Rozchod alebo rozvod rodičov je vždy náročný pre všetky zúčastnené strany, najmä pre deti. Emocionálne vypätie a konflikty môžu viesť k rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore so záujmami dieťaťa. Jedným z najzávažnejších prípadov je únos dieťaťa jedným z rodičov. Tento článok poskytuje prehľad o tom, ako postupovať, ak sa otec ocitne v situácii, keď matka protiprávne odvedie alebo zadržiava ich dieťa.
Právne aspekty únosu dieťaťa
Definícia únosu dieťaťa
Únos dieťaťa je protiprávne premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu. Dôležité je zdôrazniť, že aj rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, sa môže dopustiť únosu, ak poruší súdne rozhodnutie o styku s dieťaťom alebo o jeho obvyklom pobyte.
Všeobecne sa uznáva, že každý rodič môže individuálne rozhodovať o aktuálnych záležitostiach dieťaťa, ale v prípade podstatných záležitostí dieťaťa musia o nich rozhodnúť rodičia spoločne alebo je potrebný súhlas oboch rodičov. V súlade so slovenským zákonom o rodine je jednou z podstatných záležitostí v živote dieťaťa presťahovanie dieťaťa do iného štátu. Ak chce rodič presťahovať dieťa do iného štátu, potrebuje súhlas druhého rodiča ako podmienku zákonnosti. Ak rodič nechce udeliť súhlas druhému rodičovi, existuje možnosť požiadať súd v štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt, o súhlas súdu s týmto presťahovaním, a tým nahradiť súhlas druhého rodiča.
Únos dieťaťa rodičom je jeho premiestnenie do inej krajiny. K únosu rodičom dochádza, keď jeden z rodičov presťahuje alebo si dieťa ponechá bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu v inej krajine, než v ktorej dieťa zvyčajne žije. Stáva sa to najmä vtedy, keď rodičia pochádzajú z rôznych krajín, kultúr alebo majú rôzne štátne príslušnosti. Únos rodičom je tiež prípad, keď sa jeden z rodičov, ktorému je zverené dieťa do starostlivosti súdom, presťahuje bez súhlasu druhého rodiča do zahraničia a tým poruší jeho právo kontaktovať dieťa. O únose môžeme hovoriť, keď je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa neoprávnené.
Z Vašej otázky vyplýva, že ste ešte nepodali návrh na súd. Je totiž veľmi dôležité, ako budete formulovať návrh na rozvod. V prípade, ak sa manžel chce odsťahovať do zahraničia (do Egypta) pokiaľ by ste ešte neboli rozvedení a nemali upravené zverenie dieťaťa do opatery, jeho práva sú úplne rovnaké ako tie vaše. Na hraniciach a ani nikde inde by ho nemohli zastaviť, pretože po právnej stránke by teraz nešlo o únos dieťaťa do zahraničia.
Ak by ste už boli rozvedení, dieťa by bolo zverené Vám, potom vycestovanie s dieťaťom mimo SR môže byť kvalifikované ako únos dieťaťa, ak to bude mimo určeného styku a bez Vášho súhlasu. Manžel teda nebude môcť vycestovať do zahraničia bez Vášho súhlasu, len tak, kedy sa mu zachce.
Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu je potrebný súhlas oboch rodičov (bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie). Únos dieťaťa (nielen do zahraničia) je trestným činom.
Opatrovaním v zmysle tohto ustanovenia je nielen bežná materiálna starostlivosť, ale aj všetky súvisiace úkony, ktoré sú potrebné na život a obhajobu záujmov opatrovanej osoby na základe zákona alebo úradného rozhodnutia. Pod pojmom ,,odníme z opatrovania" sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o unesenú osobu, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie, alebo zadržanie takej osoby. Nie je rozhodujúce, či zámer smeruje k trvalému odňatiu unesenej osoby alebo len k odňatiu na krátky, prechodný čas. Z hľadiska trestnej zodpovednosti je taktiež bez významu, či unášaná osoba išla s únoscom dobrovoľne, pričom nezáleží na tom, aké prostriedky únosca použil (násilie, lesť, prehováranie a pod.). Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný okamihom odňatia takej osoby z moci toho, kto má povinnosť sa o ňu starať. Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980 sa dohovor použije na akékoľvek dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Podľa Čl. 4 tohto dohovoru, sa dohovor použije na deti do 16 rokov.
