Keď sa povie reggae, väčšine sa okamžite vybaví meno Boba Marleyho. Práve on tento hudobný štýl celosvetovo preslávil. Bol ikonou, ale tiež zaujímavým človekom, ktorý priviedol na svet jedenásť detí a to sú len tie, ktoré boli oficiálne potvrdené. Hovorí sa, že ich po svete chodí oveľa viac! Hoci sa dožil iba tridsiatich šiestich rokov, dokázal neuveriteľné veci. Svôj život venoval milovanému reggae, zdobili ho dredy a často tiež joint, keďže bol veľkým milovníkom marihuany. Medzi jeho najznámejšie piesne patria One Love/People Get Ready, Could You Be Loved, Is This Love, I Shot The Sheriff či Buffalo Soldier.
Detstvo a korene
Bob Marley sa narodil 6. februára 1945 na Jamajke, presnejšie vo dedine zvanej Nine Mile pod rodným menom Robert Nesta Marley. Jeho matkou bola Afro-Jamajčanka Cedella Malcolm, otcom potom Norval Sinclair Marley. Svojho otca si ale príliš neužil, Robert pracoval ako kapitán námornej zložky Royal Marines a bol často preč. Malý Bob bol tak vychovávaný predovšetkým maminkou až do svojich desiatich rokov. Práve vtedy, vo veku sedemdesiatich rokov, zomrel jeho otec na infarkt. Cedella Malcom sa potom druhýkrát vydala za štátneho úradníka zo Spojených štátov Edwarda Bookera, ktorý mal z predchádzajúceho vzťahu dvoch synov.
Bob mal veľmi zložité detstvo, často sa kvôli svojmu rasovo zmiešanému pôvodu stával terčom urážok. Susedia mu dokonca hovorili „biely chlapec“. Marley neskôr prezradil, že mu táto skúsenosť pomohla vyvinúť filozofiu, že nie je na strane bielych, ani čiernych, ale len na strane Boha. V mladosti sa ho však v Kingstone, kam sa s matkou presťahoval, báli kvôli jeho výzoru a postave, no získal si úctu vďaka svojej fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku „Tuff Gong“.
Hudobná cesta a Rastafariánstvo
Budúca hudobná hviezda v sebe už v ranom detstve mala jeden veľký skrytý talent. Rád ľuďom predpovedal budúcnosť a desil ich tým, čo ich čaká. V siedmich rokoch, keď mal za sebou rok strávený v ghetách v Kingstone, sa vrátil do rodnej dediny a všetkým povedal, že jeho osudom je stať sa spevákom. Odvtedy odmietal všetky žiadosti na čítanie z ruky. Mládí potom strávil v kingstonskom Trench Town, čo bol zúfalo chudobný slum. Spolu so svojimi kamarátmi Bunnym Livingstonom a Peterom Toshom trávil Bob Marley veľa času počúvaním rhythm and blues na amerických rozhlasových staniciach. Brzy založili kapelu, ktorú pomenovali Wailing Wailers (často sa názov skracoval na Wailers). Ako praktizujúci rastafariáni si nechávali narásť vlasy do dredov a fajčili ganju (marihuanu), pretože boli presvedčení, že je to posvätná bylina, ktorá prináša osvietenie.
Marley sa zhostil úlohy lídra, speváka a hlavného skladateľa piesní. Veľmi skoro sa stal frontmanom kapely The Wailers, ktorá sa neskôr premenovala na Bob Marley & The Wailers. Vydali albumy ako „Catch a Fire“ (1973) a „Burnin'“ (1974), ktoré obsahovali hity ako „I Shot the Sheriff“ a „Get Up, Stand Up“. Po rozdelení kapely v roku 1974 pokračoval Marley v nahrávaní ako Bob Marley & The Wailers s novou skupinou, v ktorej účinkovali aj bratia Carlton a Aston „Family Man“ Barrettovci.
V roku 1975 zaznamenal Marley prvý medzinárodný hit, „No Woman, No Cry“ z albumu Natty Dread. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu Rastaman Vibration (1976), ktorý uspel hlavne v USA. Medzi jeho najznámejšie skladby patria „I Shot the Sheriff“, „No Woman, No Cry“, „Could You Be Loved“, „Duppy Conqueror“, „Stir It Up“, „Get Up, Stand Up“, „Jamming“, „Redemption Song“, „One Love“ a „Three Little Birds“, rovnako ako jeho posmrtné skladby „Buffalo Soldier“ a „Iron Lion Zion“. Kompilačný album Legend (1984), ktorý bol vydaný tri roky po jeho smrti, sa stal najpredávanejším reggae albumom, pričom získal desaťkrát platinovú platňu (v USA ako diamantová platňa) s predajom viac ako 25 miliónov kópií po celom svete.
