Autizmus a jeho prejavy v detstve: Ako rozpoznať a podporiť

Prvé roky života dieťaťa sú časom obrovského fyzického, kognitívneho a sociálneho vývoja. Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov vyhlásený ako Svetový deň povedomia o autizme. Medzi poruchy autistického spektra (PAS) sa zaraďuje najmä detský autizmus, Aspergerov syndróm a atypický autizmus. Bohužiaľ, títo úžasní ľudkovia sa celé desaťročia nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich rodiny by mohli rozprávať tisícky príbehov...

Podľa odhadov žije na Slovensku s touto poruchou okolo 40 000 ľudí. I keď odborníci upozorňujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr, často zostávajú nepovšimnuté. Pomocnú ruku podáva najmä tretí sektor, no aj takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine. O tom, čo všetko rodiny s autistickými deťmi prežívajú, napísal vlani veľmi inšpiratívnu knihu Nezlomní novinár a bloger Jozef Bednár, otec dospelého autistického syna Mareka.

Autizmus je stav, ktorý patrí do skupiny symptómov známych ako abstinenčné príznaky, t. j. vyhýbanie sa kontaktu s vonkajším svetom - s ľuďmi a prostredím. Je považovaná za mozgovú poruchu, ktorá môže mať genetickú zložku. Autizmus je neurologická porucha, ktorá postihuje mozog a je najčastejšie genetického charakteru. Prvé príznaky sa objavujú už v detstve a pretrvávajú po celý život. Autizmus sa vyznačuje tým, že dieťa nereaguje na príkazy, nehrá sa s rovesníkmi, má ťažkosti s vyjadrovaním emócií alebo komunikáciou pomocou gest a reči. Správanie autistického dieťaťa často vnímame ako zvláštne. Táto porucha má mnoho variácií, stáva sa, že sa dieťa jednoducho vyvíja pomalšie - čo sa často mýli s autizmom. Nie je celkom jasné, čo vlastne autizmus spôsobuje, ale za hlavné faktory sa považuje genetika a prostredie. Štúdie s autistickými pacientmi ukázali niektoré abnormality vo viacerých oblastiach mozgu. Ďalší výskum navyše naznačuje, že ľudia s autizmom majú v mozgu nízke hladiny serotonínu a ďalších neurotransmiterov.

Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Autistické spektrum alebo inak povedané aj pervazívne vývinové poruchy predstavujú populáciu detí aj dospelých, ktorí majú kvalitatívne zhoršené vzájomné spoločenské interakcie, spôsob komunikácie a prítomné je aj obmedzené, stereotypne sa opakujúce správanie, záujmy a aktivity. Ide o poruchu, ktorá môže mať mnoho podôb, stupňov, záleží od miery narušenia jednotlivých oblastí. U väčšiny prípadov je prítomný abnormálny vývin už od útleho veku. Na jednej strane môže ísť o úplne uzavretie dieťaťa pred svetom s neschopnosťou komunikovať, hrať sa a rozumieť bežným vnemom. Na druhej strane môže ísť o dieťa, ktoré má neprehliadnuteľné zvláštne správanie, ale disponuje veľmi dobrou komunikačnou schopnosťou a inteligenciou. Dôležité si je uvedomiť, že ide o vrodenú poruchu, ktorá je celoživotnou diagnózou a je neliečiteľná. Tieto deti nedokážu odkomunikovať svoje pocity a jasne nám povedať, čo chcú a čo potrebujú. Rodič autistického dieťaťa, jeho rodina a priatelia majú pred sebou neľahkú úlohu: spoznať a pochopiť dieťa.

Včasné varovné symptómy autizmu

Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. „Niekedy sa príznaky objavujú sporadicky a nie vždy sa musia prejaviť aj v ordinácii lekára,“ upozorňuje odborníčka. Majte na pamäti, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom autizmu vo veku 3 rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania.

