Nástup do školy je významný míľnik vo vývoji dieťaťa. Znamená to veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. V škole sa stretáva s novými ľuďmi a sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť.
Očakávania a realita
Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.
Príprava na školu
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“.
Kognitívny vývoj
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Predčíselné predstavy
Dieťa by malo poznať:
- Orientáciu: vpravo, vľavo, hore, dole, pod, nad, pred, za, prvý, posledný.
- Kvantifikátory: veľký, malý, väčší, menší.
- Číselný rad, sčítanie a odčítanie v obore do 10.
- Poznať a pomenovať geometrické tvary.
- Vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu.
- Priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky, rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
Orientácia v priestore a čase
Dieťa by sa malo vedieť orientovať v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo". Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
Zraková a sluchová percepcia
Dieťa by malo vedieť:
- Rozlišovať rovnaké a odlišné obrazce a to: vertikálne a horizontálne.
- Prejaviť zrakovú pamäť, zrakovú analýzu a syntézu.
- Rozoznávať a lokalizovať zvuky, diferencovať ich podľa akustickej predlohy.
- Vytlieskať v slovách slabiky, určiť ich počet.
- Určiť začiatočnú, poslednú a stredovú hlásku v slove.
- Rozlišovať dĺžku hlásky, jej tvrdosť a mäkkosť.
- Reprodukovať rytmický motív.
- Prejaviť primeranú výslovnosť slabík a hlások.
Motorický vývoj
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu období sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Hrubá motorika
Budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť, behať bez zakopávania, preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z určitej výšky, udržať rovnováhu, skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb, hádzať a chytať loptu.
Jemná motorika a grafomotorika
Dieťa by malo vedieť:
- Zvládať samostatne osobnú hygienu a samoobslužné stravovacie návyky.
- Nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod.
- Vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť, navliekať koráliky, presne strihať.
- Zaviazať si šnúrky na topánkach.
- Správne držať ceruzu a správne sedieť pri stole.
- Držať ceruzku správnym úchopom a vedieť nakresliť dom, strom, postavu človeka.
- Navíjať niť na cievku.
- Sa samostatne obliecť.
- Uviazať uzol okolo ceruzky.
- Písať a kresliť na linajkový papier, kde sa kresba a písmo postupne zmenšujú.
- Napodobniť tvary písma, geometrické tvary.
- Nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom).
- Kresliť čiary, vlnovky, osmičky.
- Vyfarbiť obrázky.
- Strihať, modelovať, navliekať korálky.
Reč a komunikácia
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy.
Jazykové a komunikačné schopnosti
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by vedieť:
- Mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť.
- Plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo.
- Odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú.
- Vedieť svoje celé meno, adresu, členov rodiny.
- Poznať dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku).
- Poznať základné farby, geometrické tvary.
- Pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola, ktorá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti, ale nie sú to klamstvá.
Dieťa zrelé do školy sa vie sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.
Emocionálny a sociálny vývoj
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom.
Sociálna pripravenosť
Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča. Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Dieťa by malo vedieť:
- Sa odlúčiť od rodičov.
- Nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu.
- Nadviazať kontakt s novými ľuďmi.
- Cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich.
- Tešiť sa na školu.
- Uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť, aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi.
Mravný vývin
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Hra ako prostriedok rozvoja
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa.
Čo môžete s dieťaťom robiť?
Najvhodnejšie sú stolové a spoločenské hry + kartové hry.
Knihy
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo.
Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú. Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote - ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie…
Využitie médií a kreatívna činnosť
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač … V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač.
Využívajte veľa ceruziek, farieb… Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Pomoc v domácnosti
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Motivácia k učeniu
V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.
Odklad školskej dochádzky
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.
