Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do okamihu, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. V zmysle zákona o rodine ste povinný platiť výživné až do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Vek teda nie je jediným kritériom, od ktorého závisí posúdenie, či je Vaše dieťa schopné živiť sa samo. V každom prípade, ak sa domnievate, že na základe uvedených kritérií je Vaše dieťa schopné živiť sa samo, môžete podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak si myslíte, že Vaše dieťa je schopné sa samo živiť, odporúčame Vám zároveň s návrhom matky podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Súd by mal následne tieto dve konania spojiť a rozhodovať o tom, či ponechá v platnosti určenú vyživovaciu povinnosť a v akej výške alebo vyživovaciu povinnosť úplne zruší. Ako som uviedol, súd bude komplexne skúmať, či vzhľadom na zdravotné ťažkosti Vášho dieťaťa je schopné sa uplatniť na trhu práce a živiť sa samo. Jeho príjem a tiež príjem jej matky za opatrovateľské súd bude brať ako ich príjem.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Samotná skutočnosť, že dieťa pracuje, ešte nemusí nutne znamenať, že zanikla Vaša vyživovacia povinnosť. Výživné sú totiž rodičia povinní platiť až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súd bude zisťovať skutočný stav, to znamená, že sa bude snažiť obstarávať dôkazné prostriedky aj z vlastnej iniciatívy. Bude zisťovať jednak skutočnosť, či dieťa študuje, alebo nie a rovnako tak jeho príjmy a majetkové pomery. Súd následne zváži, či Vaša vyživovacia povinnosť zanikla.
Ak máte výživné určené súdnym rozhodnutím, potom musíte podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V zmysle ust. zákona o rodine ste povinný platiť výživné až do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť, ale táto vec je Vám známa.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V prípade, že sa domnievate, že Vaše dieťa je schopné sa živiť samo, môžete podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k svojmu dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, ktorú si je každý z rodičov povinný plniť aspoň v minimálnej výške, a to až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Dokonca náš Trestný zákon pozná aj trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopúšťa každý rodič, ktorý si najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Toto zákonné ustanovenie sa však netýka zrušenia výživného pre plnoleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V tomto prípade by ste mali podať návrh na zrušenie výživného. Návrh zašlite príslušnému súdu, ktorý rozhodoval o výživnom. Treba tiež uviesť, že je v záujme otca, aby došlo k zrušeniu výživného súdom.
Postup pri zrušení výživného
Konanie o určenie / zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktorý je upravený v § 111 a nasl. a § 154 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovení CMP nie je vylúčené urobiť podanie ústne do zápisnice priamo v podateľni daného súdu, avšak takýto postup sa v praxi nerealizuje. Odporúčame napísať písomný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, návrh sa podáva na súd v zmysle § 112 CMP: „Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.“ Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.“ Upozorňujeme, že miestna príslušnosť všeobecného súdu pri maloletých deťoch v otázke vyživovacej povinnosti sa určuje v prvom rade podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodovania súdu a trvá po celú dobu.
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, návrh sa podáva na súd v zmysle § 154 nasl. CMP: „Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.“ Všeobecným súdom navrhovateľa je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu (ide o § 14 Civilného sporového poriadku).
Vzor vyjadrenia k zrušeniu vyživovacej povinnosti: Dostal som informáciu zo súdu, že sa mám písomne vyjadriť k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu. Všeobecne predpísané tlačivo vyjadrenia (formulár) neexistuje. Vyjadrenie však musí spĺňať určité náležitosti. V hornej časti uveďte svoje meno, priezvisko, bydlisko, následne označte súd, ktorému to adresujete. Nezabudnite uviesť spisovú značku konania. Je vhodné označiť podanie - vyjadrenie k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Následne opíšte, kedy Vám bola súdna výzva doručená, čo od Vás súd požadoval, akého konania sa týkalo (konanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti). Je nutné označiť aj druhého účastníka konania (meno, priezvisko, bydlisko). Najdôležitejšou časťou je Vaše vyjadrenie. Postačí, ak súdu uvediete, že súhlasíte so zrušením vyživovacej povinnosti určenej na dieťa (uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko).
Ak nesúhlasíte s návrhom na zvýšenie výživného, odporúčam podať písomné vyjadrenie (nesúhlas) na súd, ktorý vo veci koná. Vo vyjadrení by ste mali jasne a vecne uviesť dôvody, prečo so zvýšením výživného nesúhlasíte, a doložiť relevantné dôkazy, a síce odporúčame poukázať na dlhodobú PN - predložiť rozhodnutia sociálnej poisťovne ako aj na Vašu životnú situáciu (choroba a pod.). V návrhu by ste mali uviesť spisovú značku, ku ktorej vyjadrenie podávate a označiť účastníkov konania. Ak nepreukážete dostatočne svoju situáciu, súd môže návrhu na zvýšenie vyhovieť. Preto je dôležité všetko riadne zdokladovať. Odporúčam podať toto vyjadrenie v lehote, ktorú Vám súd určil, alebo čo najskôr.
