Vzťah medzi vnúčatami a starými rodičmi má pre obe strany neoceniteľný význam. Deti, ktoré trávia čas so svojimi starými rodičmi, sú podľa výskumov šťastnejšie a vyrovnanejšie. Tento článok sa zameriava na dôležitosť týchto vzťahov, na to, ako ich budovať a udržiavať, a na špecifické aspekty starostlivosti o 6-mesačné dieťa u starých rodičov.
Význam vzťahov medzi starými rodičmi a vnúčatami
Blízkosť starých rodičov má na vnúčatá veľmi pozitívny vplyv. Pre deti predstavujú akési útočisko, najmä keď sú rodičia zaneprázdnení alebo riešia partnerské nezhody. Starí rodičia posilňujú pocity istoty a pohody v živote dieťaťa.
Dospelí, ktorí mali v rannom veku dobré vzťahy so svojimi starými rodičmi, sú menej náchylní na depresie. Kontakt s vnúčatami zároveň chráni starých rodičov pred smutnými myšlienkami a zlepšuje im kondíciu. Blízky vzájomný kontakt učí deti vážiť si starších ľudí, znižuje predsudky a zvyšuje rešpekt.
Ako budovať silné vzťahy od útleho veku
Najsilnejšie vzťahy si dieťa buduje v prvých rokoch života, dokonca aj v mesiacoch. Je škoda, ak rodičia nezverujú svoje deti starým rodičom už od začiatku. Aj keď sa starí rodičia obávajú starostlivosti o krehké bábätko, s pomocou rodičov to rýchlo zvládnu. Postupom času sa ich vzájomné puto prehĺbi. Ak začnete budovať vzájomné vzťahy až v predškolskom veku, môžu byť chladnejšie.
Starostlivosť o 6-mesačné dieťa: Čo je dôležité?
Starostlivosť o 6-mesačné dieťa si vyžaduje špecifické znalosti a zručnosti. Starí rodičia by mali byť informovaní o aktuálnych odporúčaniach pre výživu, spánok a bezpečnosť dieťaťa. Dôležité je komunikovať s rodičmi o dennom režime dieťaťa, jeho preferenciách a prípadných zdravotných problémoch.
Výživa
V 6 mesiacoch sa do stravy dieťaťa postupne zavádzajú prvé príkrmy. Starí rodičia by mali vedieť, aké potraviny sú pre dieťa vhodné, ako ich pripravovať a ako sledovať prípadné alergické reakcie.
Spánok
Šesťmesačné deti potrebujú pravidelný spánkový režim. Starí rodičia by mali vedieť, ako uspať dieťa, ako reagovať na nočné budenie a ako zabezpečiť bezpečné prostredie pre spánok.
Bezpečnosť
Bezpečnosť je pri starostlivosti o 6-mesačné dieťa prvoradá. Starí rodičia by mali zabezpečiť, aby prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, bolo bezpečné a aby dieťa nebolo vystavené žiadnym rizikám. Dôležité je mať na pamäti, že dieťa sa v tomto veku začína pohybovať, preto je potrebné zabezpečiť ochranu pred pádmi, úrazmi a nebezpečnými predmetmi.
Keď vzdialenosť sťažuje vzťahy
Nie všetky deti majú to šťastie, že vyrastajú v blízkosti svojich starých rodičov. V takom prípade je potrebná snaha oboch strán, aby si vybudovali čo najpevnejšie vzťahy. Využite dostupné technológie, aby ste sa nielen počuli, ale aj videli. Doma by ste mali mať fotografie starých rodičov a pravidelne sa o nich s dieťaťom rozprávať.
Starí rodičia ako pomoc, nie samozrejmosť
Starí rodičia by nemali byť k dispozícii nonstop a ich pomoc s deťmi by sa nemala brať ako samozrejmosť. Starší ľudia môžu mať svoj program a plány a vnúčatá by pre nich mali byť najmä radosťou, nie povinnosťou.
Vzťahy počas pandémie
Počas pandémie sa mnohé rodiny nemohli vidieť celé mesiace. V snahe chrániť starých rodičov by sme však nemali zabúdať na fakt, že práve samota ich ohrozuje najviac.