Možné prejavy autizmu:

• 1. Vyhýbanie sa očnému kontaktu: Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba.
• 4. Precitlivenosť zmyslov: Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami.
• 5. Nezvyčajné hranie sa s hračkami: Väčšina detí si prezrie hračku pred tým, než sa s ňou bude hrať. To obvykle dlho netrvá a začína hra. Dieťa s autizmom sa však nezačne s autíčkom hrať tak, že bude jazdiť s ním po zemi, ale bude ho skúmať. Zamerá sa na kolesá či na volant.
• 6. Samostatná hra a sociálna izolácia: Niektoré deti sú len plaché. Samostatná hra však môže byť ukazovateľom autizmu. Dieťa s autizmom nemusí vedieť, ako sa k ostatným deťom priblížiť alebo sa viac zaujíma o svoje vlastné aktivity. Ak sa ďalšie dieťa pokúsi s ním komunikovať alebo hrať, nemusí vedieť, ako reagovať. U menších ratolestí je to celkom bežné, ak sa to však stane u 6 či 7-ročného dieťaťa, je to silný varovný signál.
• 7. Nedostatok predstieranej hry: Deťom s autizmom často chýba predstava zručnosti. Nepoužívajú predmety na predstieranie hry. Napríklad malá škatuľka nikdy nemôže byť akože mobilom alebo palička zbraňou.
• 8. Fixácia na konkrétnu tému: Staršie deti so „zanedbaným“ autizmom sa často fixujú na jednu konkrétnu tému či vec. Napríklad je to počasie alebo futbalový tím.
• 9. Nereagovanie na meno: Vo veku 12 mesiacov väčšina detí reaguje, ak niekto vysloví ich meno.
• 10. Uviaznutie na návykoch: Dieťa s autizmom sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní. Napríklad môže vždy chcieť držať tú istú hračku - odmieta ju odložiť, aj keď sa pokúša hrať s niečím iným.
• 11. Strata alebo zmena reči: Deti s autizmom sa môžu zdať neochotné hovoriť alebo verbalizovať, aj keď to predtým robili. Napríklad dieťa, ktoré zvyklo bľabotať alebo tvorilo nezmyselné zvuky, sa môže zrazu “zaseknúť“.
• 12. Neukazovanie na veci: Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.

Vnímanie sveta a komunikácia

Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. „Moje zmysly mi niekedy ubližujú.“ Intenzita zmyslového vnímania u týchto detí môže byť veľmi odlišná od bežného človeka. Obyčajné obrazy, zvuky, pachy, chute či dotyky, ktoré si bežný človek ani nemusí všimnúť, môžu byť pre tieto deti až bolestivé. Typickým prejavom je hyposenzitivita (nízka citlivosť) alebo hypersenzitivita (precitlivenosť). Už len obyčajný nákup v potravinách môže u nich vyvolať nadmerné úzkostné prípadne agresívne správanie. „Nerobím to naschvál, len sa snažím brániť.“

„Reč chápem doslovne.“ Zabudnite na iróniu, sarkazmus, slovné hračky či dvojzmysly. Tieto deti nedokážu filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej. Keď je informácii príliš veľa, môže to viesť k ich „preťaženiu“, kedy už nedokážu spracovať žiadnu ďalšiu informáciu. „Hovorené slová sú pre mňa veľakrát mätúce a nestačia mi.

„Nekrič na mňa, radšej mi to povedz pomaly a jasne.“ Keď chceme niečo od nich musíme najprv získať ich pozornosť. Ubezpečiť sa, či dávajú pozor až potom im položiť nejakú otázku, prípadne dať inštrukciu. „Veľakrát, keď nereagujem na tvoj krik z vedľajšej izby nie je to preto, že ťa nepočúvam a som zlý, ale nerozumiem ti.

„Potrebujem tvoju pomoc so sociálnymi interakciami.“ Deti s autizmom nechápu dostatočne správaniu iných ľudí, ani jeho význam a nevedia ho preto ani sami správne použiť. Svet, ktorý vnímajú ako jeden veľký chaos môže mať za následok vyhýbanie sa kontaktu s inými ľuďmi. Môže to potom vyzerať, že sa nechcú hrať s ostatnými deťmi. Dôležité je ich k tomu viesť, povzbudiť ostatné deti, aby sa s nimi hrali. „Pomôž mi naučiť sa, ako sa hrať s ostatnými, povedz im o mne a popros ich o to.