V prípade, že sa Vaše dieťa rozhodlo po skončení štúdia už ďalej nepracovať a zamestnalo sa, pričom nejde len o nejakú brigádu či dočasnú prácu, tak vyživovacia povinnosť mohla zaniknúť. Ak máte výživné určené súdnym rozhodnutím, tak môžete podať návrh na jeho zrušenie.
Ak výživné bolo určené dohodou, nie súdnym rozhodnutím, je potrebné túto dohodu zrušiť. V takomto prípade by bolo podľa nášho názoru najjednoduchším krokom podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti spolu s písomnou rodičovskou dohodou, ktorú obaja podpíšete, kde by ste poukázali na zmenu pomerov, teda, ako v súčasnosti prebieha starostlivosť o dieťa, že spolu žijete v spoločnej domácnosti a obaja sa o dieťa staráte. Navrhnite, aby starostlivosť prebiehala formou spoločnej osobnej starostlivosti, pričom výživné sa určovať nebude a navrhnite, aby súd túto dohodu schválil.
V prípade, že Váš syn ukončil školu a začal pracovať, je potrebné podať žiadosť na súd, nakoľko súčasťou konania o rozvode je aj úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vo Vašom prípade to bolo zrejme tak, že ste sa dohodli, a túto dohodu súd schválil a je súčasťou výroku rozhodnutia. Za takéhoto stavu, keď sa Váš syn zamestná, bude potrebné podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak Vaša dcéra dosiahla plnoletosť, potom výživné môžete posielať priamo dcére na bankový účet, ktorého je ona majiteľkou. Súhlas matky nepotrebujete, rovnako nepotrebujete ani súhlas resp.
V situácii, kedy máte pracovné povinnosti v zahraničí a nemôžete sa zúčastniť súdneho pojednávania, je potrebné sa ospravedlniť súdu z neúčasti. Odporúčam v písomnom ospravedlnení uviesť dôvody Vašej neprítomnosti, najmä neodkladnosť zahraničnej pracovnej cesty. Pokiaľ ide o splnomocnenie na zastupovanie, môžete splnomocniť svoju sestru na zastupovanie pred súdom. Splnomocnenie vyhotovte písomne a zašlite súdu. V zmysle ust. § 89 Civilného sporového poriadku Vás môže v takomto type konania zastupovať aj všeobecný zástupca, ktorý nemá právnické vzdelanie.
Je bežné, že súd vyžaduje predloženie dôkazov o príjmoch, keď rozhoduje o zrušení vyživovacej povinnosti. V takýchto prípadoch musí súd posúdiť schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť. Váš príjem a príjem Vášho manžela sa skúma tiež, nakoľko, ak by súd v konaní zistil, že plnoletý syn si nedokáže zabezpečiť príjem na pokrytie všetkých jeho životných potrieb, vyživovaciu povinnosť by nezrušil.
Ukončenie školy a evidencia na úrade práce sú významnými faktormi pri posudzovaní samostatnosti dieťaťa, ale vždy o tom rozhoduje súd individuálne, na základe konkrétnych okolností prípadu. V takomto prípade som toho názoru, že návrh by bol zamietnutý, nakoľko vyživovacia povinnosť zaniká až vtedy, ak je dieťa schopné samostatne sa živiť. Ak by sa však dcéra zamestnať mohla, avšak z rozličných dôvodov by tak nechcela urobiť, tak potom by vyživovacia povinnosť mohla zaniknúť.
Povinnosť platiť výživné na dieťa trvá do momentu, kým nie je dieťa schopné sa samé živiť, a nie je priamo viazaná na dosiahnutie určitého veku alebo ukončenie štúdia. V prípade, že Váš syn usúdi, že jeho syn je schopný sa samostatne živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o registráciu na úrad práce, jeho syn by sa mal nahlásiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, aby mal prístup k rôznym dávkam a pomoci pri hľadaní zamestnania.
Nakoľko je Váš syn už plnoletý, VŠ Vám neposkytne žiadne údaje o jeho štúdiu. Tieto skutočnosti budete musieť overiť prostredníctvom súdu. Tzn., že je potrebné podať na súd návrh, v ktorom požiadate súd, aby buď od Vášho syna alebo priamo zo školy vyžiadal potvrdenie o návšteve školy.
