Narodenie dieťaťa je udalosť sprevádzaná veľkým šťastím, ale aj stresom, novými starosťami, únavou a vyčerpaním. V prvých dňoch po pôrode sa u mnohých matiek objavujú úzkosti, podráždenosť, strach a pocity viny. Tieto stavy sú bežné a označujú sa ako „depka“. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými citovými rozladeniami a závažnejšími psychickými poruchami, akými sú popôrodná depresia a laktačná psychóza.
Popôrodné baby blues: Bežné citové rozladenie
Popôrodné baby blues sa vyskytuje takmer u 80 % žien. Ide o prechodnú náladovú labilitu, nervozitu a smútok, ktoré netrvajú dlho a sú odkloniteľné. Ženy sú zvýšene plačlivé, emočne labilné, horšie sa sústreďujú, majú pocit smútku, sú precitlivené a podráždené, majú pocity bezmocnosti, sú zmätené, úzkostné a majú sklon izolovať sa. Tento stav súvisí s hormonálnymi zmenami po pôrode a je adaptačnou reakciou na novú životnú situáciu. Spúšťačom môžu byť problémy s dojčením, pocity nedostatočnosti v úlohe matky a strach o novorodenca. Popôrodné baby blues sa objavuje v prvom týždni po pôrode a spontánne odznieva v priebehu týždňa. V tomto období je dôležitá podpora zdravotníckeho personálu a blízkeho rodinného okolia. Žena potrebuje adekvátne informácie o starostlivosti o dieťa, o sebe a o dojčení.
Tieto pocity (tzv. baby blues) sa zvyčajne objavujú v prvom týždni po pôrode. V tomto období je však veľmi dôležitá podpora zdravotníckym personálom v pôrodnici a zo strany blízkeho rodinného okolia. Zároveň musí žena dostať adekvátne informácie o rôznych úskaliach starostlivosti o dieťa, o seba, o dojčení. Tieto pocity zvyčajne zmiznú v priebehu niekoľkých dní po pôrode.
Popôrodná depresia: Závažný psychický stav
Popôrodná depresia je závažný psychický stav, ktorý postihuje 10 - 20 % žien. Na rozdiel od popôrodného blues, negatívne pocity sú oveľa intenzívnejšie a nie je možné sa od nich odpútať. Prejavuje sa nadmernou únavou, podráždenosťou, výčitkami voči sebe, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu. Schopnosť postarať sa o dieťa klesá. Postihnutú mamičku okolie odsudzuje, obáva sa, že partner ju opustí a nechá s dieťaťom samotnú, vyhýba sa kontaktu s okolím, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili, stráca chuť do jedla a trpí úpornou nespavosťou.
Medzi najčastejšie prejavy popôrodnej depresie patria:
- Pocity zlyhávania a nerozhodnosť
- Úzkosť a strach zo samoty
- Sociálna izolácia, bezmocnosť a beznádej
- Katastrofické obavy z budúcnosti
- Strata záujmu a potešenia
- Nechutenstvo alebo prejedanie
- Poruchy spánku a nekontrolovateľná plačlivosť
- Problém dotýkať sa dieťaťa a starať sa oň
- Zlosť a podráždenosť
- Pocity straty kontroly
- V extrémnych prípadoch psychotické situácie a riziko zabitia dieťaťa či samovraždy
Ženy s popôrodnou depresiou strácajú schopnosť starať sa o dieťa, domácnosť aj o seba. Pociťujú nenávisť k vlastnému telu a odmietajú kontakt s dieťaťom.
Popôrodná depresia sa zvyčajne objavuje 6 - 12 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť až do jedného roka od pôrodu. Pravdepodobne sa jedná o popôrodnú depresiu, ktorá sa tvorí neskôr, prípadne vôbec. V závislosti od liečby sa objavuje 3. - 4. mesiac po pôrode, prípadne s návratom menštruácie.