Deti s autizmom často obľubujú hudbu. Dokáže ich upokojiť, ale aj vyburcovať k pohybu a vybitiu si vnútorného napätia (napr. bubnovanie). Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Pri spievaní pesničiek sme pripájali jednotlivé gestá, ktoré deti opakovali a takto sa zároveň zapájali do spoločného procesu. Pri hre na hudobných nástrojoch (napr. na klavíri) sme využívali zrkadlenie, improvizáciu, striedavé hranie, hranie podľa farebných nôt. Viacero detí sa zapojilo do spoločného jednoduchého tancovania na hudbu a tiež imitovalo hru na telo (plieskanie po nohách, nafúknutých lícach a pod.). V závere stretnutia dominovala pomalá relaxačná hudba spojená s masážou (cez masážne loptičky alebo vrecká).

„Zisti, čo mi najviac vadí.“ Základným vybavením pre život s autistickým dieťaťom je trpezlivosť a empatia. Rôzne afekty, záchvaty hnevu a agresie sú reakciou na niečo, čo sa im nepáči a nevie nám to iným spôsobom dať najavo. Veľakrát pomôže si zapisovať situácie, prostredie, ľudí aj časy, kedy k nim dochádza. Ak sa zistia príčiny potom už je jednoduchšie im predchádzať. „Tieto záchvaty sú pre mňa oveľa desivejšie ako pre teba. Slovami to neviem povedať, tak reagujem takýmto spôsobom.

„Miluj ma bezpodmienečne.“ Tak isto ako každá bytosť na svete aj dieťa s autizmom potrebuje lásku a byť milované. Možno tie emócie necíti tak, ako to cíti bežný človek, ale určite vie, kedy je milované a kedy nie. Dieťa za to nemôže, ono sa s týmto problémom nechcelo narodiť. Dôležité je pozerať sa na dieťa s autizmmom ako na niečo odlišné, ale v žiadnom prípade nie ako na neschopné. Zamerať sa na jeho silné stránky a rozvíjať ich.

„Aj ja som dieťa.“ Napriek tejto vývinovej poruche ide o dieťa, ktoré sa vyvíja, má svoje potreby, myšlienky, sny... Autizmus je súčasťou, ale nie je to jediná vec sama o sebe.

„Lepšie tomu porozumiem, ak to vidím.“ Deti s autizmom sú vo väčšine prípadov vizuálne orientované. Vizuálne pomôcky im dokážu uľahčiť a lepšie zvládnuť celé dni. Okamžité spracovanie informácii je pre nich náročné avšak informácie, ktoré sa dajú aj ukázať napríklad v podobe časového rozvrhu ich zbavuje stresu, keďže ho môžu mať pred sebou, riadiť sa tým a nemusia si všetko zapamätať.

Príspevok digitálnych technológií k vzdelávaniu

Príspevok sa zaoberá využitím digitálnych technológii vo výučbe čítania u detí s poruchou autistického spektra (PAS). Opisuje program vizuálne čítanie a jeho využitie vo výchove a vzdelávaní detí s PAS v materskej škole. Som špeciálny pedagóg v špeciálnej triede v Materskej škole Iľjušinova v Bratislave, vzdelávam deti s poruchami autistického spektra (ďalej len PAS). Deti v našej špeciálnej triede sú vzdelávané podľa Školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) pre deti s PAS, ktorý bol vypracovaný v súlade so Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP) pre deti s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami ISCED - 0 predprimárne vzdelávanie. Intervencia a edukácia deti s PAS v našej triede prebieha individuálne, každé dieťa má vypracovaný individuálny výchovno vzdelávací program (IVVP). Pri edukačných činnostiach používame rôzne digitálne technológie. Jeden z programov, ktorý vo svojej práci s deťmi s PAS používame je aj program Vizuálne čítanie. Ide o program zameraný na nácvik čítania pre deti s poruchou autistického spektra, s dysfáziou, s ADHD, ADD, ale i pre bežnú populáciu detí, ktorý by som vám rada predstavila.