V takomto prípade by sa malo postupovať tak, že by ste mali podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, nakoľko sa zmenili pomery. Súd by mal rozhodnúť o zverení dieťaťa do Vašej výlučnej starostlivosti a výživné určiť otcovi dieťaťa. Pokiaľ však Váš syn bude mať 18 rokov už každú chvíľu, potom by sme odporúčali počkať s takýmto návrhom a po nadobudnutí synovej plnoletosti podať návrh na zrušenie výživného. V tomto by ste mali súdu odôvodniť, že došlo k zmene pomerov, že syn toho času býva s Vami a výživné mu preukazujete v naturálnej forme. Uvedené platí za predpokladu, ak Váš syn naďalej nie je schopný sám sa živiť, napr. ešte študuje na strednej škole alebo ide študovať na vysokú školu, t.j.
Je potrebné ste spísali dohodu o zrušení výživného, a túto dali na schválenie na súd. K samotnému návrhu predložíte dohodu, ktorú podpíšete vy a aj otec, pripojíte k návrhu aj Vašu pracovnú zmluvu reps. potvrdenie o zamestnaní. Súčasne môžete žiadať súd, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 132 Civil.
Ak už dcéra skončila školu, potom už jej platiť nemusíte. Ako to sformulovať? Návrh na zrušenie sa podáva v situácii, keď dieťa napr. skončilo školu, pracuje ale naďalej žiada, aby povinný rodič platil výživné, najmä ak je to situácia, kde sa aj vedie exekúcia a podobne. Tu si ten rodič nevie inak pomôcť ako podať návrh o zrušenie. Ak už by sa ale viedlo konanie, tak súd skúma, či je dieťa schopné samé sa živiť - vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom, ale touto schopnosťou. Ak má riadne ukončené vzdelanie a hľadá si prácu, resp. si ju medzičasom aj nájde, tak je to v poriadku a nie je dôvod, aby súd vyživovaciu povinnosť nezrušil.
Ak dcéra ukončila štúdium SŠ a nepokračuje na VŠ, štatút študenta jej končí 31.8. Vy už automaticky platiť nemusíte, a stačí dohoda. Ak to chcete mať ošetrené aj súdne, stačí úplne obyčajný "návrh na zrušenie platenia výživného". Zoberte si rozsudok súdu, ktorý to stanovil, je tam číslo konania/súdneho spisu. Len presné údaje musia byť.
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby. Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že ste objektívne schopná sama sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť Vám výživné.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde, čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva. 1. Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. 2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške. 3. 4. a) rodný list mal.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Dokedy platiť výživné? Až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby, než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyštudovanom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň, keď si preberie diplom či výučný list, nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má. Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššie nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do tej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Kedy je nevyhnutné podať návrh na súd? Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného. Rozhodnutím. Určené súdnym rozhodnutím. Vyživovacej povinnosti.
Výživovacia povinnosť zaniká zo zákona.
Podľa § 78 Zákona o rodine.
Schopné samé sa živiť. (§62 ods. 1 Zákona o rodine).
Výživná povinnosť rodičov k deťom významné postavenie.
Manželstve alebo nie.
Napríklad zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti alebo inak.
Pokračovaním v štúdiu.
Predpoklady na výkon povolania.
Vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.
Zvyšovania kvalifikácie.
Dieťaťa samostatne sa živiť.
Alebo prijať brigádnickú prácu).
Živiť (z rôznych dôvodov).
Do smrti oprávneného alebo povinného.
Nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby).
Manžel.
Iba v prípade plnoletých detí.
Povolaniach.
Hnuteľných vecí (napr. cennými papiermi a iné).
Podľa § 78 ods. 1, o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú.
Prípadmi „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia).
Prekážky res iudicata (t.j. zákona (napr. zrušuje predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom).
Obe strany.
Alebo majetkových pomerov.
Samostatne sa živiť.
Vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru.
Rozhodovania súdu v minulosti).
Dosahuje dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.
Vyživovacia povinnosť priznaná, ako aj dohodám.
Zníženie alebo zvýšenie výživného.
Osôb (návrh na súd).
Zníženie, resp. zrušenie výživného.
Konania.
Súdu.
Uviesť, odkedy má byť zmena vykonaná.
Výživného oprávnenému.
Jeho osobe.
Právne aspekty a vzory
V tejto sekcii nájdete dve možnosti pre Zrušenie Výživného Na Plnoleté Dieťa Vzor. Cieľom tejto dohody je zohľadniť zmeny v životnej situácii a zmluvné podmienky medzi zúčastnenými stranami.
Článok 1: Predmet dohody
Týmto dokumentom sa ruší všetko predchádzajúce dohodnuté výživné týkajúce sa [Meno plnoletého dieťaťa], ktorá dosiahla vek plnoletosti [Dátum dosiahnutia plnoletosti].
Článok 2: Dôvody zrušenia výživného
Zrušenie výživného je založené na nasledujúcich dôvodoch:
- a) [Uveďte dôvod, napr. plnoleté dieťa získalo zamestnanie];
- b) [Uveďte ďalší relevantný dôvod].
