Cisársky rez, známy aj ako sectio caesarea, je jedným z najstarších pôrodníckych zákrokov s koreňmi siahajúcimi až do staroveku. Názov pravdepodobne pochádza z latinského slova "caedere", čo znamená "rezať", a nie je priamo spojený s cisármi, hoci jeho mimoriadnosť mohla viesť k takému spojeniu. V súčasnosti patrí cisársky rez medzi najčastejšie operácie v pôrodníctve a jeho indikácie naďalej narastajú.
Cisársky rez patrí k najstarším operáciám, ktoré ľudstvo vo svojich historických prameňoch pamätá. Už v 7. storočí pred naším letopočtom vydal panovník antického Ríma Numa Pompilius nariadenie, že mŕtva tehotná žena sa nesmie pochovať bez toho, aby sa z jej tela nevyňal plod. Operácia sa vykonávala aj u živých žien už v staroveku. Prvý dokumentovaný prípad cisárskeho rezu na živej žene pochádza z roku 1610. Operatérom bol nemecký chirurg J. Trautmann a operovanou údajne jeho žena, ktorá zomrela 25 dní po operácii, pravdepodobne v dôsledku embólie. Úmrtnosť sa vtedy blížila 100 %, najčastejšie z dôvodu zápalu pobrušnice. Úmrtnosť u žien neskôr výrazne klesla vďaka trom zásadným objavom medicíny: zásadám antisepcie, objavu krvných skupín, ktorý umožnil bezpečnejšie podávanie krvných transfúzií, a objavu penicilínu.
Typy cisárskych rezov a ich história
Cisársky rez môžeme rozdeliť na primárny (plánovaný) a sekundárny (akútny). Primárny cisársky rez je plánovaný a vykonáva sa pred začiatkom spontánneho pôrodu. Sekundárny cisársky rez nastáva až po začatí spontánneho pôrodu. Lekári k cisárskemu rezu pristupujú najčastejšie z dôvodu komplikácií, ktoré sa vyskytnú pred alebo počas pôrodu a znemožňujú jeho bezpečné dokončenie.
Indikácie cisárskeho rezu sa dramaticky zmenili. Prvotnou indikáciou bolo oddeliť dieťa od matky, pretože sa museli pochovať osobitne. Až v 19. storočí sa cisársky rez začal považovať za možnosť záchrany života matky alebo dieťaťa. Prvá zmienka o žene, ktorá prežila cisársky rez, je z roku 1500 zo Švajčiarska. Postupne sa vykonávali pokusy robiť cisársky rez aj na živej žene z indikácie záchrany života matky, hlavne po dlhotrvajúcich, život ohrozujúcich pôrodoch. Ženy väčšinou umierali na sepsu (otravu krvi) či vykrvácanie. Chirurgovia si neumývali ruky, pravidlá asepse neexistovali. Až v roku 1852 bola maternica prvýkrát zašitá.
Rozlišujeme tiež techniky cisárskeho rezu: klasický (korporálny) rez, ktorý je vedený pozdĺžne a v strednej čiare maternice, a priečny rez v dolnom segmente maternice, ktorý je dnes najrozšírenejší a má lepší kozmetický efekt. Klasický rez zvyšuje riziko ruptúry maternice v ďalšom tehotenstve, zatiaľ čo priečny rez umožňuje v niektorých prípadoch vaginálny pôrod v budúcnosti.
Prečo sa vykonáva cisársky rez?
Lekári k cisárskemu rezu pristupujú najčastejšie z dôvodu komplikácií, ktoré sa vyskytnú pred alebo počas pôrodu a znemožňujú jeho bezpečné dokončenie bez rizika pre matku alebo dieťa. Medzi hlavné indikácie patria:
- Zdravotné problémy matky: ochorenia chrbtice, stavy po ortopedických operáciách, ochorenia srdca, očné ochorenia s postihnutím sietnice, cukrovka, astma, epilepsia, preeklampsia, stavy po gynekologických operáciách, vcestný myóm maternice, nepomer veľkosti panvy a dieťaťa, výsev herpes genitalis tesne pred termínom pôrodu.
- Zdravotné problémy plodu: príliš malí a nezrelí novorodenci (1 500 g a menej) alebo naopak príliš veľkí novorodenci, viacpočetné tehotenstvo, nepravidelné polohy plodu (šikmá, priečna), poloha koncom panvovým, vcestná placenta alebo jej predčasné odlúčenie, zmeny a prekážky v mäkkých pôrodných cestách, zmeny po operáciách na maternici, akútna alebo chronická tieseň plodu, akútny genitálny herpes.
- Komplikácie počas pôrodu: nepostupujúci pôrod, zlé naliehanie hlavičky, hernia pupočníka, predĺžené tehotenstvo, akútne zhoršenie zdravotných komplikácií matky.