V rámci projektu „Viem ti povedať“ nadácie Pontis získala naša MŠ v decembri 2013 pre špeciálne triedy pre deti s PAS tablety so špeciálnou aplikáciou ABCD. A tým sa začala aj spolupráca našej MŠ s Ing. Dušanom Barancom, autorom a vývojárom programu Vizuálne čítanie, ktorý je pokračovaním programu ABCD. V mojom príspevku by som rada citovala aj slová autora programu a zároveň otca dieťaťa s PAS Ing. Dušana Baranca: „Každý rodič dieťaťa, ktorého kognitívne (poznávacie) schopnosti sú výrazne mimo normy, dostane sa skôr alebo neskôr do problémov. Bez ohľadu na konečnú diagnózu dieťaťa, problémy sa často objavia už pri hre na pieskovisku. S každým mesiacom vývoja dieťaťa, musia rodičia riešiť ďalšie a ďalšie situácie, na ktoré ich nikto nepripravil. A potom po pár rokoch príde jedna zo zásadných otázok: „ako ho/ju naučíme čítať?“. Túto otázku som si v roku 2007 položil aj ja... Môj hlavný súper (mimo iných) bola aj dysfázia zmiešaného typu, zjednodušene povedané - 6 ročnému dieťaťu sme neboli schopný takmer nič vysvetliť. Psychologička, s ktorou sme konzultovali ako postupovať pri diagnóze nášho dieťaťa nám povedala, že takéto deti sa učia čítať tzv. „globálnym čítaním“. Slovo (a obrázok ku slovu) si akoby odfotia a zapamätajú. Ja ako človek z prostredia informatiky a elektrotechniky som jej neveril. Dnes viem, že som urobil dobre. Niekoľko mesiacov som si v hlave pripravoval systém, ktorého základ by bol v tom, že by som ja ako rodič, začínajúci špeciálny pedagóg a psychológ v jednom, nemusel nášmu synovi nič vysvetľovať. Po niekoľkých týždňoch programovania som mu program ukázal a naše veľké prekvapenie to začalo fungovať. Výsledok postupnej výučby bol ten, že nás syn nastupoval do prvého ročníka ZŠ už ako čítajúci žiak.

S výučbou čítania s použitím vtedy ešte programu ABCD som začala vo februári 2014 - prostredníctvom programu som učila čítať dve deti s PAS. Obe deti už mali skúsenosť s tabletom a tablet používali ako odmenu - na hranie. Od februára 2014 začali deti používať tablet na učenie. Cieľom bol nácvik predškolského čítania, rozvíjala som pred- čitateľské kompetencie prostredníctvom digitálnych technológii - tabletu. Deti sa učili spájať obrázok so zvukom, zvuk s obrázkom a táto forma učenia sa pre ne stala veľmi motivujúca. Pokračovali sme v rozpoznávaní hlások, v spájaní hlások do slabík a slabík do slov. Deti prechádzali jednotlivé lekcie svojím vlastným tempom, po úspešnom zvládnutí jednej lekcie prešli na ďalšiu lekciu. Každou lekciou sa náročnosť zvyšovala. Vďaka rôznym typom nastavení malo každé dieťa program nastavený individuálne podľa vlastných potrieb a schopností. Výučbu čítania na tablete v učebni som kombinovala s učením globálneho čítania vo forme rôznych štruktúrovaných úloh za stolíkom v triede. S touto novou verziou programu začalo postupne pracovať v našej MŠ dvanásť detí s PAS pod vedením šiestich špeciálnych pedagogičiek. Každé dieťa má vytvorený vlastný profil, v ktorom má program individuálne nastavený. Inovovaný a doplnený program Vizuálne čítanie je oproti predchádzajúcej verzii bohatší o Vizuálny slovník, ktorý je praktickou a efektnou pomôckou pri rozvoji slovnej zásoby, výslovnosti, generalizácie a globálneho čítania. Každá kategória je rozdelená na množstvo podkategórii podľa tematických okruhov. Každé jedno slovo vie program vyhláskovať. Každá úroveň má priemerne šesť lekcii. Každá lekcia pozostáva z režimu nácvik/ výučba a testovanie. Pre ľahšiu orientáciu sú lekcie rozložené v stromovej štruktúre. Každé slovo vie program vyhláskovať a používa pri tom fonetický princíp. Program automaticky zaznamenáva štatistiku nesprávnych odpovedí a graficky ich zobrazuje. Na jednotlivých sedeniach môžeme striedať nácvik čítania s vizuálnym slovníkom. U väčšiny detí tak zvyšujeme motiváciu. Dĺžka sedenia / výučby je individuálna a závisí od osobitostí a pozornosti daného dieťaťa, začíname pár minút a len jednou lekciou a postupne sa tento čas predlžuje. Po sedení ma pedagóg možnosť zaznamenať v profile dieťaťa priebeh výučby. Program zaznamenáva a graficky zobrazuje nesprávne odpovede. Pedagóg má možnosť robiť videozáznam z výučby priamo do tabletu. Vizuálne čítanie majú naše deti zaradené do výchovno-vzdelávacích aktivít každý deň individuálne po intenzívnom učení za stolíkom ako samostatnú edukačnú aktivitu. Vizuálne čítanie efektne obohacuje výchovu a vzdelávanie našich detí a umožňuje atraktívnou formou naučiť ich čítať, rozvíjať ich slovnú zásobu a reč. Používaním programu Vizuálne čítanie plníme obsah a špecifické výchovno-vzdelávacie ciele ŠkVP a ŠVP pre deti s PAS v tematickom okruhu Ja som - Počúvanie s porozumením, Pasívna a aktívna slovná zásoba, Artikulácia hlások a hláskových skupín, Analyticko-syntetické činnosti so slovami. A v tematickom okruhu Kultúra pri obsahu Písmená a číslice. Poznávaním písmen rozvíjame rannú čitateľskú gramotnosť a vytvárame základy pre nadobudnutie akademickej zručnosti čítania.