Rizikové faktory popôrodnej depresie
Medzi biologické rizikové faktory patrí predchádzajúca epizóda depresie, depresívna epizóda po minulom pôrode a depresívna porucha u pokrvných príbuzných. Medzi psychosociálne rizikové faktory patrí nedostatočná sociálna podpora, negatívne životné udalosti, nestabilita partnerského vzťahu a ambivalencia týkajúca sa tehotenstva. Do rizikovej skupiny patria aj ženy s komplikovaným tehotenstvom a pôrodom, ženy príliš mladé alebo staršieho veku, ženy v ťažkej sociálnej alebo finančnej situácii, ženy s negatívnymi zážitkami z detstva a ženy, ktoré riešia partnerskú či manželskú krízu. Samotná psychika ženy zohráva tiež dôležitú úlohu.
Laktačná psychóza: Zriedkavá, ale závažná porucha
Laktačná (popôrodná) psychóza je zriedkavá (1 - 2 prípady na 1 000 pôrodov), ale závažná porucha, ktorá sa objavuje v popôrodnom období. Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom. Rýchlo sa objavia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi a halucináciami. Pri depresívnych prejavoch matka stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté).
Žena je bezradná, má nekontrolovateľné pocity úzkosti, nočné mory spojené s nespavosťou, halucinácie, poruchy príjmu potravy, samovražedné úmysly a pocit, že jej dieťa bolo vymenené. Typické sú poruchy pamäti, strata kontaktu s realitou a ďalšie psychotické prejavy, ktoré môžu ženu i jej dieťa ohroziť na zdraví i živote. Žena si svoj stav neuvedomuje.
Liečba laktačnej psychózy
V prípade laktačnej psychózy je nevyhnutná urgentná hospitalizácia a okamžitá psychiatrická liečba. Dojčenie sa musí umelo zastaviť z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mlieka mohli ohroziť zdravie bábätka. Pri včasnej liečbe príznaky popôrodnej psychózy väčšinou rýchlo ustupujú a je možno plne obnoviť vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Cisársky rez a popôrodné psychické problémy
Výskumy ukazujú, že ženy pri akútnom cisárskom reze menej často zažívajú pozitívnu pôrodnú skúsenosť a častejšie prežívajú stres, negatívne pocity a celkovo hodnotia pôrod negatívne. Pozitívna pôrodná skúsenosť má pritom vplyv na to, ako sa žena cíti ešte mesiace po pôrode a znižuje riziko rozvoja psychických problémov.
Vonkajšie okolnosti výrazne ovplyvňujú, či žena zažije pozitívnu skúsenosť s cisárskym rezom. To je dobrá správa. Ako podporiť pozitívny zážitok z pôrodu cisárskym rezom?
Ako podporiť pozitívny zážitok z pôrodu cisárskym rezom?
- Žena potrebuje vedieť, čo môže očakávať. Zdravotnícky personál by jej mal vysvetliť priebeh operácie, čo môže cítiť a ako bude prebiehať jej zotavenie.
- Pri akútnom cisárskom reze by mal personál aktívne komunikovať so ženou o aktuálnej situácii a vysvetliť jej medicínske dôvody pre cisársky rez.
- Personál by mal žene poskytnúť dostatok informácií o zdravotnom stave bábätka aj o jej vlastnom stave.
- Zdravotnícky personál by mal zabrániť tomu, aby žena úplne stratila kontrolu, čo by mohlo viesť k jej traumatizácii. Strata kontroly môže spôsobiť traumu. Zdravotníci by mali aktívne zapájať ženu počas celej operácie.
- Nervozita a úzkosť spojené s operáciou sú normálne. Zdravotnícky personál by mal preto vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia prítomnosť blízkej osoby, ktorá žene poskytne emocionálnu podporu.
- Keď zdravotníci podporujú kontakt koža na kožu medzi matkou a bábätkom aj po pôrode cisárskym rezom, pomáhajú žene získať pozitívnu pôrodnú skúsenosť.