Podľa Čl. 5 Dohovoru sa pojmom „premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa“ rozumie jeho premiestnenie alebo zadržanie v inom zmluvnom štáte, ako je štát jeho obvyklého pobytu, ak sa toto premiestnenie alebo zadržanie uskutočnilo v rozpore s právom, ktoré mu bolo priznané, buď spoločne oboma rodičmi, alebo jednému z nich.
Podľa Čl. 10 Dohovoru sa zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území.
Právne kroky na Slovensku
Ak sa otec domnieva, že jeho dieťa bolo unesené, mal by okamžite podniknúť nasledovné kroky:
- Trestné oznámenie: Podajte trestné oznámenie na polícii Slovenskej republiky. Únos dieťaťa je trestný čin. Polícia je povinná začať konať a vykonať potrebné úkony na zistenie pobytu dieťaťa a jeho vrátenie.
- Návrh na súd: Môžete podať návrh na začatie súdneho konania, aby ste svoje dieťa získali späť. Podajte na príslušný súd návrh na úpravu práv a povinností k dieťaťu, prípadne návrh na navrátenie dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, vrátane informácií o únose a dôkazov, ktoré ho potvrdzujú.
- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže: Ak bolo dieťa unesené do zahraničia, obráťte sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto centrum je ústredným orgánom pre riešenie prípadov medzinárodných únosov detí podľa Haagského dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Súčasne by ste o vzniknutej situácii mali informovať Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobiaci na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho bydliska a taktiež Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí
Haagsky dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá upravuje postup pri medzinárodných únosoch detí. Cieľom dohovoru je zabezpečiť okamžité vrátenie dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, ak bolo protiprávne premiestnené alebo zadržiavané v inom štáte. Ak bolo dieťa unesené do krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Haagského dohovoru, otec môže prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže požiadať o navrátenie dieťaťa. Súd v krajine, kde sa dieťa nachádza, rozhodne o jeho vrátení, ak sú splnené podmienky dohovoru.
V zmluvných štátoch Dohovoru existujú ústredné orgány na pomoc rodičom, ktorí sú obeťami cezhraničného únosu dieťaťa. Nevyhnutným prvým krokom v prípade návratu dieťaťa je žiadosť rodiča o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Rodič, ktorý tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť na ústredný orgán miesta obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Na Slovensku je to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (známe aj ako „CIPC“). Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich štátoch s cieľom zabezpečiť okamžitý návrat detí a dosiahnuť ostatné ciele tohto dohovoru. Ústredné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia.
Žiadosť musí obsahovať informácie týkajúce sa totožnosti žiadateľa, dieťaťa a osoby, o ktorej sa tvrdí, že dieťa premiestnila alebo ho zadržala; ak je to možné, dátum narodenia dieťaťa; dôvody, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o vrátenie dieťaťa, a všetky dostupné informácie týkajúce sa miesta pobytu dieťaťa a totožnosti osoby, s ktorou sa predpokladá, že dieťa je. Na Slovensku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyžaduje dokument - žiadosť o vrátenie maloletého dieťaťa (najmä navrhovaný spôsob jeho vrátenia); rodný list maloletého dieťaťa; doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov dieťaťa a súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti, ak bolo vydané; doklady preukazujúce obvyklý pobyt maloletého dieťaťa na Slovensku (napr. potvrdenie o návšteve školy).
