Predškolská príprava dieťaťa

Príprava na nástup do materskej školy alebo do prvého ročníka základnej školy je významným krokom v živote dieťaťa a jeho rodičov. Ide o dôležitý proces, ktorý by sa nemal podceňovať, pretože dieťa musí zvládnuť množstvo nových výziev a úloh. Povinná školská dochádzka predstavuje pre dieťa a jeho rodičov významnú životnú zmenu. Aby dieťa túto zmenu úspešne zvládlo, malo by byť na ňu dobre pripravené.

Predškolská príprava na zápis do školy a následne na začiatok školskej dochádzky je ideálnou príležitosťou, ako dieťa s pokojom a bez stresu nachystať na novú životnú etapu. Nie je nutné ich učiť čítať a písať, o to sa postarajú pani učiteľky, ale existujú spôsoby, ako deťom začiatok školskej dochádzky uľahčiť. Poďme sa pozrieť na to, čo by mal vedieť predškolák a čo môžete s deťmi do septembra potrénovať aj vy - formou hry a s pomocou vhodných kníh a pracovných zošitov.

Príprava predškoláka by nemala byť len o tom, koľko písmen pozná alebo či napočíta do desiatich. Dôležitejšie je, či je dieťa celkovo „zrelé“ na základnú školu - teda pripravené zvládnuť školské prostredie nielen po stránke znalostí, ale aj psychicky, sociálne a fyzicky.

Čo by mal predškolák vedieť a zvládať:

• Základná sebaobsluha - obliecť sa, prezuť, upratať si veci do tašky.
• Sústredenie sa aspoň 10-15 minút na danú úlohu.
• Rozumieť jednoduchému zadaniu.
• Byť schopný vyjadriť potreby a pocity.
• Základné úkony ako obliecť sa, obuť, zapnúť zips alebo gombík, najesť sa a ísť sám/sama na toaletu.
• Vedieť si po sebe upratovať.
• Hlásiť sa o slovo a nebáť sa povedať si o pomoc.
• Vedieť držať ceruzku, kresliť jednoduché tvary, strihať, lepiť alebo modelovať.
• Rozprávať svoje zážitky, rozumieť jednoduchým otázkam a pokynom.
• Poznať farby, tvary, rozlišovať pravú a ľavú ruku, orientovať sa na stránke zhora nadol a zľava doprava.

Rozvoj školskej zrelosti podporia pestré činnosti - maľovanie, modelovanie, pohybové hry, ale aj spoločné čítanie alebo prezeranie kníh pre predškolákov. Osvedčené sú pracovné zošity z kategórie Školáci a predškoláci.

Čo môžete urobiť ďalej, aby pre dieťa nebol nástup do základnej školy šok? Nejde o to, aby ovládalo všetko dokonale - každé dieťa je iné. Školskú pripravenosť si môžete napríklad rozdeliť do praktických oblastí a počas leta ich nenásilne rozvíjať.

Príprava dieťaťa na materskú školu

Pripraviť sa na nástup do škôlky môže byť pre deti, ale aj rodičov, stresujúcim obdobím. Ide o veľmi dôležitý krok, príprava by sa preto nemala podceniť. „Príprava na samotný nástup do MŠ začína už doma, rodičia by sa mali s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia MŠ, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor. Môžu sa zamerať na kamarátov z ihriska, ktorí tiež budú navštevovať rovnakú MŠ,“ uviedla psychologička, Mgr.

Ďalšia zásadná vec je adaptácia, ktorú má každá MŠ inú. Niektoré povoľujú rodičom vstup na pár hodín a postupné odlučovanie, iné preferujú odovzdanie dieťaťa a žiaden rodič v triede. Hovorte dieťaťu o tom, čo môže byť v škôlke, akých bude kamarátov, ako sa budú hrať a čo budú počas dňa robiť. Dieťa vďaka tomu získa obraz o tom, čo ho čaká a môže sa na to psychicky pripraviť. Rozprávajte o pozitívnych veciach - noví kamaráti, nové hračky, nové vedomosti a zážitky.