Vizuálne čítanie ponúka cestu nácviku a tréningu čítania. Kategórie Vizuálneho slovníka volíme podľa tematických celkov daného týždňa. Ak je napríklad tematický celok Ovocie a zelenina, deti pracujú vo vizuálnom slovníku s touto kategóriou a okrem rôznych edukačných aktivít počas dňa zameraných na túto tému, učia sa rozlišovať, pomenovať a globálne čítať jednotlivé druhy ovocia a zeleniny aj prostredníctvom Vizuálneho slovníka na tablete. Vizuálny slovník používame aj ako jednu z aktivít výchovno - vzdelávacej činnosti v tematických okruhoch Ja som - ľudské telo, potraviny, v okruhu Ľudia - ľudské činnosti, farby, dopravné prostriedky, číselný rad, geometrické tvary. Princípy štruktúrovaného učenia dodržiavame aj pri práci s tabletom a programom Vizuálne čítanie. Rešpektujeme individuálnu úroveň každého dieťaťa, individuálne riešime jeho problémy a individuálne s ním pracujeme v bezpodnetnej miestnosti mimo triedu. Máme jednoznačne viditeľné usporiadanie priestoru, pracovného miesta, času (denný režim a piktogram vizuálne čítanie). Dôraz kladieme na motiváciu, pomocou ktorej podnecujeme a ovplyvňujeme žiaduce správanie a stimulujeme učenie. Formy motivácie sú individuálne. Používame materiálne odmeny (sladkosť, predmet), činnostné (napr. počúvanie hudby, suchý guličkový bazén) a sociálne (pochvala). Dieťa si zo svojho denného režimu odlepí obrázkovo-slovný piktogram VIZUALNE ČÍTANIE, ktorý ho informuje čo bude robiť a zároveň slúži ako tranzitná karta, ktorá ho informuje kde to bude robiť a presunie sa do učebne s tabletom, ktorá je v našom prípade mimo triedu a tým zabezpečuje nerušenú prácu. Miestnosť by mala byť málo podnetná, aby dieťa nebolo ničím rušené. Tranzitnú kartu si prilepí k volacej karte. Na vizualizáciu počtu lekcii, ktoré v ten deň dieťa čakajú používame žetónovú tabuľku. Na ľavej strane tabuľky má dieťa nachystaný určitý počet žetónov, po každej splnenej lekcii, si dieťa prelepí žetón na pravú stranu tabuľky. Po presunutí všetkých žetónov je práca s tabletom na ten deň skončená. Na vizualizáciu času práce s tabletom sa môže použiť aj timetimer. Počet lekcii závisí od schopností a od koncentrácie dieťaťa. Lekciami prechádzame chronologicky, ak dieťa lekciu nezvládne nemá zmysel prejsť na ďalšiu. Na motiváciu a udržanie záujmu môžeme striedať zvládnuté lekcie s novou a lekcie ABECEDA s Vizuálnym slovníkom. Dieťa najprv pracuje v režime nácvik/ výučba, kde sa učí spájať podľa typu lekcie obrázok so zvukom a následne v režime testovanie, kde spája zvuk s obrázkom, čiže otestujeme ako si lekciu osvojilo. Ak sa už dieťa lekciu naučilo, prejdeme na ďalšiu. Počas lekcie je dieťa motivované obrázkovo slovnou pochvalou, po každom správnom označení odpovede sa dieťaťu ukáže obrázok a vypočuje si zvukovú pochvalu. Bezprostredne po ukončení činnosti si pedagóg urobí záznam o priebehu výučby priamo v profile dieťaťa. Po skončení Vizuálneho čítania si dieťa odlepí tranzitnú kartu a vráti sa do triedy k dennému režimu, kde si piktogram Vizuálne čítanie odloží do košíčka splnených aktivít a odlepí si nasledujúci piktogram na dennom režime. Výučbu čítania na tablete v učebni môže pedagóg kombinovať s učením globálneho čítania vo forme rôznych štruktúrovaných úloh za stolíkom v triede. Dieťa môže napríklad triediť písmenká, prikladať písmenká k písmenkám, prikladať písmenká k obrázkom, nájsť obrázok k začiatočnému písmenku, prečítať písmenko, robiť rôzne grafomotorické cvičenia zamerané na spájanie písmen, obťahovanie písmen a písanie jednotlivých písmen. Prostredníctvom programu dosahujeme pozitívne výsledky v rozvoji aktívnej i pasívnej slovnej zásoby, generalizácii a v predčitateľskej gramotnosti. Vizuálne čítanie efektne obohacuje výchovu a vzdelávanie našich detí a umožňuje atraktívnou formou naučiť ich čítať, rozvíjať ich slovnú zásobu a reč.

