Cisársky rez, odborne nazývaný sekcia alebo sectio caesarea, je chirurgický zákrok, pri ktorom je dieťa narodené prostredníctvom rezu cez brušnú stenu a maternicu matky. Ide o jednu z najstarších pôrodníckych operácií, ktorej korene siahajú až do staroveku.
Názov cisársky rez je dobre známy, každý hneď vie, o čo ide. O jeho názve v minulosti kolovali rôzne fámy. Prečo je vlastne cisársky? Logické by bolo, keby sa cisársky rez volal cisárskym, pretože ním prichádzali na svet len deti cisárov a zámožných ľudí. Nie je to však pravda. Cisársky rez mal v minulosti fatálne následky, pretože neexistovala anestézia a cisársky rez sa vykonával len na mŕtvych, slabých, chorých, alebo vyčerpaných ženách. Boli to ženy z rôznych vrstiev spoločnosti.
Z latinčiny? V latinčine sa cisársky rez nazýva „sectio caesarea“. Zvláštnosťou je, že obe slová majú v konečnom dôsledku rovnaký význam navzájom. Dá preložiť ako výrez, alebo získané vyrezaním. Práve druhé slovo sa podobá na meno slávneho rímskeho cisára. Lenže názov pre tento zákrok poznáme až od Plínia z 1. storočia n. l. a ani meno samotného Caesara neznamená nič iné ako rez.
Názov naozaj vznikol od slova rezať, ktoré je ukryté v latinskom pomenovaní zákroku sectio caesarea. Informácie o ňom siahajú až do starého Egypta. Približne 700 rokov pred naším letopočtom existovalo nariadenie, ktoré umožňovalo zachraňovať deti mŕtvym matkám. V 7. storočí p.n.l. rímsky kráľ Numa Pompilius vydal oficiálne nariadenie, že mŕtva tehotná žena nesmie byť pochovaná skôr, ako z jej tela bude vybraný plod. Historicky sa teda operácia vždy využívala na záchranu dieťaťa a nie matky.
Niektorí sa domnievajú, že samotný názov “cisársky” (angl. „caesarean“) je odvodený od mena Julius Caesar. Dohady o tom, že Julius Caesar bol prvým človekom narodeným cisárskym rezom, nie sú nijako podložené, ide o mýtus. “Caedare” v preklade znamená rezať. V skutočnosti je názov odvodený od latinského slova “caedare,” čo v preklade znamená rezať. Dokumenty dokazujú, že cisársky rez sa používal ešte pred narodením samotného Julia Ceasara. Profesor Antonín Pařízek uvádza: „Název operace sectio caesarea (císařský řez, Kaiserschnitt, Kaisergeburt, Schnittenbindung, operation césarienne, caesarean section, cesarean delivery, cesarean operation) pramení od Plinia staršího (23-79 n. l.) - „Historia naturalis T.I.L. Cap.VII.“ Podľa něj děti chirurgicky vyňaté z dělohy byly nazývány caesones nebo caesares, od caedo - rozřezávati. Sectio je odvozeno od seco, což znamená řezati, tedy obdobný význam jako caesares. Termín sectio caesarea je tedy tautologický, obsahující slova stejného významu. Ale přesto, že název je ve své podstatě nesmyslný, zmatený a s císařem neměl nic společného, ujal se ve většině národních pojmenování této porodnické operace a dodnes se běžně užívá.“
Císařský řez patří k nejstarším operacím, které lidstvo ve svých historických pramenech pamatuje. Již v 7. století před naším letopočtem, vydal panovník antického Říma Numa Pompillius nařízení, že mrtvá těhotná se nesmí pohřbít, aniž by se z jejího těla vyjmul plod. Operace byla vykonávána i u živých žen, již ve starověku. Prvá správa o prežití matky aj dieťaťa pochádza zo 16. storočia zo Švajčiarska. Rezač ošípaných Jacob Nufer požiadal úrady o povolenie operovať svoju manželku po niekoľkých dňoch bezvýsledného pôrodu. Zachraňovať životy matiek a riskovať zabitie detí v maternici bolo pre pôrodné baby (asistentky) prísne zakázané. Avšak Jacob Nufer prevzal osud do svojich rúk, rozhodol sa pre úspešný zákrok sám. Predpokladá sa, že Jacob Nufer nadobudol anatomické znalosti potrebné pre tento postup dôkladným pozorovaním dobytka, s ktorým každodenne pracoval. V tej dobre vedel o anatómii pravdepodobne rovnako, ako lekári svojej doby. Ako prvý dokumentovaný prípad vykonaného cisárskeho rezu na živej žene pochádza z roku 1610. Operatérom bol nemecký chirurg J. Trautmann a operovanou bola údajne jeho žena, ktorá umrela zrejme v dôsledku embolie 25. deň po operácii. Ako prvý kompletne zdokumentoval priebeh cisárskeho rezu až nemecký lekár Jeremiáš Trautman. V roku 1610 zákrok previedol na vlastnej žene, ktorá však po mesiaci zomrela na infekciu. Prvý úspešný cisársky rez v Britskom impériu vykonala žena. Teda ono to bolo takto: cisársky rez viedol James Barry, lekár v službách britskej armády v Južnej Afrike. Po jeho smrti sa zistilo, že jeho pravé meno bolo Margaret Ann Bulkley a pitva dokázala, že v skutočnosti bol James ženou prezlečenou za muža. Celoživotná motivácia Margret Ann Bulkley bola kariéra chirurga, ktorú ale v tom čase žena vykonávať nemohla.