Pravidlá, ktoré sa oplatia dodržiavať
Blízkosť, akú si dokáže vytvoriť vnúča k svojim starým rodičom, ovplyvňuje viacero faktorov. K tým základným patrí vek a tiež počet vnúčat, ktoré v rodine sú. Vitálna päťdesiatnička bude malému neposedovi vytvárať úplne iný program, ako sedemdesiatročná babička. Iné sú tiež prístupy k prvému vnúčaťu, dievčatku alebo chlapčekovi. V neposlednom rade, vrelosť ich vzájomných vzťahov udáva aj celkové nastavenie vo vašej rodine a to, ako sa s rodičmi k sebe správate vy sami.
Starí rodičia nemajú nahrádzať úlohu rodičov, no ani dieťa rozmaznávať. V neprítomnosti mamy a otca by mali dodržiavať základné pravidlá hry, ktoré sú stanovené v každej rodine a nepodkopávať autoritu rodičov. Zároveň však nemusia robiť aktivity, ktoré deti poznajú z domu, priam naopak. Ich program môže byť priamo úmerný generačnému rozdielu.
Rodičovský príspevok a starí rodičia
V súčasnosti sa diskutuje o možnosti rozšírenia nároku na rodičovský príspevok aj pre starých rodičov. Cieľom je umožniť starým rodičom starať sa o vnúčatá s finančnou podporou štátu a rodičom by umožnili vrátiť sa do pracovného života. Rovnakú možnosť by mali dostať aj nebiologickí starí rodičia, ktorí sú rodičia náhradných rodičov alebo rodičia manžela alebo manželky rodiča dieťaťa.
Starému rodičovi by sa zároveň poskytoval rodičovský príspevok vo vyššej sume v prípade, ak by rodič dieťaťa poberal materské. Ak napríklad matka dieťaťa poberala materské a po skončení materského si nárok na rodičovský príspevok so súhlasom rodiča uplatní starý rodič, vznikne mu nárok na rodičovský príspevok vo vyššej sume.
Právne aspekty styku starých rodičov s vnúčatami
Zákon o rodine upravuje možnosť upraviť styk blízkych osôb (napr. starých rodičov) s maloletým dieťaťom len v konaní o rozvod manželstva a v prípade, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú. Ak rodičia bránia styku starých rodičov s vnúčatami, starí rodičia sa môžu obrátiť na súd s návrhom na určenie styku. Pri rozhodovaní súd skúma hlavne emočné väzby, potreby dieťaťa a celkovú stabilitu jeho výchovného prostredia. Ak súd uzná, že práve kontakt so starými rodičmi je v prospech vnúčaťa a existuje medzi nimi silné puto, malo by návrhu vyhovieť.
ČAKÁTE VNÚČA? TOTO SI MALI POZRITE PREDTÝM, AKO SA VÁŠ VNÚČA Narodí!
Synček bude mať na Vianoce pol roka a je to veľký smejo. Stále je v dobrej nálade, plače minimálne (až sa susedia z bytovky pýtajú, či sme odcestovaní 🙂 ) - nosený atď, vzťahová výchova funguje... Nebojí sa, rozdáva úsmevy - bez ohľadu na to, či sú to ľudia, ktorých pozná dobre, ktorých vídava len sporadicky alebo úplne cudzí, ktorých vidí prvý raz v živote.
Česť výnimkám: moja babka - svokrovci (ktorí sú inak úžasní a každému by som priala mať takých). U babky môže byť problém v tom, že je už dlhší čas v opatrovateľskom zariadení. Je to domáckeho rázu a môžu tam chodiť aj detičky na návštevu. Možno tam malému nič nevadí.
U svokrovcov neviem. Bývajú 50 km od nás. V lete sme k nim chodievali, v záhrade v kočíku malý prespal hodiny bolo super. Aj krstiny v októbri v pohode. Teraz keď už malý nemôže byť vonku, k nim nechodíme, zastavia sa iba oni, keď prídu do BA niečo vybaviť a pod. A tu je problém - malý keď ich vidí, reve. Svokra je na tom lepšie, svokor horšie. Nie je to tak, že by sa zľakol (hodí sa dozadu, rúčky upažené, rev), ale - pozerá, pozerá, kútiky mu postupne klesajú a až po chvíli to príde. Búúúúúúúú...