Zdravotní klauni pomáhajú nielen chorým deťom v nemocniciach, ale navštevujú aj špeciálne základné školy so programom Fidlikára. Ide o terapeutické predstavenie, ktoré je určené deťom s autizmom, deťom s mentálnym postihnutím a deťom s kombinovaným postihnutím. Jednoduchý príbeh, ktorý zdravotní klauni pred deťmi rozohrajú, je spojený s hudbou, piesňami, ale aj rekvizitami, ktorých sa deti počas predstavenia môžu dotknúť. Deti zažívajú nové vnemy, ktoré majú terapeutický účinok.

V roku 2018 som realizovala anketu na tému čítania dospelých deťom pre žiakov prvého stupňa po celom Slovensku. V ankete odpovedalo 123 žiakov. Ankety sa zúčastnilo 73 chlapcov a 50 dievčat. 62 percent detí uviedlo, že im rodičia už nečítajú pred spaním. Zvyľné deti odpovedali, že najviac číta mama (42%). Nasledovali otec (21%), striedajú sa (23%), starí rodičia (7%) a iní (7%). Čo sa týka frekvencie čítania, tak sedem až šesťkrát do týždňa číta 54 percent rodičov, päť až štyrikrát 23 percent rodičov a menej ako trikrát do týždňa 23 percent rodičov.

A ako trávia deti svoj voľný čas? Televíziu uviedlo pätnásť percent opýtaných. Rovnako pätnásť percent uviedlo hranie vonku s priateľmi, šport (14%), mobil, tablet alebo počítač (12%), čítanie kníh (6%), pobyt v nákupnom centre (2%), 36 percent detí vypísalo inú odpoveď. Najčastejšie odpovede boli hra s legom, hra so psom, hra s bratom alebo sestrou, kreslenie, hra s hračkami a podobne.

