Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., sa stal laureátom Ceny za vedu a techniku ako významný popularizátor vedy. Jeho životná cesta, hoci pôvodne smerovala k ornitológii, ho napokon zaviedla do fascinujúceho sveta parazitológie, kde sa stal popredným odborníkom na výskum kliešťov.
Ako sám spomína, túžba stať sa parazitológom sa v ňom začala formovať až koncom štúdia na vysokej škole. "Pôvodne som chcel byť ornitológom, vtáčiky ma fascinovali od detstva, dokonca som doma choval kavku," prezrádza Peťko. Zlomovým momentom sa stala skúška z parazitológie v piatok 13. septembra. Napriek počiatočnému strachu a neistote sa mu podarilo získať nielen dobré hodnotenie, ale aj ponuku na post pomocnej vedeckej sily v Helmintologickom ústave SAV. "Keďže vaši spolužiaci boli slabší a tiež som im dal trojku, nech je spravedlnosť, dám vám dvojku!" bola pamätná veta, ktorá ho nasmerovala na vedeckú dráhu.
Počas základnej vojenskej služby sa jeho pozornosť definitívne upriamila na kliešte. Pôvodne mal viesť oddelenie životného prostredia zamerané na výskum kliešťov vo vojenských výcvikových priestoroch. "Bol som tým zaskočený a nenapadlo mi nič lepšie, ako požiadať pána Hovorku o pomoc, aby to ako uznávaná vedecká osobnosť vojakom vyhovoril," spomína Peťko. Odpoveď však znela: "To ja som im navrhol." A tak sa Branislav Peťko stal expertom na tieto nebezpečné článkonožce.
Kliešte a choroby, ktoré prenášajú
Spektrum chorôb prenášaných kliešťami je rozsiahle. Na svete existuje viac ako 730 druhov kliešťov, pričom každý z nich môže prenášať odlišné patogény. Na Slovensku sa trvalo vyskytuje 18 druhov, avšak len 6 z nich predstavuje zdravotné riziko pre ľudí a zvieratá. Medzi najzávažnejšie patria:
- Anaplazmóza: spôsobená baktériou, ktorá napáda biele krvinky.
- Babezióza: Nebezpečná najmä pre dobytok a psov, spôsobená jednobunkovým parazitom napádajúcim červené krvinky.
- Hepatozoonóza: Postihuje imunitný systém psov.
- Tularémia, Ehrlichióza, Bartonelóza, rôzne riketsiózy: Menej časté, no stále významné ochorenia.
Okrem týchto ochorení je na Slovensku rozšírená aj lymská borelióza, ktorá sa šíri plošnejšie ako kliešťová encefalitída. Napriek tomu, že pôvodcovia oboch ochorení sú prenášaní rovnakým druhom kliešťa, ich výskyt a epidemiológia sa na Slovensku líšia.
Zmeny klímy a ich vplyv na kliešte
Klimatické a hospodárske zmeny prinášajú nové výzvy v boji s kliešťami. "Predovšetkým na to, že kliešte už máme silne rozšírené aj v horských oblastiach nad tisíc metrov nad morom, čo bola predtým vzácnosť," upozorňuje Peťko. S novými oblasťami rozšírenia kliešťov prichádzajú aj nové choroby. Zvýšené riziko nákazy zaznamenávame aj po konzumácii surového mlieka, najmä kozieho a ovčieho.
Na Slovensku sa mení aj situácia s kliešťovou encefalitídou, ktorá sa presúva z južných oblastí viac na sever. Napriek tomu sa počty prípadov z nepasterizovaného mlieka zvyšujú. Lymská borelióza je na Slovensku oveľa častejšia, pričom počet ochorení dlhodobo kolíše medzi 600 až 1100 prípadmi ročne, s náznakom narastajúceho trendu.
Branislav Peťko zdôrazňuje, že najväčším nepriateľom kliešťov je sucho. "Prirodzených nepriateľov nemajú," uvádza. Ak sú však splnené podmienky ako dostatok hostiteľov a mierne teplé a vlhké prostredie, kliešte sa dokážu rýchlo množiť a premnožiť. "Vojna s kliešťami sa totiž vyhrať nedá, no dá sa s nimi dohodnúť na určitom 'prímerí'," dodáva s humorom.
Popularizácia vedy a práca s mládežou
Okrem svojej vedeckej práce sa Branislav Peťko aktívne venuje aj popularizácii vedy. "Popularizácia má jednoduchý jazyk, nepoužíva cudzie slová, zložité schémy a veľké podrobnosti. Musí rýchle a pútavo zaujať poslucháča každého veku a poskytnúť mu jasné a použiteľné informácie," vysvetľuje svoj prístup.
Svoje nadšenie pre vedu odovzdáva aj mladým prostredníctvom prednášok, náučných chodníkov a projektov. Dlhodobo spolupracuje s Asociáciou pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) a viedol desiatky stredoškolákov s ich projektmi, pričom niektorí z nich dosiahli úspechy na prestížnych svetových olympiádach. "Práca s vedychtivou mládežou je úchvatná vec. Je náročná, ale tie deti prichádzajú s takými nápadmi, ktoré nás 'usadených' vedcov preberú z driemot," hovorí s nadšením.
Klempa: Narastajú antivedecké tendencie, ktoré sú veľmi nebezpečné (Celý Rozhovor)
Branislav Peťko sa narodil v roku 1953, rovnako ako Helmintologický ústav SAV v Košiciach, ktorý dnes vedie. Jeho prínos k parazitológii a popularizácii vedy na Slovensku je neoceniteľný. Jeho práca a odhodlanie prispievajú k lepšiemu pochopeniu problematiky kliešťami prenášaných chorôb a k zvýšeniu povedomia verejnosti o prevencii.