- Po pôrode žena potrebuje praktickú pomoc a emocionálnu aj fyzickú podporu. To zahŕňa pomoc s dojčením a starostlivosťou o bábätko. Tiež efektívne tíšenie bolesti, ukázať žene ako sa môže starať o jazvu či zodpovedať akékoľvek otázky, ktoré má.
- Po operácii je bežná bolesť. Je veľmi dôležité poskytnúť možnosti tíšenia bolesti, ktoré sú účinné a bezpečné. Personál môže efektívne tlmiť bolesť bez toho, aby to narušilo dojčenie.
- Niektoré ženy sa môžu cítiť sklamané alebo smutné z toho, že pôrod skončil cisárskym rezom a potrebujú si túto stratu odsmútiť. Preto je dôležité rešpektovať ich pocity a poskytnúť emocionálnu podporu, neumenšovať tieto pocity, nebanalizovať ich.
Žena potrebuje dostatočne o dieťa. V prípade cisárskeho rezu je dôležité, aby žena dostala informácie o priebehu operácie, čo môže cítiť a ako bude prebiehať jej zotavenie. Pri akútnom cisárskom reze by mal personál aktívne komunikovať so ženou o aktuálnej situácii a vysvetliť jej medicínske dôvody pre cisársky rez. Personál by mal žene poskytnúť dostatok informácií o zdravotnom stave bábätka aj o jej vlastnom stave. Zdravotnícky personál by mal zabrániť tomu, aby žena úplne stratila kontrolu, čo by mohlo viesť k jej traumatizácii.
Ako rozoznať počiatky depresie - Zdravé reči Ep.5
Prevencia a podpora
Dôležitou súčasťou prevencie popôrodných psychických problémov je pozitívna pôrodná skúsenosť, dostatok informácií a podpora zo strany zdravotníckeho personálu, rodiny a priateľov. Preventívne programy by mali byť dostupné už počas tehotenstva, následne potom pri pôrode a v prvých dňoch doma. Je dôležité, aby žena dostala informácie o tom, ako sa starať o dieťa a ako sa starať o seba.
Ak máte podozrenie na rozvoj popôrodnej depresie, obráťte sa na odborníka. Je dôležité uvedomiť si závažnosť popôrodných depresií a nutnosť liečby. Neváhajte sa obrátiť priamo na psychiatra či psychológa. Odborná pomoc vám poskytne nový pohľad na celú situáciu.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce psychickú pohodu po pôrode
- Strach z pôrodu: Tehotné ženy s diagnostikovaným strachom z pôrodu majú vyššie riziko popôrodnej depresie.
- Osobná skúsenosť s pôrodom: Traumatický pôrod môže mať dlhodobé emocionálne následky. Je dôležité sa z takejto traumy vyliečiť a vyhľadať pomoc psychológa.
- Spoločenské zmeny: Pôrod sa stal ojedinelou udalosťou s obrovským významom pre život ženy. Pozitívna pôrodná skúsenosť môže ovplyvniť, ako sa žena cíti ešte mesiace po pôrode. Žena s pozitívnou pôrodnou skúsenosťou má nižšie riziko rozvoja psychických problémov po pôrode (ako napríklad popôrodná depresia alebo posttraumatická stresová porucha).
Katarína Žilák sa spolu s tímom Vysmiatej Duše Mamky venuje témam duševného zdravia žien po pôrode a zároveň aj témam popôrodnej úzkosti či depresie. Vysmiata Duša Mamky vytvára priestor pre všetky mamy, či otcov, podeliť sa o svoje pocity a nájsť pomoc.