Podozrenie mi padá na parfumy, používajú totiž kvalitné, ale brutálne silné vône (ono väčšinou idú niekam večer do divadla, na akciu, keď sa predtým u nás zastavia. aj keď odídu, obláčik vône je ešte tu. Možno to drobcovi vadí.... ) Raz tu bola svokra dlhšie, celé odpoludnie, malý spočiatku tiež trocha bučal, ale potom prestal (mám pocit, že to už asi voňavka vyvoňala) a bol veľký kamoš - tak ako s ostatnými.
Má niekto podobné skúsenosti? Fakt ma to mrzí, pretože nemajú možnosť drobca vidieť až tak často a raz za čas keď prídu, si ho neužijú... Každá rada, názor, vítané...
Odlúčenie dieťaťa od matky, najmä v prvých mesiacoch života, je komplexná téma s mnohými aspektmi. V tomto článku sa pozrieme na vplyv starostlivosti v ranom detstve, dôležitosť citovej väzby a faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri prípadnom oddeľovaní 6-mesačného dieťaťa od matky.
Citová väzba a jej význam
Citová väzba, pripútanie alebo attachment, je vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr aj schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážami apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy môže vyústiť vo „vypudenie nechceného“ (Shaffer, 1989).
Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie. Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby.
Vplyv nechceného tehotenstva
V známej štúdii uskutočnenej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva.
Alternatívy k odlúčeniu
Ak je odlúčenie 6-mesačného dieťaťa od matky nevyhnutné, je dôležité hľadať spôsoby, ako minimalizovať negatívny dopad na dieťa. Zabezpečenie starostlivosti od inej blízkej osoby: Ideálne je, ak sa o dieťa stará osoba, ktorú dieťa dobre pozná a ktorej dôveruje, napríklad otec, starý rodič alebo iný blízky príbuzný. Udržiavanie kontaktu s matkou: Je dôležité, aby dieťa malo možnosť pravidelne sa stretávať s matkou, telefonovať s ňou alebo ju vidieť cez videohovor. Vytvorenie stabilného prostredia: Je dôležité, aby dieťa malo počas odlúčenia stabilné prostredie s jasnými pravidlami a rituálmi.
Dôležitosť dotyku a tepla
Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matiek v prvý deň života a ďalších 165 dní trávili v prítomnosti dvoch náhradných matiek. Obe matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu, no jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka". Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom - nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“.
Hospitalizácia dieťaťa a podpora rodičov
Narodenie nedonoseného, alebo ťažko chorého dieťaťa prináša do rodiny pochopiteľný strach, napätie a neistotu, smútok, sklamanie a bolesť. Strach o zdravie dieťaťa je vystupňovaný pobytom v cudzom nemocničnom prostredí, pocitom bezmocnosti priamo pomôcť svojmu dieťaťu, odlúčením od najbližšej rodiny a pri dlhších pobytoch často aj zvýšenou ekonomickou záťažou pre rodinu (drahé cestovanie, potreba uvoľnenia zo zamestnania atď.). Jednou zo základných úloh personálu je dôsledné poskytovanie informácií, psychická podpora matky a dostatočná komunikácia s rodičmi dieťaťa, ktorá je nevyhnutná na zníženie neistoty a úzkosti, zlepšenie vzájomnej spolupráce a vybudovanie pocitu dôvery, že dieťa je v tomto ťažkom období v správnych rukách. Určite veľkou a nenahraditeľnou podporou pre dieťa je prítomnosť pri lôžku. Špecifický hlas, vôňa, dotyk rodičov znamená pre dieťa zaistenie pokoja a komfortu. Podľa stavu dieťaťa personál vysvetlí ako nadviazať kontakt, kedy a na ktoré miesta sa môžete dieťaťa dotýkať.