Ak je to možné, navštívte škôlku ešte pred tým, ako tam začne dieťa chodiť. Odlúčenie môže byť ťažké tak pre vás, ako pre vaše dieťa. Skúste preto trénovať ešte pred škôlkou. V tomto vám pomôžu aj krátke odlúčenia. Vydrží vaše dieťa samé so starými rodičmi? Pôjde na prechádzku s tetou?

Deti sú spoločenské, radi vyhľadávajú spoločnosť iných, hlavne svojich rovesníkov. Je preto dobré, aby dieťa vedelo, že aj v MŠ sa nachádzajú jeho kamaráti a deti, s ktorými sa môže hrať, s ktorými ho čakajú nové zážitky a dobrodružstvá. Ak poznáte iné deti, ktoré pôjdu do tej istej škôlky, stretnite sa s nimi a umožnite im tak nadviazať priateľstvo ešte pred škôlkou.

V škôlke je potrebné, aby deti zvládali základné zručnosti samostatne. Je preto vhodné, ak pred nástupom do škôlky necháte svoje dieťa objavovať a skúšať nové veci. Každá MŠ má istý režim dňa a pravidlá. Porozprávajte sa o nich s vašim dieťaťom a skúste nový režim pár mesiacov pred nástupom nacvičiť. Pobyt vonku, hygienické návyky, pravidelné stravovanie či spánok.

Psychologička zároveň dodáva, že alfou a omegou dobrej adaptácie je nepretržitá návšteva prevádzky MŠ. Z jej pohľadu nie je dobré návštevy po pár dňoch prerušiť a to ani v prípade, že dieťa pri odlúčení plače. „V MŠ pracujú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia ako dieťa ukľudniť či zaujať. V tomto prípade sa bremeno presúva skôr na rodičov, ktorí častokrát plačú pri odchode alebo rozmýšľajú nad tým, že sa pre dieťa do triedy vrátia. URČITE NEODPORÚČAM. Tak ako dospelý potrebuje čas na zmenu, tak ju potrebuje aj dieťa. Môžeme mu byť nápomocný tým, že v procese adaptácie mu doprajeme čas, pochopenie, čas na oddych, čas na ventiláciu, budeme sa snažiť chápať jeho city ALE nepreukážeme obavy či strach z toho, či to zvládne. Každé jedno dieťa, ktoré nastúpilo do MŠ to vždy zvládlo či už s menšou alebo väčšou pomocou,“ objasnila Mgr.

Školská zrelosť a pripravenosť

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím života musí dieťa zvládnuť viaceré nové výzvy a úlohy. Pre zvládnutie čítania je dôležitá zrelosť zrakovej diferenciácie, pre zvládnutie písania zas sluchová analýza a grafomotorika, pre zvládnutie matematiky priestorové videnie a predstavivosť. Nedostatočná príprava dieťaťa na školu môže viesť nielen k jeho slabým výsledkom či neprospievaniu, ale aj neurotickým prejavom a poruchám správania.

Čo je školská zrelosť? Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením. Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti: Telesný a zdravotný stav, úroveň kognitívnych funkcií, pracovné predpoklady a návyky, osobnosť dieťaťa.

Telesný a zdravotný stav

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.

Poznávacie funkcie

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.

Motorické schopnosti

Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.

Reč a sluchové vnímanie

Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú.

Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.

Zrakové vnímanie a priestorová orientácia

Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle.

Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. hranie sa s kockami či inými stavebnicami podľa návodu.

Vnímanie času a matematické predstavy

V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.

Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).

Pracovné predpoklady a návyky

Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti.

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie, sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa.

Školská pripravenosť verzus školská zrelosť

Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov:

• Sebavedomie: Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
• Zvedavosť: Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
• Schopnosť smerovať k cieľu: Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
• Sebaovládanie: Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
• Schopnosť pracovať s ostatnými: Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
• Schopnosť komunikovať: Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
• Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.

Zasahovať, či nezasahovať?

Mnoho rodičov si kladie otázku, či je správne určitým spôsobom zasahovať v predškolskom období do spontánneho vývinu dieťaťa. Niektorí autori kladú v tomto veku dôraz na spontaneitu dieťaťa a majú kritický postoj k predškolskej príprave. Dieťa by sa malo len hrať, spontánne sa prejavovať a pokiaľ to nie je nutné, rodičia by nemali zasahovať do jeho prirodzeného vývinu. Iní zase kladú dôraz na predškolskú prípravu. Vyzdvihujú postupnú adaptáciu dieťaťa na fungovanie v škole, ako v oblasti kognitívnej, tak i sociálnej a výchovnej. Pedagogičky Bednářová a Šmardová považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy.

