Králik domáci patrí medzi najmladšie domestikované zvieratá. Jeho chov má dlhú históriu, ktorá siaha až do starovekého Ríma. S koloniálnym rozvojom sa králik rozšíril po celom svete, pričom pravá domestikácia a tvorba nových plemien sa datujú od 16. storočia. Na Slovensku sa prvé záznamy o chove králikov objavujú už v 13. storočí. Vďaka svojej nenáročnosti a vysokej reprodukčnej schopnosti sa králik stal obľúbeným zdrojom mäsa a kože.
V súčasnosti sa chov králikov delí na dva základné smery: drobnochovy s extenzívnou produkciou a intenzívne veľkochovy. Drobnochovy sú charakteristické nižším počtom zvierat a sezónnou produkciou, zatiaľ čo intenzívne farmy sa zameriavajú na celoročnú produkciu brojlerových králikov s využitím moderných technológií.
Reprodukčný systém králikov
Králiky sú známe svojou vysokou reprodukčnou schopnosťou. Pohlavne dospievajú už v 3-4 mesiacoch veku, hoci chovateľská dospelosť nastáva až v ôsmom mesiaci. Samice králika majú nepravidelnú ruju, ktorá sa opakuje približne každé tri týždne, najmä od januára do septembra. U farmových chovov je možné ruju stimulovať úpravou mikroklímy, najmä dĺžky a intenzity osvetlenia.
Zvláštnosti reprodukčného systému samcov
U samcov králikov sú vyvinuté dva miešky, ktoré reagujú na zmeny teploty. U starších jedincov alebo pri niektorých veľkých plemenách môže dochádzať k povoleniu štruktúr mieškov, čo môže viesť k zápalom kože. Ďalšou zvláštnosťou je možnosť spätného zatiahnutia semenníkov do brušnej dutiny, najmä v strese. V prípade nevyvinutého mieška alebo nemožnosti zostúpenia semenníka hovoríme o kryptorchizme, čo je závažná reprodukčná anomália.
Zvláštnosti reprodukčného systému samíc
Samice králikov disponujú dvojitou maternicou, čo umožňuje súbežný vývoj plodov rôzneho veku (superfetácia), hoci ide o výnimočný jav. Rujový cyklus samíc sa opakuje v nepravidelných intervaloch, prejavujúcich sa zmenou správania a tendenciou k prehrabávaniu podstielky. Králičia ovulácia je provokovaná aktom párenia, pričom k nej dochádza niekoľko hodín po koite. Významnú rolu v tomto procese zohrávajú mechanoreceptory v pošve a vonkajšie prostredie.
Proces pripúšťania a gravidity
Zimné či predjarné obdobie je v chove králikov venované prípravám a realizácii pripúšťania. Pred pripúšťaním je dôležitá prehliadka pohlavných orgánov. Pri výbere plemenných králikov sa zameriavame na ich exteriér, pôvod a úžitkovosť. Na jedného samca sa zvyčajne počíta 8-10 samíc. Do plemenitby zaraďujeme iba dospelé králiky s požadovanou hmotnosťou podľa plemien.
Párenie sa vykonáva tak, že samicu umiestnime do klietky k samcovi. Samotný akt párenia trvá krátko, 1-3 minúty. Na úspešné oplodnenie stačí jeden skok. V plemenitbe sú samice najvýkonnejšie vo veku 3-4 rokov, samce používame 4-5 rokov.
Kotnosť - gravidita králičice trvá v priemere 31 dní. Graviditu možno zistiť kontrolným párením na 5.-7. deň alebo opatrným prehmataním brušnej dutiny okolo 15. dňa. Môže sa vyskytnúť aj nepravá kotnosť, kedy samica vykazuje príznaky gravidity, ale nedôjde k oplodneniu.
ranné kŕmenie zajacov
Starostlivosť o gravidné samice a starostlivosť o mláďatá
Kotnej samici treba vyčistiť klietku, zabezpečiť jej pokoj, dobré kŕmenie a dostatočné napájanie. Minimálne týždeň pred pôrodom sa do klietky umiestni hniezdna búdka s dostatkom suchej podstielky. Pred pôrodom samica vybuduje hniezdo z podstielky a vlastnej srsti. Pôrod najčastejšie prebieha v noci alebo nad ránom.
Hneď po pôrode, za neprítomnosti samice, sa prezrie hniezdo. V prípade potreby sa upraví a odstránia sa mŕtve, poranené alebo nadpočetné mláďatá. V hniezde sa zvyčajne ponecháva maximálne 8 mláďat. Vrh sa kontroluje každých 10 dní a sleduje sa rast mláďat. Pri mäsových plemenách dosahujú mláďatá pri narodení hmotnosť 65-70 gramov.
Mláďatá začínajú vidieť na 10. deň, na 21. deň začínajú vyliezať z hniezda a samostatne prijímať potravu. V šiestom týždni pĺznu a niektoré sa prefarbujú. Mláďatá určené na chov sa registrujú. Od matky sa odstavujú vo veku 42-56 dní.
Výber plemien a chovateľské metódy
Vo svete existuje viac ako 300 rôznych plemien, línií a farebných rázov králikov. Pre začínajúcich chovateľov sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Medzi najmenej náročné na chov patria napríklad novozélandský, viedenský či francúzsky králik.
Chovatelia hospodárskych zvierat praktizujú dva druhy výberu zvierat na párenie: homogénny (páry s rovnakými charakteristikami) a heterogénny (páry s opačnými vlastnosťami, používaný pri chove na mäso). Pre chov sú najvhodnejšie jedince vo veku 1,5 roka, s hmotnosťou najmenej 3 kg, dobrou imunitou, plodnosťou a bez genetických abnormalít.
Chovateľské metódy zahŕňajú manuálne párenie, kedy chovateľ dohliada na proces, a voľné párenie, kde sa zvieratá pária nekontrolovane. Intenzívne farmové chovy využívajú špecializované brojlerové línie a predpokladajú priemerne 6-7 vrhov na samicu ročne.
Najčastejšie choroby a prevencia
Medzi najčastejšie choroby králikov patria mor, myxomatóza a kokcidióza. Mor a myxomatóza sú vysoko nákazlivé a takmer neliečiteľné choroby, proti ktorým je najlepšou prevenciou očkovanie. Kokcidióza je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive.
Choré zviera spoznáte podľa apatie, nechutenstva, izolácie, zmien v srsti, výtoku z nosa či očí, zrýchleného dýchania alebo hnačky. Pri akýchkoľvek príznakoch ochorenia je potrebné kontaktovať veterinára.
Chov králikov je nenáročný a dostupný aj pre začiatočníkov. Sú to spoločenské, nenáročné a finančne nenákladné zvieratá, ktoré pri správnej starostlivosti prinášajú kvalitné mäso a radosť z chovu.
tags: #chov #a #reprodukcia #kralikov