Ak má ústredný orgán, ktorý dostane žiadosť, dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza v inom zmluvnom štáte, priamo a bezodkladne postúpi žiadosť ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom žiadajúci ústredný orgán alebo podľa okolností žiadateľa. Ako už bolo uvedené, medzi ústrednými orgánmi existuje spolupráca. Ústredný orgán štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, prijme alebo zabezpečí prijatie všetkých vhodných opatrení na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa. Po prijatí žiadosti o návrat ústredný orgán štátu vo väčšine prípadov kontaktuje rodiča, ktorý dieťa nezákonne premiestnil alebo si ho ponechal a požiada ho o dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ak rodič návrat odmietne, existuje možnosť pokúsiť sa o priateľské riešenie sporu formou mediácie, ktorá sa ponúka obom stranám.
Podľa Čl. 7 Dohovoru sa prijatím alebo zabezpečením prijatia vhodných opatrení na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa rozumie najmä, že ústredný orgán sa pokúsi zistiť pobyt dieťaťa, zabezpečí, aby sa dieťa mohlo stretnúť s úradným činiteľom alebo inou vhodnou osobou, alebo bude na základe žiadosti ústredného orgánu iného zmluvného štátu podanému v súlade s dohovorom, konať na účely dosiahnutia návratu dieťaťa, alebo zabezpečí podanie takejto žiadosti.
Dôležité sú sociálne väzby. Ak jeden z rodičov vezme dieťa do inej, zväčša rodnej krajiny, súd príslušnej krajiny na podnet poškodeného rodiča zisťuje pobyt dieťaťa a potom môže nariadiť návrat do krajiny, z ktorej bolo odvezené. „Napríklad, Slovenka sa vydala za Taliana, rozhodli sa spoločne žiť v jeho krajine, majú tam kamarátov, deti vyrastajú v určitom sociálnom prostredí, navštevujú škôlky, školy. Ak by sa žena chcela vrátiť s deťmi na Slovensko bez otcovho súhlasu alebo bez rozhodnutia súdu, ktorý by jej takéto konanie povoľoval, dopustila by sa medzinárodného únosu,“ opisuje advokátka. „Mala som prípad Rakúšana, ktorému žena odviedla deti na Slovensko. Súd nariadil návrat, lebo vyrastali v Rakúsku, tam mali domov a väzby,“ pokračuje vo vysvetľovaní.
Obvyklý pobyt dieťaťa je kľúčový. Jedným z najdôležitejších faktorov pri posudzovaní, či ide o únos rodičom alebo nie, je obvyklý pobyt dieťaťa. Pre obvyklý pobyt nie je podstatné, kde sa dieťa narodilo, kde je prihlásené na trvalý pobyt (alebo iný typ pobytu) ani aké je občianstvo dieťaťa. Obvyklý pobyt je miesto, ku ktorému má dieťa najbližšie a najužšie väzby. Obvyklý pobyt dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa dlhodobo žije, má rodinné a sociálne zázemie, má rodinu a priateľov, navštevuje materskú školu alebo školu, vzdelávacie zariadenia alebo nejaké záujmové krúžky. Obvyklý pobyt je miesto, kde sa dieťa zoznamuje s prostredím.
Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. V danom prípade však zohráva významnú úlohu množstvo faktorov, napr.: do akého zmluvného štátu bolo dieťa premiestnené (resp. skutočnosť, či je tento štát zmluvnou stranou dohovoru), znenie výrokovej časti rozsudku, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a pod.
Súhlas s vycestovaním dieťaťa do zahraničia
Vo všeobecnosti platí, že ak ide o dlhodobé vycestovanie dieťaťa mimo územia jeho obvyklého pobytu, je potrebný súhlas oboch rodičov. Ak jeden z rodičov nesúhlasí s vycestovaním, je potrebné obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o tejto otázke.
Pokiaľ Vám udelil súhlas len na návštevu Slovenska, môže sa domáhať cestou súdu prípadne cestou iného orgánu v Grécku, o navrátenie maloletých detí na územie Grécka nakoľko ako píšete v otázke, v Grécku ste žili niekoľko rokov a teda tam aj aj obvyklý pobyt maloletých detí. Nevieme akú dlhú dobu ste už na Slovensku, či tu už máte bývanie, zamestnanie, deti škôlku alebo školu, ako je zabezpečená ich zdrav. starostlivosť a podobne. Ide o to, aby toto Vaše presťahovanie na územie Slovenska malo trvalejší charakter, nie je podstatné to, že tu máte trvalé bydlisko.
