Rozchod rodičov je vždy náročnou situáciou, ktorá sa dotýka nielen dospelých, ale predovšetkým detí. V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť na podmienkach starostlivosti o dieťa, je nevyhnutné riešiť situáciu právnou cestou. Často sa stretávame s otázkami týkajúcimi sa práva otca na dieťa, najmä v prípadoch, keď otec chce dieťa zobrať do svojej starostlivosti alebo navrhuje striedavú starostlivosť.
Striedavá osobná starostlivosť je model vhodný pre psychicky zrelých rodičov, ktorým záleží v prvom rade na tom, aby dieťa rozvodom/rozchodom rodičov trpelo čo najmenej a nestratilo ani jedného z nich. V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút striedavej osobnej starostlivosti zavedený novelou z roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Kedy môže otec vziať dieťa?
Otec nemá právo len tak vziať dieťa bez súhlasu druhého rodiča, pokiaľ nie je súdnym rozhodnutím zverené do jeho výlučnej starostlivosti. V prípade, že rodičia nie sú zosobášení a dieťa má určeného otca v rodnom liste, súd rozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozchode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Ak otec dieťaťa útočí na kvality matky a spochybňuje ich s cieľom ublížiť jej, je to ťažká situácia a ešte ťažšie je brániť sa tak, aby sme ju len nezhoršili. Prvoradou snahou matky by malo byť chrániť dieťa, aby do týchto konfliktov nebolo vťahované, a nebrániť sa proti útokom otca rovnakými zbraňami, teda vymenúvaním jeho negatív a nevhodného správania sa k dieťaťu. Tiež nie je vhodné rozprávať negatívne o otcovi pred priateľmi, rodinou a podobne v prítomnosti dieťaťa.
V prípade, že spor skončí pred súdom, matka dieťaťa môže požiadať o znalecký posudok psychológa. Ten bude posudzovať osobnostné charakteristiky, zrelosť a stratégie zvládania situácií oboch rodičov, ako aj ich dosah na dieťa. Pomocou psychologických metodík tiež zistí, aké je prežívanie a preferencie dieťaťa. Na základe toho vyhodnotí aktuálnu situáciu a navrhne riešenia.
Je zriedkavosťou, aby súd odobral dieťa matke, pokiaľ hrubo nezanedbáva starostlivosť oň, prípadne sama nie je duševne chorá, závislá od drog, alkoholu a podobne.
Striedavá starostlivosť: Výhody a nevýhody
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. bola podstatou striedavej starostlivosti, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. zmena zamestnania, nová partnerka/partner, choroba) môže byť striedavá starostlivosť nevhodná. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Ako sa brániť, ak otec chce zobrať dieťa?
V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť, je potrebné podať návrh na súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd v takomto konaní rozhodne o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako bude upravený styk druhého rodiča s dieťaťom a prípadne aj o výživnom.
Ak matka počas konania o rozvod manželstva očakáva dieťa, súd nemôže vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože nenarodené dieťa nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Právna úprava starostlivosti sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Je dôležité si uvedomiť, že súd pri rozhodovaní prihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Matka môže požiadať o znalecký posudok psychológa, ktorý pomôže súdu pri rozhodovaní.
Právne kroky a rady
- Dohoda rodičov: V prvom rade sa snažte s otcom dieťaťa dohodnúť na podmienkach starostlivosti. Mimosúdna dohoda je vždy najlepším riešením pre dieťa.
- Návrh na súd: Ak sa nedohodnete, je potrebné podať návrh na súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Právne zastúpenie: V zložitejších prípadoch alebo ak si nie ste istí postupom, je vhodné vyhľadať právnu pomoc advokáta špecializujúceho sa na rodinné právo.
- Dôkazy: Pripravte si všetky dôkazy, ktoré preukazujú vašu starostlivosť o dieťa a otcovu neprítomnosť alebo nevhodné správanie.
- Najlepší záujem dieťaťa: Majte na pamäti, že pri rozhodovaní súdu je kľúčový najlepší záujem dieťaťa.
V súdnej praxi na Slovensku prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Avšak, ak sú splnené podmienky, súd môže rozhodnúť aj o striedavej osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa.
V prípade, že otec dieťaťa nejaví záujem o dieťa a neposkytuje mu výživné, je možné podať návrh na súd o úpravu rodičovských práv a povinností. Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neochota platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na to, aby sa vzdal otcovstva.
Je dôležité si uvedomiť, že byť rodičom je nielen výsadou, ale aj zodpovednosťou. Zákon o rodine chráni práva dieťaťa a zabezpečuje, aby bolo postarané o jeho potreby a aby malo právo poznať oboch svojich rodičov, pokiaľ je to v jeho najlepšom záujme.