V súčasnosti naopak patrí k najčastejším operáciám v pôrodníctve a jeho indikácie stále stúpajú. Nárast počtu žien preferujúcich cisársky rez pri poloze plodu koncem pánevním. Poloha plodu koncem pánevním sa v době kolem termínu porodu vyskytuje asi u 3-4 % těhotných (kolem 4000 těhotných ročně). “Císařský řez na přání” - fenomén, o kterém se moc nemluví a který není v odborných kruzích porodníků v Čechách uznávaným termínem (na rozdíl od některých zemí EU). Všeobecně je u nás známý spíše z bulváru v souvislosti s porody tzv. VIP osobností, ale týká se i "obyčejných" rodiček. Důvodem je nejčastěji strach z přirozeného porodu a možných následků pro rodičku (porodní bolesti a poranění) a její dítě, špatná zkušenost s předchozím přirozeným porodem či načasování porodu na konkrétní den. V USA, kde jsou císařské řezy nejčastější, tak rodí zhruba 25 % žen, obvykle na vlastní žádost, aby se vyhnuly porodním bolestem. České zdravotnictví toto neuznává (mj. i proto, že porod císařským řezem je pro ženu šestkrát rizikovější než porod přirozený) a důvodem k provedení císařského řezu jsou pouze zdravotní indikace. Obecně lze říci, že císařský řez je užíván častěji, než je nutné. Například v porodnici v Pithiviers pod vedením Michela Odenta dosahovalo procento císařských řezů dlouhodobě 6-7 %. Jednalo se o prostředí s podporujícím přístupem k rodičce a přátelsky nakloněné přirozeným porodům. Aktuálne máme na Slovensku až jednu tretinu pôrodov, ktoré sa končia sekciou, čo je alarmujúco vysoké číslo. Lekári sa dnes už otvárajú možnosti VBAC, pretože v niektorých prípadoch cisársky rez naozaj nie je nevyhnutný. Podľa svetových výskumov existuje až 70 - 80 % šanca na úspešný vaginálny pôrod po cisárskom reze. Pri zákroku je matke podaná anestézia (najčastejšie spinálna alebo epidurálna), ktorá spôsobí znecitlivenie spodnej časti tela, ale umožní jej byť pri vedomí. Chirurg urobí horizontálny rez v dolnej časti brucha a následne rez do maternice, čím umožní vybratie dieťaťa. Niekedy je nutné použiť aj iné typy rezov, napríklad zvislý rez vedený medzi priamymi brušnými svalmi od stydkej kosti k pupku (tzv. dolní střední laparotomie), ktorý sa dnes používa len výnimočne.
Výskyt komplikácií po cisárskom reze je približne šesťkrát častější než po pôrode spontánnym. V poporodnej péči je třeba dbát na uvolnění jizvy, resp. na obnovení vzájemné posunlivosti kůže, podkoží a svalů. Cisársky rez je chirurgický zákrok, ktorý môže priniesť dlhšie zotavovanie, väčšiu bolesť po pôrode a vyššie riziko infekcie.