Politické presvedčenie a atentát
Marley bol čím ďalej populárnejší, dokonca natoľko, že mu ani toľko neprekážalo, keď ho kamaráti z kapely opustili a vydali sa na sólovú dráhu. Marley si najal novú kapelu a postupne vydal rad politicky vyhranených albumov. Často spieval o prudko rastúcej nezamestnanosti, prideľovaní potravín a tiež politickom násilí. Práve tieto piesne z neho urobili vplyvnú kultúrnu ikonu. Nejspíš bol ale kvôli svojim kontroverzným piesňam terčom hnevu a 3. decembra 1976 na neho bol spáchaný atentát. Ten sa uskutočnil počas skúšky kapely, kedy skupina ozbrojencov začala strieľať po všetkých, kto bol práve na mieste. Bob Marley bol postrelený guľkou do hrudnej kosti a bicepsu, jeho žena Rita potom „schytala“ guľku priamo do hlavy. Ačkoli to znie neuveriteľne, zraneniam našťastie podľahli.
V roku 1978 Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: One Love Peace koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiacie strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Marley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. Survival, vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku 1979. Piesne ako „Zimbabwe“, „Africa Unite“, „Wake Up and Live“, a „Survival“ odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov.
Osobný život a dedičstvo
Oficiálne sa uvádza, že má Bob Marley jedenásť detí. Existujú ale aj zahraničné zdroje, ktoré naznačujú, že ich mohlo byť aj oveľa viac. Jeho životnou láskou bola Rita Anderson, ktorú si vzal v roku 1966 na Jamajke. Rita do manželstva vstúpila s dvoma deťmi, ktoré Bob adoptoval. Postupne spolu priviedli na svet ďalšie tri deti - Cedellu, Davida (Ziggi) a Stephena. Ďalších šesť detí potom mal so šiestimi rôznymi ženami. Väčšina z potomkov po otcovi zdedila hudobný talent a hudbe sa tiež venujú.
Keď sa v roku 1978 Marley zranil pri futbale, myslel si, že to nebude nič vážne. Lenže lekári u neho zistili rakovinu kože, ktorá je pritom u ľudí s tmavou farbou pleti veľmi výnimočná. Doktori mu ponúkli operáciu, ktorú ale odmietol, pretože rastafariánska viera neuznáva zásahy do ľudského tela. Aj po svojej smrti stále zarába milióny. Rešpektovaný časopis Forbes v roku 2018 zaradil Boba Marleyho na piate miesto v rámci zoznamu najlepšie zarábajúcich mŕtvych celebrít. Okrem jeho značky Marley Natural (zaoberá sa výrobou prírodných fajčiarskych potrieb, ale aj príslušenstva pre fajčenie marihuany) jeho rodina tiež vydáva licencie na kávu, audio či oblečenie. Marley tiež predal za posledných dvadsať rokov viac ako 75 miliónov albumov.
Hoci mu bolo čím ďalej horšie, stále koncertoval a dokonca vypredal legendárne Madison Square Garden v New Yorku. Posledné vystúpenie mal 23. septembra 1980 v Pittsburghu v rámci Uprising tour. Svoju poslednú pieseň sotva dohral a potom sa konečne rozhodol, že sa pokúsi s chorobou bojovať. Podstúpil radikálnu chemoterapiu, počas ktorej prišiel o svoje osem rokov nestrihané dredy. Bohužiaľ už ale bolo neskoro. Keď si potom bol v newyorskom Central Parku v roku 1980 zabehať, skolaboval. Rakovina sa mu rozšírila aj do mozgu, pečene a pľúc.
Zomrel 11. mája 1981 v nemocnici v Miami. Jeho posledné slová patrili synovi Ziggymu. Povedal mu, že ani za peniaze si človek život nekúpi. Marley bol pochovaný so svojou gitarou Gibson Les Paul, jointom marihuany, prsteňom od etiópskeho princa Asfy Wossena, futbalovou loptou a bibliou.
Cesta Boba Marleyho
Hudba Boba Marleyho zostala populárna roky po jeho smrti a zaručila mu mýtické postavenie v dejinách hudby dvadsiateho storočia. Zostal enormne populárny a dobre známy po celom svete, obzvlášť v Afrike. Marley bol uvedený do Rock and Rollovej Siene slávy v marci 1994. Vo februári 2001 bol Marley posmrtne ocenený soškou Grammy za celoživotné dielo.