Byť rodičom je náročné. Nie je to len radosť a smiech, sú to i starosti a pochybnosti. Znamená to prevziať na seba zodpovednosť. Každé dieťa je v niečom rovnaké ako ostatné deti, a v niečom zasa individuálne a jedinečné. Ak sledujeme detský vývin, pozorujeme v ňom isté míľniky, ktoré nám hovoria o tom, že práve v tomto období má dieťa dokázať určité veci, má zvládnuť a osvojiť si určité zručnosti. Obdobia, počas ktorých má tieto schopnosti získať alebo niečo dokázať, nazývame senzitívnymi obdobiami. Pod míľnikmi si môžeme tiež predstaviť určité správanie, ktoré si dieťa osvojuje. V rámci vývinu dieťaťa existuje tzv. normálny rozsah - obdobie, ktoré ešte považujeme za „primerané“ - počas neho sa môže istý znak, správanie alebo zručnosť objaviť. Napríklad niektoré detičky môžu začať chodiť už v 8. mesiaci a iné začnú až okolo 1 a pol roka. Je to cesta, počas ktorej deti zdolávajú prekážky a rozvíjajú sa - niektoré postupne a plynulo, u niektorých môže vývin prebiehať akoby skokmi - dlho nič a potom môže dôjsť, z rôznych dôvodov, k jeho zabrzdeniu, spomaleniu alebo úplnému zastaveniu. Rodič by mal sledovať jednotlivé míľniky u svojho dieťaťa, pretože mu môžu pomôcť identifikovať možné ťažkosti svojho dieťaťa.
Deti rastú a vyvíjajú sa svojím vlastným tempom. Je to fakt, ktorý musia rodičia prijať a zmieriť sa s tým, že ich syn alebo dcéra začnú rozprávať o niečo neskôr ako iné dieťa v rovnakom veku. Sú však míľniky, ktoré by váš drobček mal v určitom stupni vývoja dosiahnuť, pretože v opačnom prípade môže ísť o poruchu, ktorú treba začať riešiť s odborníkom. Sú deti, ktoré by mohli byť z pohľadu vývinu učebnicovým príkladom a jednotlivé míľniky dosahujú na deň presne. Potom sú také, ktoré nezaháľajú a predčia svojich rovesníkov vo všetkom, ale aj také, ktoré majú svoje vlastné, pomalšie tempo, avšak stále v rámci normy.
Vývojové míľniky v ranom detstve
Deti rastú počas prvých mesiacov po narodení veľmi rýchlo a zmeny vo vývine si rodičia môžu všímať naozaj každý deň. Zdravý novorodenec priberie počas prvého týždňa 140-200 gramov a vyrastie približne o 1 až 2,5 cm každý mesiac. V skratke - deti vám doslova rastú pred očami a zároveň nadobúdajú nové schopnosti.
Počas prvých štyroch mesiacov života by podľa tabuliek mali dosiahnuť istý stupeň vývoja. Rast bábätka priamo úmerne súvisí so zdokonaľovaním jeho schopností a zručností. Deti sa vo veku päť, šesť a sedem mesiacov usmievajú, smejú a hýbu. Často chytajú hračky a kadečo si vkladajú do úst, bľabocú, pištia a vydávajú najrôznejšie zvuky. Ich svet sa rozširuje a zo dňa na deň z neho objavujú čoraz viac. Podobne ako v predchádzajúcom období, aj v tomto sú stanovené míľniky, ktoré by vaše dieťa malo dosiahnuť. Svojím tempom, ale predsa.
Prvý rok života
So sfúknutím prvej sviečky na narodeninovej torte máte doma s najväčšou pravdepodobnosťou hotovú osobnosť. Dieťa v tomto veku sa v uplynulých mesiacoch zmenilo fyzicky, psychicky, sociálne aj emocionálne - jednoducho po všetkých stránkach. Stále pokračuje v dosahovaní vývinových míľnikov, ktoré v určitom období dosiahne asi 75% detí.