Vstup na kliniku je vyhradený len pre rodičov v určitom čase. Účasť otcov bude v prípade dojčenia ostatných matiek upravovaná a riešená individuálne. Návštevy ďalších príbuzných sú v súlade s predpismi zakázané. S akýmikoľvek príznakmi respiračného ochorenia vstup nie je dovolený. Pri vstupe na oddelenie je potrebné nahlásiť svoj príchod ošetrovateľskému personálu, ktorý Vás ďalej usmerní. Vo výnimočných situáciách sa môže stať, že Vám vstup neumožníme a odporučíme Vám, aby ste prišli neskôr. Prosíme, rešpektujte to. Naše rozhodnutie Vám vždy aktuálne zdôvodníme. Pri každom príchode k Vášmu dieťaťu podľa pokynov personálu v indikovaných prípadoch používajte respirátor FFP2, nechty na rukách musia byť krátke, nenalakované, odložte si šperky a hodinky, oblečte jednorazový plášť, na ktorom si vyhrniete rukávy až po lakte a vykonajte hygienickú dezinfekciu rúk až po lakte a nepoužívajte silné parfémy.
Počas pobytu pri svojom dieťati venujte všetku pozornosť len jemu, pozorujte a spoznávajte ho, neobzerajte a neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi a rešpektujte odporúčania ošetrovateľského personálu. Nevenujte pozornosť ostatným pacientom ani činnosti personálu, ktorá sa netýka Vášho dieťaťa. Mobilný telefón môžete použiť len na vyhotovenie fotiek (bez blesku) alebo videozáznamu Vášho dieťaťa bez súčasného snímania personálu! Prosíme Vás, počas pobytu pri dieťati a kontakte s ním nepoužívajte mobilný telefón na vybavovanie si svojich osobných, súkromných záležitostí! V prípade prebiehajúceho diagnostického a terapeutického výkonu môžete byť požiadaní o prerušenie Vašej prítomnosti. Počas prebiehajúcej veľkej vizity s prednostom alebo so zástupcom prednostu kliniky môžete byť prítomní pri lôžku svojho dieťaťa, ale po pristúpení k ďalšiemu pacientovi, prosíme, opustite miestnosť.
Podpora dojčenia
Materské mlieko je tekutinou veľmi komplexnou a svojim zložením zodpovedá potrebám novorodenca. Dojčenie je prirodzený a ničím nenahraditeľný spôsob výživy. Skladba materského mlieka sa mení nielen v priebehu jedného dojčenia, ale aj v priebehu celého laktačného obdobia. Znamená to, že sa prispôsobuje aktuálnym výživovým potrebám dojčeného dieťaťa, čo je veľmi dôležité pre jeho zdravý rast, telesný vývin a psychické zdravie. Imunologický prínos materského mlieka je veľmi významný. Materské mlieko obsahuje veľa zložiek s protizápalovým účinkom, ktoré chránia dieťa pred niektorými infekciami. Telesným kontaktom matky a dieťaťa po pôrode sa prehlbuje vzájomné citové puto. Pre nedonosené alebo choré dieťa je základom výživy materské mlieko, a to najmä vtedy, keď môže byť vypité priamo z prsníka. To však často z rôznych dôvodov nie je možné. V takom prípade môžete svojmu dieťatku mlieko odsávať. S odsávaním materského mlieka treba začať čo najskôr - ideálne do 2 hodín po pôrode. Odsávanie materského mlieka je potrebné realizovať 8 - 12 krát denne, 15 - 20 minút. Odporúča sa večer tesne pred spaním ešte poslednýkrát odsávať materské mlieko, a potom nerušene relaxovať aspoň 5 hodín. Na podporu odsávania a ľahšie získanie kolostra prvé dni po pôrode má veľký vplyv masáž prsníkov „Plata Rueda“ (uchopenie prsníka dlaňami zhora a zdola - dlane proti sebe a masírovanie tlakom do strán). Samotná masáž zaberie 15 - 20 minút. K udržiavaniu laktácie prispievajú aj rôzne relaxačné techniky ( počúvanie hudby, priloženie teplých obkladov a pod.), ktoré vyvolajú spúšťací (Let- down) reflex, aby odsávanie bolo jednoduchšie a mlieko bohatšie na obsah tukov. Manuálne odsávanie materského mlieka je prirodzená, jemnejšia, ľahko použiteľná a veľmi efektívna metóda. Čo najskôr, keď to zdravotný stav Vášho dieťaťa dovolí, bude priložené k prsníku, čo i len na krátku chvíľu. Rozhodujúca je pri tom schopnosť dieťaťa udržiavať si telesnú teplotu, jeho zrelosť, koordinácia dýchacieho, sacieho a prehĺtacieho reflexu.
