Rodičia malých detí sa často stretávajú s dilemou, či a kedy je vhodné vziať dieťa von, keď nie je úplne zdravé. Kolotoč soplíkov, kašlíkov a teplôt sa zdá byť nekonečný, a preto je pochopiteľné, že rodičia hľadajú najlepší spôsob, ako podporiť zdravie svojho dieťaťa.
Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, kedy zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. „Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať,“ hovorí Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu. Upozorňuje však, že na každé dieťa sa treba pozerať individuálne.
Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa,“ vysvetľuje E. Sabolová. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity.
„Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol. Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Napríklad piata, šiesta a siedma choroba. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha.
Ako teda zlepšiť imunitu svojho dieťaťa? Obranyschopnosť detí môžete zvýšiť zdravou stravou s dostatočným prísunom vitamínov. Dopĺňať môžete vitamíny C, D, E a zinok. Zdá sa to ako banalita, avšak špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení. Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom. Hra na čerstvom vzduchu podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest. Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému. Dieťa, u ktorého ešte prebieha infekcia je náchylnejšie znova ochorieť. Čím častejšie ho budete dávať do škôlky nedoliečené, tým častejšie ho budete mať znova doma choré. Aj deti môžu byť ovplyvnené stresom, čo môže ovplyvniť ich imunitu.

Kedy je pobyt vonku vhodný?
Na otázku, či môže ísť choré dieťa von, neexistuje jednoznačná odpoveď. Podľa pediatričky Denisy Jaššovej, krátky pobyt vonku môže byť prospešný, ak dieťa aktuálne nejaví známky nepohodlia. Treba vždy brať do úvahy aktuálnu situáciu a pobyt vonku nesiliť. Dieťa ale nemusí byť zavreté doma počas celého ochorenia.
Pediatrička radí, aby ste prvé dni radšej strávili v interiéri v pokojovom režime pri knižke, rozprávke, atď. "Nikto dopredu totižto nevie určiť, čo dieťaťu je, ako sa bude ochorenie vyvíjať, či sa zrazu neobjaví nový symptóm. Zvýšená teplota môže smerovať aj k horúčke."
Doktorka uvádza otázky, ktoré by vám mohli napovedať, či je pobyt vonku už vhodný: "Kedy bola posledná teplota? Znižuje sa frekvencia výstupov? Je dieťa hravé? Nie je vysilené? Nevyzerá „zle"? Nemá záchvaty kašľa?"
Po pár dňoch v domácom prostredí, keď už vidíte, že je vaše dieťa „z najhoršieho", sa za dodržania vyššie uvedených podmienok pokojne môžete s dieťatkom ísť prejsť na čerstvý vzduch. Dieťatku to rozhodne neuškodí.
U kočíkových detí je ideálne naplánovať tento čas na spánok alebo pasívny pobyt v kočiariku, u starších detí zvoliť pokojnú prechádzku bez odrážadla, kolobežky či bicykla, mimo ľudí (park, hrádza), detských ihrísk a nákupných centier.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že dieťa s kašľom alebo teplotou by malo byť okamžite doma a liečené liekmi. Avšak, aj obyčajná nádcha trvá 7 dní a počas tohto obdobia je dôležité dopriať dieťaťu dostatok pokoja a čerstvého vzduchu.
Budovanie imunity
Imunitný systém detí sa vyvíja postupne a učí sa prostredníctvom kontaktu s patogénmi. Keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu, jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať. Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.
Budovanie imunity ovplyvňujú aj návyky a prostredie. Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií. Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.
Pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.
Budovanie imunity je však aj zodpovednosťou rodičov. Majú k dispozícii viaceré možnosti. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava,” prízvukuje detský lekár MUDr. Jozef Serafín.

Kedy spozornieť?
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová.
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- Závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu.
- Dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú.
- Infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
- Dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu.
- Vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.: Ako posilniť imunitu a zvládať bežné choroby
Klasický detský „soplík“, zvýšená teplota či kašeľ sú prirodzenou súčasťou detského veku a budovania imunity. Hoci radosť rodičom neprinesú, môže ich upokojiť vedomie, že ide o prospešný proces, ktorý pomáha posilniť obranyschopnosť organizmu. Napriek tomu je ostražitosť na mieste. Sledujte celkový zdravotný stav svojho dieťaťa a ak máte podozrenie na závažnejší problém, neváhajte okamžite kontaktovať pediatra.