V 14. mesiaci je dieťa nesmierne pohyblivé a akčné. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, asi má túto disciplínu zvládnutú natoľko, že sa dokáže bleskurýchlo premiestniť aj z jednej miestnosti do druhej. Bez vašej podpory sa vie postaviť a zhodiť sošku z poličky. Najúžasnejšie je, že sa naučilo chodiť a neustále vám vyráža dych novými kúskami - ak mu stoja v ceste schody, vie sa na ne vyšplhať, však? Zároveň si každý deň aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Čoraz výraznejšie sa prejavuje jeho osobnosť. Rozporuplné emócie a snaha prekračovať zákazy signalizujú, že sa blíži obdobie vzdoru, na druhej strane ešte stále môže pretrvávať strach z odlúčenia. Zistite, čo môžete očakávať tento mesiac.
V 14. mesiaci dieťaťa pribúdajú mliečne zúbky, takže mu už môžete ponúkať aj pokrmy, ktoré by doteraz nerozhrýzlo a nepožulo. Zatiaľ čo mnohé batoľatá ochotne ochutnajú a spapajú, čokoľvek im ponúknete, iné si tvrdohlavo pýtajú stále to isté a nové jedlá odmietajú. Máte pocit, že aj váš drobec patrí k „picky eaters“, teda k vyberavým jedákom? Ak dostane na raňajky chlebík s maslom a jemným syrom, akým je mozzarella, alebo s natvrdo uvareným vajíčkom a dáte mu k nemu i krásny kúsok červenej paradajky, zlíže len maslo a ostatné nechá tak? Alebo zje len chlebík, v ktorom nie je rasca? Na obed si dá výlučne pár špagiet bez omáčky alebo vyzobká z taniera len mäsko? Ovocia a zeleniny sa nedotkne, ak to nie je jeho obľúbený druh? Vyberavý jedák dokáže rodičov takmer priviesť k zúfalstvu. Želáte si, aby mal pestrú stravu plnú výživných látok a vlákniny, a namiesto toho sa musíte uspokojiť s tým, že zje kúsok sladkej palacinky bez ovocia či džemu. Nie ste v tom sami - mimoriadne prieberčivých detí je vo veku 1 až 3 roky pomerne dosť. Niektoré uprednostňujú len istý typ pokrmov, iné zjedia z každej porcie sotva pár hltov, ďalšie úplne odmietajú nové potraviny a jedlá.
V 14. mesiaci je stále veľmi dôležité konzultovať prieberčivosť a odmietanie jedla s pediatrom. V skratke: Batoľa potrebuje niekedy aj 14 pokusov, kým si zvykne na nové potraviny a jedlá. Najlepšou stratégiou je ponúkať mu ich znova a znova, ale bez nátlaku. Skúste vyberavému jedákovi vyčariť na tanieri niečo nové podľa rôznych farieb a tvarov. K aranžmánu pridajte zaujímavé vysvetlenie alebo lákavý príbeh: Pripravte mu pestrý výber ovocia a zeleniny podľa farieb dúhy. Vykrojte zo zeleniny, z ovocia či iných vhodných pokrmov geometrické tvary alebo zvieracie motívy. Použite na to formičky na pečenie medovníkov alebo perníkov. Usporiadajte jedlo na tanieri do podoby tváre. Ponúknite mu pokrm, napríklad obľúbené cestoviny, v špeciálnej miske s priehradkami alebo na viacerých tanierikoch. Niektoré deti sú ochotné zjesť jedlo len vtedy, ak sú jednotlivé súčasti, napríklad špagety, omáčka, mäso či zelenina, od seba oddelené. Ak drobček vašu snahu naďalej tvrdohlavo ignoruje, skúste mu ponúknuť nové jedlo až po osvedčenom pokrme a len ako malú porciu - na lyžičke alebo do prštekov. Nehnevajte sa na neho, keď ju odmietne ochutnať. Nedávajte najavo stres či nervozitu. Neodvádzajte jeho pozornosť od jedenia zapnutým televízorom, tabletom alebo mobilom. Mal by jesť v pravidelných časových intervaloch a pri jedení sedieť za stolom.
Ďalšie užitočné tipy na kŕmenie prieberčivých batoliat: Desiate vždy malé, ale pravidelné, aby bol prílišný výmyselník na obed hladný. Mlieko a ovocné šťavy vždy až po obede, inak ho zbytočne vopred zasýtia. Nezvykajte maličké dieťa na jedlo pri televízii, tablete či smartfóne! Dovoľte mu papať samému a „pomáhať“ vám s prípravou jedla a s prestieraním. Do jedla ho nenúťte, nekričte, nebúchajte vecami po stole, nevyhrážajte sa, netrestajte. Hoci je to náročné, skúste aj v najťažších chvíľach zostať v neutrálnej rovine. Ak je to možné, napriek všetkému vytvárajte pri stole pohodovú atmosféru s konverzáciou a so zdravou interakciou medzi členmi rodiny. Zatiaľ čo niektorí rodičia sa snažia systematicky zavádzať do jedálneho lístka dieťaťa nové pokrmy, iní radšej trpezlivo čakajú, kým bude ich ratolesť dostatočne zvedavá, aby si sama vyskúšala, čo jej chutí a čo nie.
