej rodine vyskytujú alergie, buďte obzvlášť opatrná pri zavádzaní nových potravín do jedálnička.
Potraviny s vysokým obsahom kofeínu a alkoholu
Kofeín a alkohol môžu ovplyvniť spánok dieťaťa a spôsobiť podráždenosť. Ak si chcete dopriať kávu alebo pohár vína, je vhodné tak učiniť po dojčení, aby bol odstup do ďalšieho dojčenia čo najdlhší. Veľké množstvo kofeínu (z kávy, čaju alebo kolových nápojov) môže spôsobiť poruchy spánku a podráždenosť u dieťaťa.
Dôležitosť pitného režimu a mýtov o tvorbe mlieka
Pitný režim je počas dojčenia nepostrádateľný. Vaše telo potrebuje zvýšené množstvo tekutín na tvorbu mlieka. Odporúčané denné množstvo je 2,5 litra, v horúcom počasí aj viac. Zahrňte do pitného režimu:
- Polotučné mlieko.
- Neperlivé minerálky.
- Ovocné mošty a zriedené džúsy.
- Zeleninové vývary a bylinkové čaje.
Naopak sa vyhnite:
- Nápojom s kofeínom (ako toniky alebo energetické nápoje).
- Perlivým nápojom, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie.
- Nápojom s vysokým obsahom cukru.
Minulotýždňový otázkomat, s otázkou či naozaj legenda Vinea a jej sesternice hroznové šťavy, rozbiehajú po pôrode laktáciu, ma inšpiroval, ako to už býva, rozmeniť tému na drobné. Nič proti legende a hroznovým šťavám ale je načase objasniť, ako to je s tou hroznovou šťavou, či 100% alebo Vineou, ktorá má už s hroznom spoločnú snáď iba spomienku na pôvodnú receptúru. Mamičky už pred cestou do pôrodnice majú napočúvané, aké jedlo a prolaktačné vychytávky, budú pre nich najvhodnejšie. Mnohé absorbujú veľa protichodných informácií /mama, stará mama, susedka a internety/ o tom, čo môžu alebo nemôžu jesť počas dojčenia a tieto odporúčania sa môžu líšiť v závislosti od kultúry, tradícií, spolu s individuálnymi osobnými preferenciami a tiež financiami. V niektorých kultúrach môže byť jedlo považované za prospešné pre dojčiacu matku ale v inej kultúre môžu byť matky varované pred presne tým istým jedlom. Napríklad korenené jedlá sa v niektorých spoločnostiach považujú za nevhodné pre deti a v iných tvorí korenie veľkú časť každodenných jedál.
Existuje dôvod, prečo dotknutá skupina žien vyhľadáva informácie o nejakej ,,superpotravine“ pre zvýšenie tvorby mlieka. Častokrát je obava založená na iracionalite. Mamičky, ktoré nikdy nedojčili sa už vopred obávajú, nedostatku ,,výživného“ mlieka alebo sa obávajú celkového zlyhania pri akte dojčenia, čo je veľmi nepravdepodobné. Tento tlak však v súčasnosti vyvolávajú a šíria v značnej miere sociálne médiá a bohužiaľ aj ,,rôzne“ laktačné poradkyne a koučky /staré dobré známe, vyrobíme problém a my ťa ho potom za nejakú tú sumičku + výživový doplnok aj zbavíme/česť výnimkám, to je jasné.
Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch, z krvi matky. Netvorí a nevyrába sa priamo z jedla, ktoré jednotlivec, rozumej matka, pred dojčením skonzumuje. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa, prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly /žľazové alveoly sú časti žľazovej podjednotky lobulus mammae/ a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia. Pre prípadné lepšie pochopenie pozrite anatómiu prsníka. Difúzia vysvetľuje, ako drogy a iné cudzorodé látky vstupujú do mlieka.
To, či vôbec látka vstúpi do materského mlieka alebo v akom množstve, ovplyvňuje veľa faktorov. Proces difúzie umožňuje tiež užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a do zrelého mlieka. Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tie sa nemenia stravou jednotlivca.
Dojčenie v prvých dňoch a týždňoch života zaisťuje dostatočnú výživu. Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode. Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada.
Alkohol 🍺 a jeho dopady na náše telo.
Svetová zdravotnícka organizácia, ESPGHAN a rôzne pediatrické spoločnosti a zdravotnícke inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a dojčenie minimálne počas prvého roku života. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň /rozsah 450-1200 ml/ a energetického obsahu mlieka /67 kcal/100 ml/. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg /19 000 až 48 000 kcal/ v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie.
V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe/ teda fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne/. Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.
Niekoľko štúdií preukázalo, že obézne ženy majú zníženú mieru úspešnosti dojčenia a dojčia kratšie v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj psychologické, t.j. rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení, mechanické, t.j. väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním a medicínske /t.j. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy/. Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Na boj proti tomuto trendu a pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie.
Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia. Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody.
Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou. Nemusíte sa obávať šošovice, dieťatko nebude bojovať s metánom, ktorý bude obťažovať vaše črevá, s tým sa musí vysporiadať mamička, plyny do materského mlieka neprestúpia. Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku. Ak má dieťa zjavnú reakciu/plač, nepokoj, kolika/ zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička.
Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva, zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín. Skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka. Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo.
V prostredí sa tieto zložky bežne nachádzajú, kovy sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka/ polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku/. Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach /mak, slnečnica/ preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ /arzén/. Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty.
O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež v mnohých článkoch mám vysvetlený dôvod sledovania pomeru omega 6:3 mastných kyselín/PUFA/ ako prediktora zápalových ochorení/fyziologický pomer omega 6:3 by mal byť 4:1 až 1:1/. Tak ako omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA a ich prekurzor ALA/ aj omega 6 mastná kyselina linolová /LA/ sa hromadí v materskom mlieku. V súlade s nárastom LA v posledných desaťročiach v potrave sa taktiež obsah LA v materskom mlieku medzi rokmi 1970 a 2000 zvýšil zo 7 % na 12 % z celkových mastných kyselín. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku /> 9,7 % mastných kyselín/ bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov.
Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín. Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega 3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega 6 mastných kyselín/LA / ako prekurzora omega 3mk /ALA/. Nie je to spomínaná vinea/hroznová šťava, ktorá patrí k obligátnej výbave do tašky do pôrodnice ale ,,sofistikovanejšie“ kombinácie viacerých potravín a bylín, či už je kombo senovka grécka + benedikt lekársky alebo fenikel a aníz s ovsenými vločkami, jastrabina lekárska, nádchovník/coleus amboinicus/, atď.
Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky bylín a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané.
Majte prosím na pamäti, že užívanie bylín vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii /niekoľko krát denne/ počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou. Ak sa aj zo začiatku nedarí, skúsená laktačná poradkyňa bude vedieť poradiť.