Edukácia rómskych žiakov je do určitej miery komplikovanou oblasťou skúmania a jedným z najvážnejších problémov spätých so súčasným postavením Rómov v spoločnosti, na trhu práce, resp. ich neúspešný vstup na trh práce. Ich závislosť na štátnej sociálnej podpore sú do veľkej miery determinované úrovňou dosiahnutého vzdelania. Faktom je, že úroveň dosiahnutého vzdelania u Rómov je signifikantne nižšia ako u majoritnej populácie. Najväčšie sú rozdiely vo vyššom type formálneho vzdelávania, teda v počte absolventov vysokých škôl a v ostatných stupňov vysokoškolského vzdelávania.
Práca "Rómske dieťa zo sociálne málopodnetného prostredia v školskej triede" od autorky M. Čerešníkovej, publikovaná v roku 2006 v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa, sa venuje práve tejto problematike. Kniha poskytuje hlbší pohľad na výzvy, ktorým čelia rómske deti v školskom prostredí, najmä tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Výskumy naznačujú, že rómske deti sa v školskom systéme stretávajú s rôznymi prekážkami. Napríklad, štúdia publikovaná v "Procedia-Social and Behavioral Sciences" v roku 2015 s názvom "Subjective perception of coping by destitute Roma communities in Slovakia and the importance of education as a strategy of pulling them out of poverty" poukazuje na to, že vzdelanie je kľúčovou stratégiou pre vyťahovanie rómskych komunít z chudoby. Toto zdôrazňuje význam kvalitného a dostupného vzdelávania pre rómskych žiakov.
Ďalšie výskumy sa zameriavajú na špecifické aspekty vzdelávania rómskych detí. V roku 2018 bola publikovaná štúdia "School self-concept of children in the system of lower secondary education in slovakia-comparison of Slovak and Roma children" (M. Čerešník, M. Čerešníková), ktorá porovnáva školskú sebaistotu rómskych a slovenských detí v systéme nižšieho sekundárneho vzdelávania. Takéto porovnania sú dôležité pre pochopenie rozdielov a hľadanie cielenejších prístupov.
Problematika sociálnej opory a sociálnych sietí Rómov bola tiež predmetom skúmania. Práca "Sociálna opora a sociálne siete Rómov" (J. Rusnáková, M. Čerešníková, 2015) naznačuje, že sociálna podpora a siete môžu zohrávať významnú úlohu v živote Rómov, a teda aj v ich vzdelávacom procese.
Zaujímavým aspektom je aj skúmanie prvého osvojovania si jazyka u rómskych a slovenských detí. Štúdia "First language acquisition by Roma and Slovak children" (M. Samko, M. Čerešník, M. Čerešníková, 2021) môže poskytnúť cenné informácie o jazykových aspektoch vzdelávania rómskych detí, ktoré môžu mať vplyv na ich úspešnosť v škole.
Vzdelávanie - kľúč k integrácii Rómov
Existujú aj výskumy zamerané na rizikové správanie a pripútanie u dospievajúcich, ktoré môžu mať súvislosť so vzdelávacím prostredím. Napríklad, "Risk behaviour and attachment of adolescents in lower secondary education in Slovakia" (M. Čerešník, R. Tomšik, M. Čerešníková, 2017) a "Vnímanie výchovných štýlov a prejavy rizikového správania dospievajúcich v systéme nižšieho sekundárneho vzdelávania" (M. Čerešník, M. Čerešníková, 2019) sa dotýkajú tém, ktoré môžu byť relevantné aj pre rómskych žiakov.
Podobne, štúdia "Risk Behaviour of Adolescents Aged 10-15 in Slovakia" a "Perceived parenting styles and attachment of adolescents aged 10 to 15 years" (M. Čerešník, M. Čerešníková, 2023) sa zaoberajú aspektmi, ktoré môžu ovplyvniť vzdelávací proces detí, vrátane rómskych.
Práca M. Čerešníkovej z roku 2006 tak predstavuje dôležitý základ pre ďalšie skúmanie a hľadanie efektívnych stratégií na zlepšenie vzdelávania rómskych detí na Slovensku.