Pokračujte v odvykaní dieťaťa od dojčenskej fľaše. Odborníci odporúčajú už po 8. mesiaci ponúkať dieťatku mlieko z hrnčeka. Rovnako ostatné tekutiny ponúkajte z obyčajného pohára, prípadne z hrnčeka so špeciálnym vrchnákom, s náustkom alebo so slamkou. Drobčekovi neustále prízvukujte, že veľké deti už pijú mliečko a čajík z pohára alebo hrnčeka. Väčšina batoliat sa v 14. mesiaci naďalej v noci budí. Potrebuje váš poklad ešte stále nočné dojčenie či fľašu?
Ak by ste to radi „ustrihli“, vyskúšajte tieto tipy: Pri odstavovaní stanovte dieťaťu jasný časový rámec, keď už nedostane prsník. Samozrejme, 14-mesačné batoľa ešte nerozumie pojmu čas, zvoľte si preto na vysvetlenie pochopiteľné referenčné hodnoty. Napríklad: „Teraz je tma a budeme spinkať. Teraz si dáš mliečko od maminky a potom znova, až keď bude za oknom svetlo/zazvoní tatinkov budík do práce.“ Dieťatku novú situáciu vysvetľujte, hoci sa môže zdať, že je príliš malé na to, aby ju chápalo. Batoľatá dokážu porozumieť prostredníctvom tónu hlasu aj pomocou gest. Ak sa v noci zobudí a dožaduje sa prsníka, snažte sa ho upokojiť a ponúknite mu ako náhradu pohár vody alebo čaju. Sací reflex je ešte stále veľmi silný, skúste ho prekonať intenzívnym láskaním, túlením dieťaťa k svojmu telu. Drobček nesmie mať pocit neistoty a báť sa, že by vás mohol stratiť. Na druhej strane, vyhýbajte sa polohám, ktoré mu môžu pripomínať dojčenie, napríklad držaniu v náručí.
Veľmi nápomocný môže byť partner. Požiadajte ho, aby pár nocí vstával k batoliatku on a ponúkal mu pohár vody alebo čaju. Keď dieťa zaregistruje vašu neprítomnosť a pochopí, že ocko mu prsník nemôže dať, postupne prestane nočné dojčenie vyžadovať. Otecko môže svojou prítomnosťou vytvoriť drobcovi aj nový uspávací rituál s rozprávkovou knižkou, hojdaním, hladkaním. Ak dieťa pri odstavovaní stále srdcervúco plače, máte dve možnosti: buď vydržíte, alebo mu znovu ponúknete prsník. Najmä počas prvých nocí nie je vhodné radikálne odstavovanie. Nezabudnite však, že deti sa v tomto veku nebudia primárne preto, aby jedli a pili. V skratke: Niektoré deti si od prsníka či fľaše odvyknú ľahšie, iné sa rituálu nočného kŕmenia dlho nevedia vzdať, pretože bradavka alebo cumlík fľaše sú pre ne najlepšou uspávankou. A povedzme si na rovinu, nemálo mám zistí, že nočné dojčenie je pohodlnejšie a menej únavné než nočné vstávanie a podávanie vody, a tak sa v dojčení rozhodnú ešte chvíľu pokračovať.
Obdobie batoľaťa a predškolského veku
Obdobiu batoľaťa sa nič nevyrovná. Väčšina detí vo veku 2 rokov chodí, rozpráva, skáče, behá… batoľatá sú jednoducho všade a ich hrdí rodičia si to veľmi dobre uvedomujú. Práve v tomto veľmi aktívnom období si veľa rodičov uvedomí, že s ich dieťatkom možno nie je niečo v poriadku. Prečo nerozpráva? Prečo stále nechodí? Prečo sa nechce hrať s hračkami?