Odsávanie materského mlieka
Postup pri odsávaní materského mlieka:
- Dôkladne si umyte ruky mydlom, následne ruky vydezinfikujte dezinfekčným gélom (dostupné v drogérii, lekárni).
- Pripravte si čistú, sterilnú nádobu.
- Priložte si na prsník teplý, vlhký obklad.
- Masírujte prsníky spôsobom „Plata Rueda“ 15 - 20 minút.
- Položte palec oproti ukazováku a prostredníku na prsník, 2 - 3 cm od bradavky (prsty tvoria písmeno C). Prsník je tak uložený medzi palcom a ukazovákom/prostredníkom.
- Prsty zľahka nadvihnú prsník, palec a ukazovák smerujú vodorovne k hrudníku. Jednoduchým rytmickým pohybom dopredu a uvoľňovaním získavajte materské mlieko.
- Odsávanie materského mlieka môžete realizovať dvomi spôsobmi:
- a) 5 minút odsávať prsníky - prestávka - 5 minút odsávať prsníky - prestávka. Tento proces sa odporúča opakovať 3 krát.
- b) 7 minút odsávať jeden prsník, 7 minút druhý - prestávka - 5 minút jeden prsník, 5 minút druhý - prestávka - 3 minúty jeden prsník, 3 minúty druhý.
Vyhýbajte sa stláčaniu a prehmatávaniu celého prsníka, alebo bradavky - nepomôže to odstriekať mlieko a môže to byť škodlivé. Verte v svoje schopnosti, pokúste sa byť trpezlivá, uvoľnená, aj keď sa spočiatku mlieko neuvoľňuje. V prípade, že sa rozhodnete používať odsávačku, je potrebné ju 1 krát denne vysterilizovať. V domácom prostredí varom aspoň 5 minút.
Uskladnenie materského mlieka
Materské mlieko sa musí skladovať v uzavretom sterilnom sáčku. V chladničke sa môže mlieko skladovať 24 hodín, v mrazničke pri -18°C 1 mesiac. Odsaté vychladnuté mlieko zmrazujte v sterilných sáčkoch, ktoré si zakúpite v lekárni. Sterilný sáčok naplňte odsatým mliekom po značku (rysku). Nikdy nedolievajte odstriekané mlieko na zmrazené mlieko! Mlieko so stopami krvi alebo také, v ktorom možno predpokladať prítomnosť liekov nevhodných pre dieťa, neuskladňujeme. Zmrazené mlieko rozmrazujte v chladničke alebo pri izbovej teplote. Studené mlieko pomaly zohrievajte vo vodnom kúpeli. Mlieko nezohrievajte v mikrovlnnej rúre ani na sporáku - znehodnotilo by sa. Sáčky s odsatým materským mliekom označte samolepkou alebo centrofixkou na sklo priezviskom dieťaťa a dátumom odsatia.
Dojčenie počas ochorenia COVID-19
Vzhľadom na dôležitosť dojčenia a bezvýznamnú rolu materského mlieka pri prenose iných respiračných vírusov môžu matky pokračovať v dojčení. WHO odporúča, že po pôrode by žena s infekciou COVID-19 či podozrením na infekciu mala "najneskôr do 1 hodiny začať dojčiť". WHO ďalej potvrdzuje, že "dojčenie chráni pred ochorením a smrťou v popôrodnom období, v ranom detstve aj neskôr v detstve" a znovu zdôrazňuje, že výlučné dojčenie má trvať do 6 mesiacov a potom má dojčenie pokračovať do 2 rokov alebo dlhšie.