Článok 3: Povinnosti zúčastnených strán
Rodič a prijímateľ sa zaväzujú:
- a) Informovať sa o akýchkoľvek zmenách v životných podmienkach;
- b) Udržiavať vzájomný kontakt a rešpektovať dohodu.
Článok 4: Platnosť dohody
Táto dohoda nadobúda platnosť dňom podpisu a zostáva v platnosti až do momentu, kým nedôjde k zmene vo vyživovacej povinnosti.
Článok 5: Zrušenie dohody
Dohoda môže byť zrušená na základe písomného oznámenia oboch strán, ak dôjde k zmene okolností, ktoré si to vyžadujú.
Článok 6: Záverečné ustanovenia
Táto dohoda môže byť zmenená iba písomným dodatkom, ktorý podpíšu obe strany. V prípade sporu je kompetentný súd v [Mesto]. Vyhotovené v [Mesto], [Dátum].
Prosím, vyplňte formulár nižšie na vytvorenie Zrušenie Výživného Na Plnoleté Dieťa Vzor. Všetky polia musia byť vyplnené, aby sa zabezpečilo jasné a úplné vytvorenie dohody. Poskytujeme príklady, ktoré Vás budú sprevádzať každým krokom.
- Údaje rodiča, ktorý podáva žiadosť
- Údaje plnoletého dieťaťa
- Dôvod na zrušenie výživného
- Dátum účinnosti zrušenia
- Výška pôvodného výživného
- Informácie o zmene podmienok
- Potvrdenie o ekonomickej samostatnosti
- Podmienky zrušenia dohody
- Súdne konanie
- Súhlas s podmienkami zrušenia
- Vyhlásenie a podpisy
Vyhlasujem, že uvedené informácie sú správne a pravdivé. Súhlasím s podmienkami zrušenia a zaväzujem sa spolupracovať podľa potreby.
Právna úprava a súdna prax
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe uzavretím manželstva vyživovacia povinnosť voči dieťaťu nezaniká. Táto povinnosť zostáva v platnosti, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, stáva sa však tzv. podpornou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To znamená, že prioritne si musia manželia vzájomne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Rodič dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak manžel dieťaťa, vo vašom prípade manželka syna Vášho priateľa, nevie zabezpečiť výživu, napríklad ak sú obaja študentmi a nemajú dostatočné príjmy.
Čo sa týka prepísania firmy na manželku a ponechania statusu spoločníka, táto skutočnosť nemá priamy vplyv na povinnosť platiť výživné. Výživovacia povinnosť sa určuje predovšetkým na základe schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a oprávnených potrieb dieťaťa.
Rodič by si mal plniť svoju povinnosť platiť výživné až do rozhodnutia súdu o jej zrušení, ak táto bola určená rozhodnutím súdu, inak do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Preto, ak nastali okolnosti, že syn vášho priateľa sa oženil za ženu, ktorá je schopná ho uživiť, alebo ak samotný syn nadobudol schopnosť sám sa živiť, potom môže priateľ podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd.
V opačnom prípade však môže podať návrh na zníženie výživného s tým, že sa zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, t.j. syna, a síce, že sa oženil a teda primárna vyživovacia povinnosť je na jeho manželku, a iba v prípade, že ho táto nedokáže uživiť, zostáva vyživovacia povinnosť rodičov zachovaná. Ideálne by však bolo spojiť sa priamo so synom a dopýtať sa ho na jeho príjmy a príjmy jeho manželky, či sú schopní sa sami živiť a pod.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, možno zrušiť alebo znížiť výživné. Možno ho zrušiť aj dohodou.
Ak máte výživné určené súdnym rozhodnutím, tak je potrebné podať návrh na jeho zrušenie na súd. Vyživovacia povinnosť trvá až do okamihu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, to čo tento pojem znamená v praxi je ponechané na súdoch.
Podľa ust. zákona o rodine ste povinný platiť výživné až do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť, ale táto vec je Vám známa. Odporúčame o stave plnenia resp. neplnenia povinností informovať príslušný úrad práce.
V zmysle ust. § 45 zák. o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady, teda mohla by to byť aj Vaša dcéra.
Ohľadom Vášho syna a jeho práva poznať svojho skutočného biologického otca, ak by sa syn v budúcnosti dozvedel, že nie ste jeho biologickým otcom, môže využiť svoje právo podľa § 96 ods. 1 ZR, požiadať o vyslovenie prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva a podať žalobu na jeho zapretie. Tým by sa naplnilo aj jeho právo podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, teda právo poznať svojich rodičov. Je to však právo dieťaťa, nie jeho povinnosť, a preto ho k takémuto postupu a konaniu nemôže nikto nútiť. Ale to už je iná, ďalšia téma.