Na otázku „myslíte si, že by mali rodičia čítať svojim deťom rozprávky“ áno odpovedalo 64 percent detí, nie (15%), neviem (21%).

Prečo čítať deťom?

• Rodič je pre dieťa vzorom. Dieťa tento vzor napodobňuje v každodennej činnosti. Ak si rodič zoberie do rúk knihu a bude ju čítať, tak aj dieťa to časom spraví.
• Kniha je sprostredkovateľom poznania. Dieťa tak spoznáva okolitý svet. Učí sa zákonitostiam prírody ale aj spoločenského sveta. Rozvíja sa slovná zásoba, fantázia, obrazotvornosť, myslenie.
• Dieťa sa učí určitej postupnosti. Kniha má úvod, jadro, gradáciu deja a záver. Dieťa sa tak zoznamuje s logickou následnosťou deja. Čítaním sa úči aj k logickému spájaniu informácií a predvídavosti.
• Pri počúvaní alebo čítaní príbehu sa u detí rozvíja vnútorná štruktúra jazyka. Dieťa sa počúvaním učí - ako sa správne skloňuje, časuje či v akom význame sa používajú dané slová. Navyše si dieťa opakuje, utvrdzuje písanie všetkých gramatických javov.
• Čítanie kníh je napojené na ľavú hemisféru mozgu, v ktorej sa nachádza centrum reči. U dieťaťa sa tak rozvíjajú rečové schopnosti.
• Dieťa v príbehoch pozoruje činnosť postáv a dôsledky ich konania. V knihe sa dieťa môže stotožňovať s daným hrdinom a vyriešiť tak rôzne vnútorné konflikty napríklad so súrodencami, pozoruje súdržnosť, vôľu a vytrvalosť, láskavosť a ochotu pomôcť. Rozvíja sa tak uňho aj empatia.
• Samotné čítanie je veľmi zložitý a náročný proces pre mozog. Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že čítanie je jedna z najzložitejších mozgových činností. V tejto aktivite dochádza k mnohým náročným mozgovým činnostiam, ktoré pôsobia na rozvoj mozgu a myslenia.
• Neoddeliteľnou súčasťou detskej literatúry je láskavý humor. Ten vždy pritiahne pozornosť dieťaťa. Učí ho zvládať rôzne situácie v živote a brať to s nadhľadom.
• Pri čítaní aj počúvaní príbehov sa rozvíja pamäť, sústredenie aj predstavivosť. Človek sa pri čítaní musí sústrediť. Je to cielené zameranie pozornosti a výdrže. Čo môže pomáhať aj v bežnom živote pri vykonávaní práce.
• Čítanie kníh navyše odbúrava stres. Pozorujem, že stres už prenikol aj do detského sveta. Na deti sú kladené vysoké nároky pri vzdelávaní aj trávení voľného času. Dieťa čítaním dokáže uniknúť do iného sveta a tým preniesť myšlienky a oddýchnuť si. Funguje to aj pre rodičov. Ak dospelý číta dieťaťu, obidvom stranám sa uľaví.
• Osobne pokladám medzi najdôležitejšie benefity čítania kníh deťom utváranie, upevnenie a rozvíjanie vzťahov v rodine.

Prvé príznaky sa objavujú už v detstve a pretrvávajú po celý život. V typických formách sa príznaky autizmu prejavia pred dosiahnutím veku 3 rokov. Prvé príznaky u dieťaťa zvyčajne pozorujú rodičia už v detstve. Obávajú sa, že dieťa je príliš zdvorilé, pokojné, neľaká sa pri hluku a nesústreďuje zrak na prichádzajúcich ľudí. Okrem toho dieťa hodiny pozerá na jeden bod, napríklad na tikajúce hodiny. Autistické dieťa sa uzatvára do vlastného sveta. Vyhýba sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou. S matkou sa bezdôvodne prestáva rozprávať a každému naoko sa vyhýba. Od rodičov nežiada super hračky. Nereaguje na bolesť. Nie je šťastné, keď okolo neho prechádza milovaná osoba. Keď dostane svoju obľúbenú zmrzlinu - nedáva najavo, že mu veľmi chutí. Na jemných znakoch (grimasa, gestá iných ľudí) veľmi nezáleží. Autistické dieťa prestane hovoriť, a ak, rozpráva tak rozrušene, nelogicky a opakuje tie isté slová stále dookola. Správanie dieťaťa s autizmom je stereotypné - máva rukami alebo chodí v kruhu. Nemá rád, keď niekto mení jeho doterajšie návyky. Rád chodí rovnakou cestou a jedlo je vždy z rovnakého taniera.