WHO spomína, že "ak ženy či deti majú koronavírus alebo majú podozrenie na koronavírus, tak im má byť poskytnuté poradenstvo pri dojčení, základná psychosociálna podpora a praktická podpora pri kŕmení bábätka". WHO v tomto dokumente pripomína, že "v žiadnej časti pôrodnice či novorodeneckého oddelenia ani nikým zo zdravotníckeho personálu by nemalo byť propagované umelé mlieko, cumlíky alebo fľašky. Vo februári 2021 Svetová zdravotnícka organizácia len potvrdila svoje odporúčania týkajúce sa pokračovania v dojčení pri pozitivite alebo ochorení COVID-19 a znova vydala tlačové komuniké v auguste 2021, v ktorom oficiálne odporúča pokračovať v dojčení pri ochorení COVID-19. V prestížnom medicínskom časopise Lancet publikovala WHO odborný článok, ktorý upozorňuje, že separácia matiek pozitívnych na koronavírus vedie k úmrtiam bábätiek.
Obmedzovať kontakt matiek pozitívnych na koronavírus alebo tých, ktoré sú choré, s ich novorodencami, oddeľovanie matiek od novorodencov, ich pobyt na novorodeneckých oddeleniach bez matiek alebo zákaz dojčenia totiž vedú k významnému zvýšeniu počtu úmrtí bábätiek. WHO na základe dostupných údajov odhadla, že v krajinách s nízkym alebo stredným príjmom zomrelo na COVID-19 od roku 2020 približne 1800 - 2800 detí.
Očkovanie a dojčenie
Namiesto toho si predstavte lekárku alebo sestričku, ktorá dojčí svoje dieťa a zároveň sa každodenne stará o pacientov nakazených koronavírusom alebo sa s nimi môže stretnúť pri práci v nemocnici alebo v ambulancii. A rozhodla sa, že sa chce dať zaočkovať. A vtedy sa dozvie, že sa nemôže dať zaočkovať. Očkovanie je jej teda odopreté napriek tomu, že je v prvej línii a má naň nárok.
V materskom mlieku matiek chorých na koronavírus testy v tejto štúdii nepreukázali prítomnosť vírusu. Z uvedeného vyplýva, že pre zdravie matky aj bábätka je v čase pandémie koronavírusu COVID-19 (SARS-CoV-2) dojčenie a spoločný kontakt ešte dôležitejší. Pri normálnom priebehu ochorenia COVID-19 (SARS-CoV-2) je ideálne, aby matka aj bábätko zostali v karanténe spoločne doma, izolovali sa spoločne a aby matka pokračovala pri dodržiavaní hygienických opatrení v dojčení bez obmedzení. V materskom mlieku sa v dôsledku horúčky nenachádzajú žiadne škodlivé látky. Rovnako nehrozí, že by ste „horúcim mliekom popálili“ pusinku bábätka - toto bývajú najčastejšie nezmyselné argumenty prečo sa matke s horúčkou zakazuje dojčiť. V prípade ťažkého priebehu ochorenia a potreby hospitalizácie by na základe uvedeného matka mala byť hospitalizovaná spoločne s bábätkom, aby s ním mohla zostať v kontakte a ďalej ho dojčiť, ak si to matka želá. Môže si v nemocnici odsávať či odstriekavať mlieko, ktoré môže bábätku posielať domov.
Čo dokáže 6-mesačné bábätko?
