Nástup dieťaťa do škôlky predstavuje významnú zmenu nielen v jeho živote, ale aj v živote rodičov. Pre dieťa je to ďalší krok na ceste k samostatnosti, zatiaľ čo rodičia si musia zvykať na to, že ich dieťa začne prejavovať svoju závislosť či nezávislosť inak.
Prečo deti plačú pri nástupe do škôlky?
Plač je prvým komunikačným nástrojom dieťaťa po narodení, ktorým vyjadruje svoje potreby a stavy. S rastom dieťaťa sa plač stáva prostriedkom vyjadrenia nespokojnosti, strachu alebo bolesti, najmä keď je ťažké tieto pocity vyjadriť slovami. Podvedomou reakciou dospelých na detský plač je snaha dieťa utíšiť a odstrániť príčinu jeho trápenia.
Keď dieťa nastupuje do škôlky, môže sa cítiť ohrozené a neisté kvôli nutnosti odlúčiť sa od rodičov, ktorí mu prejavujú starostlivosť a náklonnosť. Škôlka je pre dieťa nové prostredie s neznámymi ľuďmi, a v detskom ponímaní času sa toto odlúčenie môže zdať nekonečné. Dieťa si môže myslieť, že už nikdy neuvidí svojich rodičov a nevrátí sa domov. Strach z neznáma - neistota ohľadom toho, čo ho čaká, aká bude učiteľka a spolužiaci, či všetko zvládne - je častou príčinou plaču. Jediným spôsobom, ako sa tejto situácii vyhnúť, je podľa dieťaťa neísť do škôlky, čo sa snaží dosiahnuť silným plačom a aktívnym bránením sa.
Niektoré deti sa do škôlky tešia, iným je to jedno, ale existujú aj také, ktoré plačú cestou do školy či škôlky. Niektoré dokonca hystericky vystrájajú a jačia, čo neraz spôsobí rodičom nepríjemné pocity od hanby až po výčitky svedomia, že nútia dieťa ísť tam, kam nechce.
Pozitívna motivácia a vysvetlenie povinností
Každý človek v živote má svoje povinnosti. Dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, veľké deti do školy, aby sa naučili zarábať, a najmenšie deti do škôlky, aby sa pripravili na školu. Len bábätká zostávajú s mamkou, pretože ešte nevedia rozprávať. Keď sa bábätko naučí rozprávať a vyrastie, aj ono začne chodiť do škôlky. Mamka sa potom môže vrátiť do práce a tešiť sa na stretnutie celej rodiny po návrate domov.
Je dôležité dieťaťu vysvetliť, že do škôlky chodili aj iní, napríklad aj jeho ocko, a že tam boli skvelé hračky, aké doma nemajú. Môžeme mu povedať, že mamka by sa tiež rada vrátila do škôlky, ale je už na malé stoličky a postieľky priveľká.
Poskytnutie istoty a pochopenie detského vnímania času
Dieťa potrebuje istotu, že sa preňho rodič vráti. Veta typu „Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci“ mu neposkytuje dostatočnú istotu, pretože si nevie presne predstaviť, kedy sa práca skončí. Lepšie znie uistenie: „Prídem pre teba, keď sa vyspíš. Dovtedy sa trochu zahráš, pôjdeš na prechádzku von s kamarátmi a s pani učiteľkou a potom si všetci trochu oddýchnete v postieľkach.“ Ak dieťa neholduje popoludňajšiemu spánku, je vhodné vetu formulovať v duchu „keď sa všetky deti vyspia“.
Môže pomôcť pribaliť do škôlky osobnú vec, napríklad malý voňavý bylinkový vankúšik v tvare srdiečka s odkazom: „Keď budeš s týmto vankúšikom spinkať, bude sa ti o mne snívať a ja budem s tebou.“ Takýto vankúšik sa dá využiť aj po predĺžených víkendoch, keď sa deťom nechce do škôlky: „Máš tam predsa vankúšik, ktorý skrýva sladké sníčky len pre teba.“
Dôležitosť dôvery a rodičovskej podpory
Keď rodič hovorí dieťaťu, že v škôlke mu bude dobre, musí tomu sám veriť. Matky často ťažko znášajú, keď dieťa plače a ony ho nedokážu utíšiť, pričom neraz odchádzajú zo škôlky so slzami v očiach a výčitkami svedomia.
Je prirodzené, že dieťa vníma, že s rodičmi mu je lepšie. Avšak, len čo si prezuje papučky v škôlke, často už uteká do triedy a ani si nespomenie, že sa mu tam nechcelo ísť. Starostlivosť rodičov je nenahraditeľná, no každé dieťa potrebuje aj rovesníkov a iné hry, ktoré rodičia nemusia vždy vedieť zabezpečiť. S rodičmi dieťa spoznáva svet z jednej perspektívy, v spoločnosti kamarátov a učiteliek zas z inej.