Zhrnutie symptómov u autistických detí. Ak máte podozrenie, že sa vaše dieťa nevyvíja správne, navštívte odborníka!

Ponúkame Vám niekoľko úryvkov z autobiografických kníh ľudí s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za najfunkčnejšiu z porúch autistického spektra. „Keď som mal 2 roky, stratili ľudia okolo mňa svoj vzhľad. Ich oči sa rozplynuli vo vzduchu. Ich tváre zastrela hmla. Hlasy sa vyparili. Časom sa ľudia premenili na poletujúce tiene. Nebolo pre mňa ľahké brať ich na vedomie, boli takmer neviditeľní v mojom svete. Ich poletujúce bytosti splynuli do pestrých tieňov. Dobré bytosti boli pestrotiene a hrozivé netopierci. Z mlákovitých tvarí týchto bytostí sa valila para ako po daždi a z ich úst vychádzal hluk, v ktorom som nerozoznával tón ani význam. Vo mne sa usadilo ticho. Stratil som potrebu deliť sa o svoj svet s ostatnými. “Žijem vo svete pestrotieňov, ktorých obyčaje a zvyky mi ostávajú cudzie. Ako sa naučiť vnímať ľudí, keď ich nevnímaš? “Čím viac som si uvedomovala svet okolo seba, tým viac som sa bála. Ostatní ľudia boli moji nepriatelia. Ich snaha o kontakt so mnou bola zároveň ich zbraň proti mne. Nemala som rada, keď sa mi niekto príliš priblížil, nie to ešte aby sa ma dotkol. Každý dotyk ma bolel a desil ma. “Stále hovoria, že nemám kamarátov. V skutočnosti môj svet je ich plný. “Moja stará detská izba sa tvrdošijne uchádzala o moju pozornosť a odoprela mi spánok. Visela v nej zo stropu nová lampa, ktorá nádherne žiarila. Svetelné zvončeky zdobili trhliny a trhlinky. “Objavila som, že vzduch je plný škvŕn. Človek sa zadíval do prázdna a boli tam. Ľudia chodili sem a tam a prekážali môjmu okúzlenému pohľadu do tej prázdnoty. Nedbala som o nich, niečo mrmlali. “Asi som uviazla niekde v tých škvrnách a hviezdičkách v dobe, keď ostatné deti sa ďalej vyvíjali. Napätie vzniknuté zo snahy dostihnúť ostatných a držať s nimi krok bolo nad moje úsilie. Snažila som sa všetko spomaliť a na chvíľu vystúpiť zo sveta. Jedným zo spôsobov, ktoré vyvolávali dojem spomaľovania, bolo žmurkanie, alebo rýchlo rozsvecovať a zhasínať. Čakal som, že niektorí z pestrotieňov z domu mi otvorí dvere. Nestalo sa. Chodil som sem a tam a mrmlal som si: „Chcem ísť dnu“. “Ustavičná premena vecí mi nedávala šancu pripraviť sa na ne. “Rada som napodobovala a usporadúvala veci. Čítala som telefónne zoznamy a encyklopédie. Boli očíslované a ja som si vždy overovala či sú riadne zoradené. Z vnútorného chaosu, ktorý som cítila, som vytvárala vonkajší poriadok. ...nemala som poňatie čo sa odo mňa očakáva. “Čítala som veľmi dobre , ale to som len našla spoločensky prijateľnejší spôsob počúvania zvuku svojho hlasu. Aj keď som bez problémov dokázala prečítať čokoľvek, význam mi unikal.

tags: #clanky #s #citaciou #na #temu #autisticke