Existuje niekoľko zmienok o ženách, ktoré sa o to pokúsili počas 18. a 19. storočia, žiaľ, vo väčšine prípadov neúspešne. Jeden z najznámejších cisárskych rezov sa odohral v marci 2000. Mexičanka Inés Ramírez Pérez si po 12 hodinách bolestí sadla na lavičku, vypila silný alkohol a zobrala do rúk nôž s 15 cm čepeľou. Brucho si otvorila na tretíkrát a operácia jej trvala hodinu, kým vytiahla von zdravého chlapčeka. O niekoľko hodín neskôr ju zašil zdravotný asistent z ich dediny a previezli ju do nemocnice vzdialenej 8 hodín autom, kde jej ošetrili zranenia, ktoré si spôsobila. Aj takto vyzerá láska a obrovská obeta matky pre svoje dieťa. Mimochodom, Inés sa neskôr vyjadrila, že ostatným mamičkám neodporúča nasledovať jej príklad.
To, že ste teraz rodili cisárskym rezom, ešte vôbec neznamená, že všetky vaše pôrody budú takéto. Vo svete sa pre tento typ pôrodu používa skratka VBAC (vaginal birth after caesarean), teda vaginálny pôrod po cisárskom reze. Lekári zvyčajne kvôli možným komplikáciám preferujú ďalší cisársky rez. Často sa stretávame s informáciou, že 3 cisárske rezy by mali byť maximum. Na webe prestížnej Mayo Clinic nájdete odpoveď Yvonne Butler Tobah, M.D., ktorá tvrdí, že každý pôrod cisárskym rezom je zložitejší a rizikovejší než ten predchádzajúci a tiež, že po troch pôrodoch sú riziká vyššie. No výskumy zatiaľ neurčili, koľko opakovaných cisárskych rezov sa ešte stále považuje za bezpečné číslo. Každý ďalší cisársky rez zvyšuje riziko krvácania počas tehotenstva, vzniknu problému nazývaného placenta praevia, poranení močového mechúra alebo čriev a ďalších tehotenských komplikácií. Svetový rekord má údajne mamička, ktorá porodila cisárskym rezom šesťkrát.
Cisársky rez znamená, že mnohé mamičky sú okradnuté o celý proces príchodu dieťaťa na svet. Žiaľ, niekedy si nevyberiete. Vo veľkej väčšine prípadov je cisársky rez operácia zachraňujúca život. Každá pôrodnica, ako aj personál je iný svojím prístupom k rodičkám aj deťom. Informujte sa preto o možnostiach bondingu vopred. Práve kontakt kože na kožu a prvé prisatie bábätka sú čarovné momenty, ktoré mamičku a bábätko po operácii vrátia do rovnováhy. Pravda je však taká, že vlastne neexistuje jediná pravda, ani štýl materstva. Ak budete rodiť cisárskym rezom, nájde sa niekoľko ďalších matiek, ktoré vás nazvú pohodlnou. Ak nebudete môcť dojčiť, tak budete v očiach iných žien lenivá matka, ktorá sa nevie obetovať pre svoje dieťa. Ak budete nosiť dieťa v šatke a používať látkové plienky, budete označovaná za biomatku. Dobrá správa je, že vám to môže byť úplne jedno. Jediná podstatná vec je, že ste priviedli na svet svoje dieťa a staráte sa oň najlepšie, ako dokážete. Cisársky rez z vás rozhodne nerobí menejcennú matku.