V 2. roku života sa váš miláčik stáva osobnosťou, ktorá sa snaží čoraz viac osamostatňovať. Drobček sa na svojej ceste za nezávislosťou nevyhne menším zraneniam, modrinám a slzičkám. Nedarí sa vám ochrániť ho pred všetkými zakopnutiami či pádmi? Môže sa stať, že v tomto období sa výraznejšie presadzuje motorický vývoj batoľaťa, zatiaľ čo vývoj reči trochu zaostáva. Niektoré deti sa zameriavajú výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť, až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu. Je to úplne normálne a dokazuje to, ako odlišne sa každý človiečik v 2. roku života vyvíja.
Váš poklad rastie a priberá pomalšie, no niektoré zmeny neprehliadnete. Napríklad vlásky - aj vy máte synčeka, ktorý v tomto mesiaci absolvoval prvé strihanie? Alebo ste si práve tento mesiac uvedomili, že vaša malá dcérka má na hlávke prvé ozajstné kučierky? Výška a obvod hlavičky sa menia v týchto mesiacoch len nebadane - o pár milimetrov. Kabátiky, nohavice, šatočky aj topánočky teraz vydržia dlhšie, nemusíte ich vymieňať každú chvíľu. Až pri ďalšom vývojovom skoku si všimnete, že človečik zrazu zo všetkého vyrástol. Tešíte sa už z prvých samostatných krôčikov? Po neistých pokusoch posúvať sa vpred si váš poklad bude postupne precvičovať aj iné druhy pohybu: poskakovanie, chodenie v kruhu, kráčanie dozadu, udržiavanie rovnováhy a stability. Drobček bude nesmierne nadšený, keď mu dovolíte šantiť v kaluži, vyliezť na obrubník a balansovať na ňom - samozrejme, s vašou pomocou a pod vaším dohľadom - alebo keď sa s ním budete „pretekať“. Tento krátky, ale intenzívny pohyb je pre batoľa náročný a rýchlo ho vyčerpá. Malý nezbedník si po výdatnom pohybe zvyčajne „dobíja baterky“ v maminom či otcovom náručí. Potrebuje sa pritúliť, pomaznať, cítiť vašu blízkosť. Znepokojuje vás, že vaše dieťa sa ešte neodvažuje samo chodiť? Vykročí, len keď sa s istotou drží vašich rúk či nábytku? V tomto veku je to úplne v poriadku, na pohybový tréning má stále dosť času. Zdravé batoľatá sa spravidla naučia samostatne chodiť do 18. mesiaca. Buďte dieťaťu trpezlivou oporou. Buďte mu stále nablízku.
Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa. Batoľa sa niekedy pomocou nich naučí chodiť rýchlejšie a bezpečnejšie než jeho rovesník, ktorému pri chôdzi asistuje rodič. Dobrou motiváciou je aj hra, napríklad: „Tvoj plyšový medvedík je hladný, musíme mu dať papať.“ Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať. Rozvoj koncentrácie podporíte pokojnejšími aktivitami, napríklad hrou na hľadanie nálepiek. Potrebujete k tomu nalepovacie hviezdičky, zvieratká, autíčka, smajlíky. Nalepte ich na stránky obľúbených obrázkových leporel dieťaťa a vyzvite ho, aby hľadalo tie s rovnakým motívom. Stavajte s dieťaťom veže z drevených kociek či rôznych stavebníc. Táto klasická, ale mimoriadne obľúbená aktivita je zábavná a zároveň rozvíja jeho priestorovú predstavivosť, koncentráciu a jemnú motoriku. Niektoré deti kladú kocky na seba sústredene, iným trpezlivosť chýba a po dvoch-troch nepodarených pokusoch sa chcú venovať inej činnosti. Ďalšie počkajú, kým vežu nepostavíte vy, a potom ju s chuťou zbúrajú. Uprednostňuje váš miláčik pokojnejšie hry? V lete niet nad klasické pieskovisko. Dieťa sa na ňom dosýta pohrá bez toho, aby sa príliš rozšantilo. Ak máte domáce mini pieskovisko v záhrade či na terase, je to bez problémov. V prípade, že navštevujete verejné pieskovisko na sídlisku či pri nákupnom centre, situácia môže byť trochu komplikovanejšia. Pokojná aktivita sa raz-dva zmení na hádku s rovesníkom, ktorý má záujem o to isté vedierko či formičky ako vaše dieťa. V chladnom období je dobrou náhradou za pieskovisko domáca detská kuchynka, obchodík či dielnička, ale aj malý stan alebo hrad z vankúšov.