Aktivita dieťaťa v 6. mesiaci výraznejšie stúpa. Dôvodom je, že jeho vnímanie je omnoho citlivejšie. Ak doteraz ležalo na brušku a občas sa naťahovalo za hračkou, teraz začína objavovať svoje pohybové možnosti a u niektorých detí sa môžu objaviť prvé pokusy o plazenie. Bábätko kontrolovane ohýba ruky v lakťoch a opiera sa o otvorené dlane. Nečaká len na to, kde ho položíte, samo začína iniciovať pohyb a zvedavosť je skutočne nekonečná. Prechádza si rastovým špurtom. Opätovne sa môžu mierne meniť aj spánkové návyky. V tomto veku sa už väčšina detí dokáže prevrátiť z chrbátika na bok a bruško a takisto naspäť. Prevrátenie z bruška na chrbát ešte nemusí byť vždy úspešné, no ide len o cvik v danom pohybe. V rámci pohybu sa výraznejšie objavuje priťahovanie. Ak sa môže dieťa o niečo oprieť alebo sa niečoho chytiť, dokáže sa odtlačiť či pritiahnuť. Napríklad, ak dieťatku dáte prsty, pritiahne sa do polohy sedu. Stále však platí, že v polohe sedu by ešte nemalo bábätko zotrvávať dlho. Ak si dieťa ešte nedokáže sadnúť samo s nohami napred, sedavú polohu obmedzte. Častejšie sa objavuje pozícia sedu na „žabku“, pri ktorej dieťa sedí na zadočku a rukami sa podopiera pred sebou. Avšak aj túto polohu obmedzte z dôvodu vývoja chrbtových svalov. Nie je prekvapením, ak sa koncom 6. mesiaca objavia náznaky plazenia. Najčastejšie za pomoci rúk. Ak dieťa chytíte pod pazuchami, má tendenciu sa zapierať chodidlami o podložku, sú to však len reflexy a o chôdzi ešte nemožno hovoriť. Úchop dieťatka tiež zosilnel. Preto sa dokáže rukami priťahovať alebo sa nimi odtláčať. Motorika v rukách sa zlepšuje a je možné, že dieťa si dokáže podávať predmet z ruky do ruky. Koordinácia pohybov tak výrazne napreduje. Dieťa nemá problém uchopiť predmety z rôznych materiálov. Začína používať pri úchope palec a často uchopuje predmet hrabavým spôsobom. Viaceré pokroky vášho bábätko neporovnávajte s inými. Vývoj prebieha u každého dieťaťa iným tempom.
Zrak je už rozvinutý na približne 60 až 80 percent. Farebné videnie je rozvinutejšie a takisto je ostrejšie. Farba očí by sa v tomto období mala definitívne zmeniť na konečnú, ktorú bude mať dieťa po zvyšok života. Dieťa už dobre vníma dynamické objekty aj periférne. Zaujímajú ho obrázkové knihy alebo pohyblivé predmety vonku. Ukazovanie prstom sa pomaly stáva komunikačným nástrojom. Škúlenie či nekontrolované pohyby očí by už v 6. mesiaci nemali byť prítomné a dieťa dokáže aktívne udržiavať očný kontakt.
Viacero rodičov sa zhoduje na tom, že oproti prvým mesiacom je v tomto období plačlivosť na ústupe. Bábätko sa počas bdenia javí ako stále zaujaté, bľaboce, mrnká, vydáva pazvuky a nahlas sa smeje. Dieťa začína reagovať na svoje meno. Postupne chápe gestá, zvuky a dokonca aj zmenu intonácie hlasu, napríklad pri zákazoch. Môže už mať svoje obľúbené hračky alebo obrázky. Začína sa uňho tiež prejavovať silný materinský pud. Často mamu uprednostňuje pri kŕmení, hraní, kúpaní či uspávaní. Svoju nepohodu z prítomnosti inej osoby vyjadruje ustráchaným pohľadom a plačom. Takémuto javu sa hovorí aj separačná úzkosť, ktorá sa objavuje u detí medzi 6. až 12. mesiacom. Dieťaťu netreba blízkosť matky cielene odopierať.
Rozvíja sa aj reč. Objavujú sa nové hlásky, hoci veľmi často ide len o ich spleť. Možno započujete prvé slabiky typu ma-ma, ba-ba, ta-ta a podobne. Napodobňuje vaše slová, prehovára k hračkám alebo reaguje na seba samého v zrkadle. Vzniká uňho pasívna slovná zásoba a mnohým slovám v kontexte začína rozumieť. Je ideálny čas na predmety ukazovať a dieťaťu ich asociovať. Začína si asociovať predmety, napríklad auto - „brm-brm“ alebo hodiny - „tik-tak“. Pravidelne sa usmieva, robí grimasy a rozhodne to už nie je taký tichý spoločník ako týždne dozadu. Je vhodné s dieťatkom začať praktizovať pohybové hry, napr. pohybové básničky typu „Ťap-ťap ťapušky“ alebo „Kolo-kolo mlynské“.
U 6-mesačných detí je vhodné začať s podávaním príkrmov, teda prvej nemliečnej stravy. U detí kŕmených umelým mliekom sa s príkrmami začína skôr, okolo 4. - 5. mesiaca. Tento krok je veľmi dôležitý aj z hľadiska imunologického okna, ktoré sa „otvára“ medzi 4. až 7. mesiacom života bábätka. Ide o vhodné obdobie, počas ktorého detský organizmus a tráviaci systém prichádza do kontaktu s inými zložkami potravy a tiež potenciálnymi alergénmi. Dochádza tu k vzniku tolerancie na doteraz neznáme zložky potravy.