Popôrodná úzkosť nás často dokáže paralyzovať aj na fyzickej úrovni. Môže existovať aj bez prítomnosti popôrodnej depresie. Krátko po pôrode vplyvom veľkých zmien (nielen hormonálnych), ktoré sa udiali, môžu byť ženy viac plačlivejšie, ich nálada môže byť menej stabilná a o to častejšie môžu byť zmeny nálad. Žena môže mať pri tom celom pocit, že sa vlastne ani sama nespoznáva. Toto prvotné obdobie odznie do približne nejakých dvoch týždňov. Je prirodzené, keď máme aj zlé dni. Ak však v tomto popôrodnom období sú dni stále tmavšie, menej radostné, absentuje v nich radosť z novej role, je naozaj dobré, aby o tom, ako sa žena má, hovorila nielen s blízkymi, ale ideálne aj s odborníkom.
Materstvo je úžasné obdobie, na ktoré sa každá mamička pripravuje s láskou, nadšením a veľkými očakávaniami. Láska k dieťatku, ktoré 9 mesiacov nosí pod srdcom, prihovára sa mu a cíti jeho dotyky. Nadšenie, kedy ho uvidí naživo, chytí jeho drobné prstíky a nožičky a ukáže mu otecka a jeho milujúcu rodinu. Práve tieto očakávania ale môžu byť skreslené tým, čo vidíme okolo seba alebo na internete. Prvorodičky často netušia, čo všetko prináša materstvo, predovšetkým prvé týždne doma s malinkým dieťatkom. Aké pocity ich budú trápiť, úzkosti, ktoré budú zažívať. Psychika matky dostáva poriadne zabrať prvé týždne po pôrode, ale aj počas celého materstva. Veľa matiek pocíti na vlastnej koži baby blues, popôrodnú úzkosť alebo dokonca depresiu.
Čo je to vlastne tzv. Popôrodných psychických zlyhaní, smútkov, horších nálad je dosť a týkajú sa skoro každej matky. Poznáme rôzne kategórie popôrodných psychických porúch. Najčastejšou poruchou je popôrodné baby blues - vyskytuje sa takmer u 80 % žien. Porucha nálady sa prejavuje tak, že ženy sú zvýšene plačlivé, emočne labilné, horšie sa sústreďujú, majú pocit smútku, sú precitlivené a podráždené, majú pocity bezmocnosti, sú zmätené, úzkostné, majú sklon izolovať sa, a často bez konkrétnej príčiny.
Je dôležité rešpektovať pocity ženy, ktorá sa môže cítiť sklamaná alebo smutná z toho, že pôrod skončil cisárskym rezom, a poskytnúť jej emocionálnu podporu. Zrodenie hnevu. Pôrod nemilosrdne odhaľuje podstatu vzťahu ženy s partnerom a ďalšími ľuďmi. Dokáže odkryť hlboko zašitú traumu, zneužívanie, komplexy menejcennosti, domáce násilie, pocity bezmocnosti. Nie nadarmo sa hovorí, že ženy rodia tak, ako žijú. Po pôrode mnohé ženy nedokážu s nikým o svojich pocitoch z pôrodu hovoriť, hanbia sa a snažia sa ich ukryť. Všeobecne naša spoločnosť orientovaná na úspech vníma prejavy emočnej bolesti ako prehru. Kultúrne správanie zakazuje odkrývať silné negatívne emócie, učia nás také emócie vedome alebo farmakologicky potlačiť, rovnako ako sa odstraňuje bolesť analgeticky. Porovnávanie zážitkov s ostatnými ženami je tak plné dezinformácií. Veľká skupina žien by nikdy nepriznala zlyhanie pri pôrode a ak sa pridá skutočné rozprávanie o krásnom ľahkom pôrode, vzniká veľký priestor pre pocity menejcennosti - zlyhala som, som chybná. Nie je divu, že takáto žena sa cíti izolovaná, smutná a nechápe, ako sa jej to celé mohlo stať. Niekedy sa neventilovaná a neodžitá trauma prejaví na úrovni tela (somatizácia), napríklad ako popôrodný vysoký krvný tlak.