Čas naozaj letí raketovou rýchlosťou a váš drobec, ktorý prišiel na svet pred 36 mesiacmi, má zrazu 3 roky. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie. Vie, ako sa správalo včera a či sa v porovnaní s tým dnes správa inak. Vždy prízvukujeme, že porovnávanie s rovesníkmi nie je namieste, pretože deti rastú svojím tempom, ale to neznamená, že dieťa netreba sledovať. Ak máte podozrenie (alebo “iba” ten povestný rodičovský pocit), zverte sa s ním pediatrovi.
Podľa kalendára preventívnych prehliadok vás najbližšia návšteva u detského lekára čaká v 15. mesiaci. Bez ohľadu na to, či máte synčeka alebo dcérku, doma máte každým dňom sebavedomejšiu a samostatnejšiu bytosť. Objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť, čo všetko si smie dovoliť. Zrazu zisťujete, že milé a poslušné batoľa sa z večera do rána zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie. Toto obdobie sa nazýva obdobím vzdoru alebo fázou autonómie. Je to dôležitý krok vo vývoji a začína sa približne v 13. mesiaci.
Čo by malo dieťa zvládnuť v 2 rokoch?
Dvojročné dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Jednak dieťa "kopíruje" pohyby od vás a zároveň spolu trávite aj príjemné chvíle.
Čo zvládne samo?
- Dvojročné dieťa vie behať (nevie však ešte spomaliť a zatočiť v behu).
- Ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť.
Jemná motorika vo veku 2 rokov
Čo zvládne samo?
- Do veku 2 rokov by malo dieťa zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej.
- Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku.
- Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba).
- Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek.
Čo zvládne s vašou pomocou?
- Tričko alebo sveter zvládne natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako prevlečenie rúk cez rukávy.
- Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké.
Váš poklad rastie a priberá pomalšie, no niektoré zmeny neprehliadnete. Napríklad vlásky - aj vy máte synčeka, ktorý v tomto mesiaci absolvoval prvé strihanie? Alebo ste si práve tento mesiac uvedomili, že vaša malá dcérka má na hlávke prvé ozajstné kučierky? Výška a obvod hlavičky sa menia v týchto mesiacoch len nebadane - o pár milimetrov. Kabátiky, nohavice, šatočky aj topánočky teraz vydržia dlhšie, nemusíte ich vymieňať každú chvíľu. Až pri ďalšom vývojovom skoku si všimnete, že človečik zrazu zo všetkého vyrástol.
Hrubá a jemná motorika v období 19-21 mesiacov
Hrubá motorika
Medzi 19. a 21. mesiacom sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.
Čo zvláda samo?
- Samo si môže čistiť zuby (vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť).
- Samo sa môže pokúšať umyť si ruky a tvár.
Čo zvláda s vašou pomocou?
- Dokáže spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní.
Jemná motorika
Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Reč a komunikácia
Reč medzi 19. a 21. mesiacom
V tomto období sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná. Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: "Kam ideš?" A dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: "Tam". Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem "moje" a "nemôžem". U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre "napočúvanú".
19. mesiac
U dieťaťa rok a pol starého je vhodné začať s čítaním "naozajstných" knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami. Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky.
Čo vedia 12-13 mesačné deti?
Rodičia sa často pýtajú, čo vedia ich 12-13 mesačné deti. V tomto veku dieťa ešte nemusí chodiť, ale môže byť veľmi rýchle na štyroch. Okolo nábytku chodí, vie sa pustiť a postaviť, ale samostatné kroky ešte nerobí. Na meno reaguje pekne, vie sa smiať, hrať na naháňačky, ale komunikácia ešte nemusí byť rozvinutá. Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom. Vie sa hrať s vysávačom, je rado vonku, vie si poplakať, keď niečo chce. Vie robiť "tapi tapi" alebo "aký je veľký", ale len keď chce. Rad sa hrá s loptičkami, hádže si ich a uteká za nimi, rovnako tak sa rád hrá s autami. V reči sa objavuje "kvak", "tata", "baba", "mama", skôr však viac kričí.
Kedy s dieťaťom k odborníkovi? Znaky neštandardného vývinu
Rodič by mal sledovať jednotlivé míľniky u svojho dieťaťa, pretože mu môžu pomôcť identifikovať možné ťažkosti svojho dieťaťa. Ak máte podozrenie (alebo “iba” ten povestný rodičovský pocit), zverte sa s ním pediatrovi.