6-mesačné dieťa nechce jesť príkrmy? Nie vždy musí dieťaťu potravina vyhovovať. Ak odmieta, vyskúšajte danú potravinu o týždeň či dva. Začínajte postupne varenou rozmixovanou zeleninou, neskôr ovocným pyré a až neskôr kombináciami ovocia a zeleniny. Pred každou novou potravinou je vhodné nechať dieťaťu odstup od predošlej. Ak teda prvé 3 dni budete dieťaťu podávať rozmixovanú mrkvu, brokolicu zaraďte až na 4. deň, ďalšiu potravinu na 7. deň a tak ďalej. Sledovať môžete prípadné reakcie v trávení bábätka. Hlavné zložky by mala tvoriť zelenina, ovocie, vláknina alebo mäso (kuracie, králičie, morčacie). Postupne vyskúšajte nemliečnu ryžovú alebo kukuričnú kašu, jačmenné krúpy, ovsené vločky do polievky a neskôr aj uvarený žĺtok a bielok. Je dôležité vnímať, že ide o míľnik i pre vaše dieťatko a tieto zmeny v stravovacích návykoch treba aplikovať postupne. V niektorých prípadoch si pediatri a imunológovia protirečia, že jahody, tvaroh, hríby, mak, orechy, vajíčko, med či čokoládu by nemali deti do 12 mesiacov konzumovať. Primárne z dôvodu silných alergénov alebo nezrelosti obličiek a tráviaceho systému. Jedlo by ste takisto nemali dieťaťu do 1 roka soliť. Ani zavádzanie príkrmov však neznamená, že mamička by mala prestať dieťatko dojčiť materským mliekom.
Cez deň dieťatko spáva čoraz menej. Často ide o 2 či 3 časové úseky spánku po dobu 1 až 2 hodín. Zvyšok dňa bábätko bdie a zaujíma sa o svet okolo seba. Počas noci spí približne 10 hodín. Spánok 6-mesačného bábätka však môže mať v každom prípade svoje špecifiká. Objaviť sa môžu prvé mliečne zúbky, čo môže byť spojené so zhoršeným spánkom, zvýšenou teplotou, opuchom ďasien, plačlivosťou či podráždenosťou. Objavovať sa môže tzv. spánková regresia. 6-mesačné dieťa tak môže byť nervózne a nespokojné aj napriek tomu, že jeho potreby sú naplnené. Dieťatko prechádza rastovým špurtom, v spánku sa výraznejšie prevracia a pri zmene polohy sa môže ľahko zobudiť. Následný plač je pre rodičov často záhadou. Zreje tiež centrálna nervová sústava. Po prebudení sa nezriedka prejaví separačná úzkosť a potreba mať pri sebe rodiča. Regresia sa prejavuje zhoršeným uspávaním a následne častejším budením počas nočného spánku.
Dieťatko môžete hravo stimulovať rôznymi hrami a tým povzbudzovať jeho psychomotorický vývoj. Využívajte pritom rôzne hračky, drevené kocky, hrajte básničkové a pohybové hry, tlieskajte, hrajte sa s hrkálkou alebo ukazujte prstom na konkrétne predmety a obrázky, pričom ich asociujte zvukom. Opatrne s menšími hračkami, keďže fáza, keď dieťa všetko ochutnáva stále trvá. Možno sa aj vy pýtate, čo má vedieť 6-mesačné dieťa alebo by ste sa chceli zorientovať v tom, ako sa má 6-mesačné bábätko vyvíjať. V našom článku sa dočítate základné informácie. Dôležité je, aby mamičky mali na pamäti, že každé dieťa je iné a tempo vývoja môže byť rôzne. To, čo dokáže 6-mesačné dieťa, závisí od mnohých faktorov. Veľmi nápomocné sú práve reálne skúsenosti rodičov. Ak máte vlastné poznatky z rodičovstva, budeme radi, ak sa s nami podelíte o svoje praktické rady.