Rodičia si často všímajú rôzne prejavy správania svojich detí, a keď sa objavia neobvyklé pohyby, môže to vyvolať obavy. Je dôležité vedieť rozlíšiť bežné, vývinové pohyby od tých, ktoré by mohli signalizovať problém. Článok sa zameriava na zvláštne pohyby u detí, ich možné príčiny a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Opakované pohyby telom sú jedným z typických prejavov, ktoré môžu u detí vzbudzovať pozornosť. Môže ísť napríklad o mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa alebo tlieskanie. Taktiež opakované pohyby s predmetmi, ako je krútenie koliesok na hračke, šťukanie perom alebo opakované zapínanie a vypínanie svetla, môžu byť znakom.
Autizmus a jeho prejavy
Jednou z možných príčin zvláštnych pohybov u detí môže byť porucha autistického spektra (PAS). Autizmus je vývinové ochorenie, ktoré sa prejavuje narušením v troch kľúčových oblastiach: sociálna interakcia, komunikácia a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov. Tieto prejavy sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tieto oblasti tvoria tzv. autistickú triádu. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi. Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Predstavivosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach.
Medzi prejavy, ktoré môžu (avšak nemusia) poukazovať na autizmus, patria okrem spomínaných opakovaných pohybov aj:
- Chôdza po špičkách aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť.
- Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje.
- Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa.
- Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný.
- Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
- Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
- Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál.
- Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia.
- Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom.
- Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí.
- Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej.
- Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti.
- Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice.
- Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú.
- Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie.
- Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje.
- Manipulácia rukou. Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča.
- Neukazovanie prstom. Deti na spektre sa to musia učiť.
- Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu.
Je dôležité si uvedomiť, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývinovú poruchu. Diagnostiku vždy vykonáva pedopsychiater alebo klinický psychológ.
Príznaky autizmu sa často objavujú už pred tretím rokom dieťaťa, no niekedy ich rodičia spozorujú neskôr. Môže ísť o stratu už nadobudnutých zručností či schopností, napríklad ak dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu prestane rozprávať.
Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú, no často majú problém regulovať ich u seba a identifikovať u iných ľudí.
Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2-4 rokov, no prvé príznaky sa dajú postrehnúť už okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa, málo úsmevov, nenadväzovanie očného kontaktu pri dojčení, nezáujem o spoločnú hru s rodičom.
Rodičia často popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať, nenadväzuje očný kontakt, nereaguje, keď ho zavolajú menom, je stále v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti.
Rodičia väčšinou vycítia, že je niečo inak, ako by malo byť, hoci okolie a dokonca aj lekári ich môžu presviedčať, že o nič nejde. Rozdiely však existujú. Je dôležité venovať pozornosť varovným signálom a v prípade pochybností vyhľadať odbornú pomoc.
Existuje aj dotazník M-CHAT-R, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý môže pomôcť pri identifikácii rizika PAS.
Iné možné príčiny zvláštnych pohybov
Okrem autizmu existujú aj iné stavy, ktoré sa môžu prejavovať zvláštnymi pohybmi u detí:
Detská mozgová obrna (DMO)
DMO je dlhodobé ochorenie spojené s poruchami pohybu. Môže sa prejavovať zmenou svalového napätia, či už zníženým (hypotónia) alebo zvýšeným (hypertonia). Deti s DMO zaostávajú v psychomotorickom vývoji a pomaly dosahujú míľniky ako sedenie, státie a chôdza. Prvé príznaky sa obyčajne objavujú do veku 3 rokov.
Spastická DMO je najbežnejšia forma, postihuje 70-80% ľudí s DMO. Dyskinetická DMO sa prejavuje patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva. Ataktická DMO je vzácnejšia a postihuje vnímanie rovnováhy a citlivosti.
Príčiny DMO môžu byť vrodené alebo získané poškodením mozgu v prvých mesiacoch či rokoch života.
Epilepsia a kŕče
Epilepsia sa v 35-55% sprevádza DMO. Kŕče vznikajú pri poruche funkcie nervových buniek v mozgu a prejavujú sa mimovoľnými, nekontrolovateľnými svalovými pohybmi. Pri záchvate sa dieťa môže zraziť, svaly sa stiahnu a uvoľnia, čo sa opakuje.