Sú míľniky, ktoré by váš drobček mal v určitom stupni vývoja dosiahnuť, pretože v opačnom prípade môže ísť o poruchu, ktorú treba začať riešiť s odborníkom. Je dôležité sledovať vývin dieťaťa a v prípade pochybností sa poradiť s lekárom.
Ako si poradiť s obdobím vzdoru?
Nevyčítajte si, že ste vo výchove spravili chybu, a neberte vzdor dieťaťa osobne. Touto fázou autonómie - ale aj tou, ktorá sa začína približne v 3. roku života - musí prejsť každý človečik. Je veľmi dôležitá pre jeho ďalší emocionálny vývoj. Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí. Riešte jednotlivé situácie podľa ich závažnosti. Je rozdiel, keď sa dieťa s krikom hádže na zem v nákupnom centre a keď s vami nechce spolupracovať doma pri obliekaní. Zistite, v čom je problém. Prečo si drobček odmieta obuť topánočky? Pretože je zaujatý hrou, ktorú ho teraz nútite ukončiť? Pretože si ich chce obuť sám? Pretože v tých, ktoré mu núkate, sa necíti pohodlne? Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie. V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
Nie vždy môžete brať ohľad na želania dieťaťa. V cestnej premávke je dôležitejšia bezpečnosť ako fakt, že vás práve nechce držať za ruku. Ak máte dôležitú schôdzku, musíte prerušiť jeho hru, či sa mu to páči alebo nie. Určite mu nedovolíte hrať sa s vodou vo fontáne, keď je vonku sychravo alebo veterno. Dieťa bude s vami ochotnejšie spolupracovať, keď mu: v dostatočnom časovom predstihu oznámite, čo sa chystá, aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, budete robiť pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.
Dieťa rovnako ako dospelý bude vždy prejavovať emócie - či už negatívne, napríklad smútok a hnev, alebo pozitívne, ako radosť a spokojnosť. Fáza vzdoru je prvým krokom k poznávaniu a vyjadrovaniu svojich pocitov a zároveň k emocionálnej samoregulácii. Je dôležité, aby ste ako rodič pocity batoľaťa vnímali, prijímali a mali pre ne pochopenie. Na druhej strane, povzbudzujte dieťa, aby vedelo svoje vnútorné prežívanie vyjadriť. Tip: V tomto veku už dieťa potrebuje priestor a slobodu na skúmanie okolitého prostredia, to však neznamená, že nemusí akceptovať hranice, ktoré ste mu stanovili. Učte ho vyrovnávať sa so zákazmi a s príkazmi - nielen kvôli jeho bezpečnosti, ale aj kvôli podpore sociálneho správania. Nepoľavujte, buďte dôslední. Stručne a čo najskôr malému nezbedníkovi vysvetlite, čo zlé spravil a prečo to už nesmie robiť. Dobrým spôsobom je aj odviesť pozornosť k inej činnosti. Trestom a kriku sa vyhýbajte.
Vzdorovitý potomok dokáže pripraviť rodičom, ale najmä matke, ktorá sa o neho spravidla stará nonstop, horúce chvíle. Psychicky sa pripravte na toto neľahké, ale dôležité obdobie vo vývine batoľaťa. Rozprávajte sa s partnerom o kritických situáciách a snažte sa spolu nastaviť výchovné mantinely. Ak treba, požiadajte ho o väčšiu podporu. Určite vám radi pomôžu aj starí rodičia - dieťa je už natoľko samostatné, že ho povarujú alebo s ním pôjdu na prechádzku.
Ako disciplinovať dieťa s poruchou opozičného vzdoru
Život s batoľaťom je nesmierne náročný a zároveň povznášajúci. Je to obrovská výzva. Vo dne v noci znášate vrtochy malého človeka, prispôsobujete sa jeho režimu, po nociach bdiete a cez deň zaspávate od únavy. V skratke: Trpezlivosť je krásna cnosť, no prvé chvíle detského vzdoru dokážu rodičov nepríjemne zaskočiť a ukázať im úplne iný obraz o samých sebe. Rodinný terapeut Jesper Juul k tejto téme povedal: „Dobrí rodičia urobia aspoň 20 chýb denne.“