V prípade, že sa ukáže, že dieťa nie je zrelé na školu, môžete požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu by malo byť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Povinné predprimárne vzdelávanie

Vláda schválila návrh, podľa ktorého bude od roku 2027 povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov. Rodičia môžu voliť aj domáce vzdelávanie. Predprimárne vzdelávanie má byť od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti. Zároveň by mal rodič možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak by mal požadované vzdelanie. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch. Vyplýva to z návrhu novely školského zákona z dielne rezortu školstva, ktorý v piatok schválila vláda.

„Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či ich štvorročné alebo trojročné dieťa bude povinné predprimárne vzdelávanie prednostne plniť formou individuálneho vzdelávania alebo využijú možnosť, aby ho plnilo formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej tri hodiny denne,“ uviedol rezort v materiáli.

V rámci navrhovaného modelu domáceho vzdelávania by nebola povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovalo by sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň by sa po dovŕšení štvrtého roku veku posudzovala dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie by vykonávala materská škola určená príslušnou obcou.

Ak by sa preukázalo, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania vydanom a zverejnenom ministerstvom školstva, zákonný zástupca by bol povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia. Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania by však bola, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy.

Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí by bolo v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej. Rezort zároveň navrhuje zvýšiť týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.

Vzhľadom na disponibilné kapacity a budovanie nových kapacít rezort navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti.

Príprava na čítanie a písanie

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že dieťa prechádza z hravého prostredia materskej školy do prvého ročníka. Tým prichádza množstvo nárokov. Prvý ročník v škole zahŕňa osvojovanie si písania a čítania, čo sú veľmi náročné schopnosti. V nasledovnej časti vám chceme bližšie priblížiť Eľkoninovu metódu čítania, ktorá je aj veľmi odporúčanou práve pre deti predškolského veku.

Na Slovensku tri autorky - Marína Mikulajová, Oľga Tokárová a Zita Sümegiová zostavili dnes už druhé, prepracované slovenské vydanie s názvom Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Pokiaľ sa pozrieme bližšie na osvojovanie si gramotnosti v skorom štádiu vývinu dieťaťa, tak pre čítanie a písanie má kľúčový význam tzv. „fonematické uvedomovanie“. Ide o uvedomenie si konkrétnej štruktúry slova a hláskovej manipulácie s daným slovom. Hlásky daných slov môžeme meniť, rozdeľovať, spájať dokopy, spočítať, konkrétnu hlásku môžeme zo slova odstrániť alebo ju k slovu pridať. Napríklad hlásky slova „pes“ môžeme rozdeliť na tieto hlásky - „p“, „e“, „s“. Keď odstránime zo slova hlásku „s“, ostane nám „pe“. Dieťa si osvojuje podstatu čítania daných slov na základe spoznávania ich zvukovej štruktúry a učí sa s ňou vedome manipulovať. Vychádzajúc z toho, že písmená zastupujú hlásky a nie opačne, tak v absolvovaní tohto tréningu je písaná forma druhoradá. Celé vyučovanie prebieha hravou formou, deti používajú pomocné grafické schémy a žetóny. V rámci vyučovacích hodín deti vstupujú do rozprávkovej krajiny, ktorá je sprevádzaná rôznymi postavami. Je možné praktizovať ho u detí s odloženou školskou dochádzkou, u intaktnej populácie detí či u detí s konkrétnym typom narušenej komunikačnej schopnosti ako stimuláciu daných schopností. Mikulajová, M., Tokárová, O., Sümegiová, Z.: Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina: Predgrafémová a grafémová etapa. Metodická príručka, druhé prepracované a doplnené vydanie; Dialóg, spol. s.r.o., Bratislava. 2014. Yalçintas Sezgin, E.; Ulus, L. The early literacy at preschool education: The book or the E-book? In: TOJET: The Turkish Online Journal of Educational Technology, volume 16 issue 4, 2017.

tags: #chcem #dat #dieta #na #predskolsku