Príčiny kŕčov môžu byť rôzne, vrátane zápalov nervového systému, úrazov hlavy, vrodených abnormalít, nedostatku kyslíka pri pôrode, nádorov mozgu, porúch metabolizmu či otravy.
Prvá pomoc pri kŕčoch zahŕňa zabránenie zraneniu dieťaťa, uloženie na mäkkú podušku na bok do stabilizovanej polohy a zabezpečenie voľných dýchacích ciest. Nesnažte sa tlmiť kŕče násilím.
Syndróm traseného dieťaťa (SBS)
SBS je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov.
Prevencia SBS spočíva v predchádzaní situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťaťa. Ak cítite, že je toho na vás priveľa, dajte dieťa na chvíľu partnerovi alebo ho bezpečne uložte do postieľky, kým sa neupokojíte.
Svalové napätie (Tonus)
Hypertonus (zvýšené svalové napätie) sa môže prejaviť zakláňaním dieťaťa, prehýbaním do luku, zovretím ručičiek v päsť. Dieťa pôsobí akoby bolo v kŕči. Príčiny môžu byť reflux, koliky, ale aj poruchy centrálnej sústavy.
Hypotónia (znížené svalové napätie) sa javí ako "handrová bábika", dieťa je ochabnuté, má slabé pohyby a oneskorený psychomotorický vývoj. Môže signalizovať neurologický alebo genetický problém.
Tourettov syndróm
Tourettov syndróm je neurologicko-psychiatrická porucha charakterizovaná tikmi - mimovoľnými, rýchlymi a opakujúcimi sa pohybmi alebo zvukmi. Prejavy sa môžu meniť počas života.
Príčiny nie sú úplne známe, ale predpokladá sa čiastočná dedičnosť. Spúšťačmi môžu byť stresové situácie, nástup do školy či iné traumatické zážitky.
Rettov syndróm
Rettov syndróm je genetická porucha, ktorá postihuje predovšetkým ženské pohlavie. Prejavuje sa postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky, rozvojom mentálnej retardácie a stereotypnými pohybmi rúk.
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne, ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života.
Kedy spozornieť a vyhľadať pomoc?
Rodičia väčšinou vycítia, že je niečo inak, ako by malo byť. Ak si všimnete, že vaše dieťa má neobvyklé, opakujúce sa pohyby, ktoré sa zdajú byť nekontrolovateľné, alebo ak sa objavia iné varovné signály spojené s autizmom či inými vývinovými poruchami, je dôležité nezostať s obavami sám/sama.
Prvé varovné príznaky môžu byť viditeľné už v rôznych vekových obdobiach:
- 9 mesiacov: Dieťa nereaguje úsmevom, nezapája sa do komunikácie, nereaguje na volanie menom, nevyjadruje emócie.
- 12 mesiacov: Neudržiava očný kontakt, nesleduje ukazované objekty, nereaguje na hlasné zvuky, nemá záujem o interaktívnu hru, neimituje slová ani gestá, nerobí opakujúce sa pohyby rúk.
- 24 mesiacov: Chodí po špičkách, prejavuje intenzívny záujem o určité predmety, opakuje aktivity, nesnaží sa zaujať pozornosť, má limitované gestá, málo rozpráva, nereaguje na plač iných, stráca vyvinuté rečové schopnosti.
- 36 mesiacov: Málo rozpráva, používa nezvyčajné frázy, nereaguje na konverzáciu, je extrémne citlivé na podnety, nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, fixuje sa na rutinné činnosti, nevie sa imaginatívne hrať.
Ak máte podozrenie, že vývin vášho dieťaťa nie je štandardný a pozorujete niektoré z uvedených príznakov, neváhajte navštíviť lekára. Môžete sa obrátiť na svojho pediatra, detského psychiatra, klinického psychológa alebo centrum včasnej intervencie. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zlepšenie kvality života dieťaťa.
10 skorých príznakov autizmu (AKTUALIZOVANÉ)
Je dôležité si pamätať, že každé dieťa je jedinečné a prejavy môžu byť rôzne. Dôležité je všímať si individuality vášho dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností aktívne hľadať informácie a odbornú pomoc.