Priebeh cisárskeho rezu
Pred samotnou operáciou je dôležitá predoperačná príprava, ktorá zahŕňa pôst, holenie, klystír a cievkovanie močového mechúra. Operácia sa dnes najčastejšie vykonáva v zv Example:
Plánovaný cisársky rez (elektívny): Indikácia je známa už počas tehotenstva, napríklad pri vcestnej placente, veľkom plode v polohe koncom panvovým, alebo psychologickej indikácii ("na želanie matky"). Operácia je plánovaná po ukončenom 39. týždni tehotenstva, kedy sú pľúca dieťaťa už plne vyvinuté.
Akútny cisársky rez: Vykonáva sa počas pôrodu, napríklad keď pôrod nepostupuje a vyčerpali sa všetky iné možnosti. Dieťa sa má dobre, ale v najbližšom čase nehrozí nič vážne matke ani dieťaťu.
Urakútny (emergentný) cisársky rez: Matka a/alebo dieťa sú bezprostredne ohrození na živote, napríklad pri bradykardii plodu (pomalý srdcový tep), prolapse pupočníka, predčasnom odlúčení placenty. Dieťa je potrebné porodiť v priebehu minút, často v celkovej anestézii.
Prvé hodiny a dni po pôrode v pôrodnici: Čo očakávať? | #porod
Pri cisárskom reze sa plod chirurgicky odoberá z maternice matky cez rez v brušnej stene. Chirurgická technika je veľmi dobre rozvinutá. Prvým krokom je dezinfekcia operačného poľa a zavedenie močového katétra. Rez sa vedie priečne v dolnej časti brucha. Svaly sa neprerušujú, iba sa odsunú bokom. Následne sa vykoná hysterotómia (rez v maternici), najčastejšie priečny v dolnom segmente. Existujú aj ďalšie spôsoby otvorenia maternice, ako klasický pozdĺžny rez alebo T-rez, ktoré majú vyššie riziko ruptúry pri ďalšom pôrode.
Po otvorení maternice sa plod opatrne vybaví, podviaže sa pupočník a novorodenec sa odovzdá neonatológom. Nasleduje pôrod placenty, manuálne vybavenie a revízia dutiny maternice. Maternica sa šije vo dvoch vrstvách. Krvácanie z maternice sa zastavuje podaním uterotoník (lieky na sťahovanie maternice). Nakoniec sa zošijú jednotlivé vrstvy brušnej steny.
Možné komplikácie a následky
Hoci cisársky rez je dnes veľmi bezpečná operácia a komplikácie sú zriedkavé, ako pri každej brušnej operácii, aj tu existujú určité riziká. Pre matku to môžu byť:
- Väčšie riziko tromboembolizmu a infekcie.
- Možné anesteziologické komplikácie.
- Poškodenie panvových orgánov (močový mechúr, črevo), riziko je malé, ale zvyšuje sa pri opakovaných operáciách.
- V ďalšom tehotenstve riziko, že placenta prerastie cez jazvu do maternice alebo až cez maternicu (môže byť život ohrozujúce).
Pre dieťa môžu byť následky:
- Ťažkosti s dýchaním na začiatku života.
- Dlhodobé následky, ako vyššie riziko astmy a autoimunitných ochorení.
- Prirodzená črevná mikroflóra detí narodených cisárskym rezom sa nekolonizuje matkinými baktériami, ale nemocničnými.
Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze (VBAC - vaginal birth after caesarean) je možný vo väčšine prípadov, ale vyžaduje zvýšené pozorovanie kvôli riziku ruptúry maternice v jazve.
Cisársky rez na želanie
"Cisársky rez na želanie" je fenomén, o ktorom sa v odborných kruhoch často nediskutuje. Dôvodom je najčastejšie strach z prirodzeného pôrodu a možných následkov pre matku a dieťa, zlá skúsenosť s predchádzajúcim pôrodom, alebo snaha naplánovať si pôrod na konkrétny deň.
V Českej republike je počet cisárskych rezov nižší ako európsky medián, pričom cisárskym rezom končí "len" necelá štvrtina pôrodov. Podľa WHO je ideálna miera 10-15%. Cieľom pôrodu nie je len živý novorodenec a živá matka, ale aj ich zdravie a spokojnosť, čo komplikuje určenie ideálneho percenta.
Je dôležité si uvedomiť, že cisársky rez je vážna operácia s možnými komplikáciami. Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečnejší pre matku aj plod. Ak nie sú prítomné vážne medicínske dôvody, mala by byť preferovaná vaginálna pôrodná cesta.
Zdroje:
- Back Large differences in share of caesarean births. Eurostat: Your Key to European Statistics [online]. 17. 12.2019 [cit. 2020-10-30]. Dostupné z: ec.europa.eu
- BOLEY, J.P., 1991. The History of Cesarean Section, Canadian Medical Association Journal, Vol. 145, No. 4, 1991, pp. 319-322.
- HOFMEYR, GJ., MATHAI, M. 2008. Techniques for caesarean section. (on-line). 14.8.2016.