Vaginálny pôrod, samozrejme, má svoje benefity, najmä zo zdravotného hľadiska. No niekedy taká možnosť jednoducho neexistuje. Mimochodom, pamätáte si Beverly Hills 90210? Herečka Tori Spelling mala pri svojom štvrtom dieťati už v 20. týždni diagnostikovanú placentu praevia. Keďže jej stav bol mimoriadne kritický, musela rodiť sekciou. Po pôrode synčeka Finna pre médiá vyhlásila: „Keď mi ho dali do rúk, cítila som sa strašne šťastná. Zvládli sme to! Máme neskutočné puto.“
V minulosti ženy umierali v bolestiach, tie čo prežili zomierali na silné infekcie, alebo pre infekcie a hnisavé bolesti trpeli. Úmrtnosť sa blížila 100 %, najčastejšie z dôvodu zánětu pobřišnice. Úmrtnosť u žien neskôr výrazne klesla vďaka trom zásadným objavom medicíny: zásadám antiseptickej práce, objavu krvných skupín, čo neskôr umožnilo bezpečnejšie podmienky pre podávanie krvných transfúzií, a objavu penicilínu. Vývoj anestézie a taktiež väčšie poznatky z anatómii v 19. storočí prispeli k zlepšeniu medicínskych techník. S príchodom sterilizácie a aj antibiotík sa chirurgické výsledky cisárskeho rezu ešte zlepšili. Po roku 1846 sa aplikácia anestézie rýchlo rozšírila z USA do Európy. Anestetiká umožnili chirurgom, aby mali čas na precíznu operáciu a na zaznamenávanie podrobností o svojich postupoch. Ženy boli ušetrené agónie po operáciách a boli menej náchylné na šok. Už od staroveku sa objavovali snahy o cisárske rezy a v 19. storočí systematické zdokonaľovanie cisárskych rezov nakoniec viedlo k nižšej úmrtnosti žien a ich detí. Koncom 20. storočia sa vo väčšine krajín dieťa stalo primárnym pacientom po začatí pôrodu. V dôsledku toho sa za posledné roky zaznamenal výrazný nárast uchyľovania sa k chirurgickému zákroku na základe indikácií zdravia dieťaťa. Operácia, ktorá pred rokmi prakticky vždy viedla k mŕtvej žene alebo mŕtvemu dieťaťu, má dnes takmer vždy vo výsledku živú matku a dieťa - premenu, ktorá je rovnako významná pre ženy a ich rodiny, ako aj pre medicínu.
Cisársky rez má pomerne bohatú históriu. Názov cisársky rez sa pravdepodobne odvádza od mena Gaia Júlia Cézara. V byzantskej encyklopédii z 10. storočia sa totiž píše, že matka Júlia Cézara v 9. mesiaci tehotenstva umrela a sekciou zachránili aspoň dieťa, z ktorého vyrastol rímsky panovník. Mnohí historici však spochybňujú, že sa Cézar narodil týmto spôsobom. V tomto období sa v Rímskej ríši sekcia robila len ženám, ktoré umierali alebo umreli, aby sa tak zachránilo aspoň dieťa. No a podľa niektorých zdrojov ho jeho matka sprevádzala až do dospelosti.
Prvá zmienka o žene, ktorá sekciu prežila, sa datuje do obdobia 16. storočia vo Švajčiarsku, kde profesionálny kastrovač prasiat a zároveň manžel úspešne vykonal túto procedúru na svojej manželke. Podľa historických zdrojov táto mamička šťastne a vaginálne porodila ďalších 5 detí, vrátane dvojičiek.
Africkí liečitelia Nielen v západných krajinách prebiehali pokusy o zákrok. Správy z 19. storočia hovoria o úspešných chirurgických pôrodoch v Rwande a Ugande. Africkí liečitelia používali botanické prípravky na anestéziu svojich pacientov a na podporu hojenia rán. Z denníka cestovateľa R.W. Felkina (1879 ) po Ugande: ”Liečiteľ použil banánové víno na čiastočné omámenie ženy a na očistenie rúk a brucha pred operáciou… Nakoniec brušnú ranu pripli železnými ihlami a natreli pastou pripravenou z koreňov.”
Cisársky rez je veľmi starou operáciou, ktorú poznali zrejme už staří Egypťania. V antickom Rímsku bolo Numou Pompiliem (asi 716 př. n. l.-671 př. n. l.) vydané nařízení, že mŕtva tehotná nesmie byť pohřbená skôr, ako je z jej těla vyjmut plod. Zdá sa, že už vo staroveku bola operácia vykonávaná aj u živých žien. Prvý cisársky rez v histórii, pri ktorom prežila súčasne matka aj dieťa, bol pravdepodobne vykonaný roku 1337 v Praze.
Indikáciou k cisárskemu rezu je celá rada. Obecne sa rozlišujú na plánované a neplánované, i u neplánovaných indikácií je nutný súhlas rodičky. Plánovaný cisársky rez: Môže byť naplánovaný dopredu, ak existujú rizikové faktory, napríklad nepriaznivá poloha dieťaťa (napr. poloha koncom panvovým). V prípade rizikového pôrodu je cisársky rez často bezpečnejší pre matku aj dieťa.
Na webe prestížnej Mayo Clinic nájdete odpoveď Yvonne Butler Tobah, M.D., ktorá tvrdí, že každý pôrod cisárskym rezom je zložitejší a rizikovejší než ten predchádzajúci a tiež, že po troch pôrodoch sú riziká vyššie. No výskumy zatiaľ neurčili, koľko opakovaných cisárskych rezov sa ešte stále považuje za bezpečné číslo.