Ak ste na území Slovenska stále a chcete tu aj natrvalo zostať, bude potrebné splniť podmienky zákona, aby slovenský súd o Vašej veci návrhu na zverenie maloletých do osobnej starostlivosti mal právomoc rozhodovať. Nakoľko už došlo k premiestneniu dieťaťa na územie iného štátu, je najlepšie obrátiť sa na advokáta, ktorý sa uvedenej problematike venuje, prípadne ho vybrať zo zoznamu advokátov uverejnených na stránke Slov. Môžete sa so žiadosťou o pomoc obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
S deťmi môžete odísť pred rozvodovým konaním. Je to pomerné časté riešenie, ak manželia nedokážu spolu existovať. Z takto stručne opísaného skutkového stavu Vám môžem poradiť, aby ste sa čo najskôr obrátili na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré je v zmysle slovenského právneho poriadku orgánom príslušným na riešenie tzv. medzinárodných únosov detí.
Dôležité je zabezpečiť starostlivosť o dieťa po jeho vrátení. Ak sa podarí dieťa vrátiť, je dôležité zabezpečiť mu primeranú starostlivosť a podporu. Dieťa mohlo byť traumatizované únosom a odlúčením od otca, preto je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť a prípadne vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.
Praktické kroky a odporúčania
Zabezpečenie dôkazov
Je dôležité zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, ktoré potvrdzujú únos dieťaťa:
- Svedectvá (napr. od učiteľov, susedov)
- Fotografie a videá dieťaťa
- Doklady o pobyte dieťaťa (napr. potvrdenie o návšteve školy)
Komunikácia s políciou a právnikom
Je nevyhnutné úzko spolupracovať s políciou a právnikom, ktorí vám pomôžu zorientovať sa v právnych predpisoch a zabezpečia, aby boli vaše práva chránené. Právnik vám môže pomôcť s prípravou návrhov na súd a s komunikáciou s úradmi.
Podpora pre otca
Únos dieťaťa je mimoriadne stresujúca situácia, ktorá môže mať negatívny dopad na psychické zdravie otca.
Príbehy zo života
Rozchody rodičov sa deti vyrovnávajú rôzne. Niektoré príbehy ukazujú, ako sa dá situácia zvládnuť s ohľadom na potreby dieťaťa.
Príbeh otca, ktorý ustúpil
Otec sa rozhodol nechať dcéru v starostlivosti exmanželky, pretože videl, že dcéra je s ňou šťastnejšia a má stabilný domov. Hoci to bolo pre neho ťažké, uprednostnil záujmy dcéry.
Príbeh striedavej starostlivosti
Rodičia sa dohodli na striedavej starostlivosti, kde deti trávili týždeň u otca a týždeň u matky. Hoci komunikácia medzi rodičmi bola minimálna, deti nemali s týmto usporiadaním žiadny problém.
Príbeh otca, ktorý zostal otcom
Matka sa rozviedla a našla si nového partnera, ale nikdy nebránila deťom v styku s otcom. Otec bol stále prítomný v ich živote a zúčastňoval sa na ich výchove.
Tieto príbehy ukazujú, že aj po rozvode môžu rodičia spoločne zabezpečiť, aby deti mali šťastné a vyrovnané detstvo.
Dôležitosť otca v živote dieťaťa
Dnešná spoločnosť sa niekedy stavia k otcom ako k druhoradým ľuďom v životoch detí. Je však dôležité si uvedomiť, že otec má rovnaké právo na dieťa ako matka. Obaja rodičia milujú svoje dieťa rovnako a chcú pre neho to najlepšie.
Otec zohráva dôležitú úlohu vo výchove dieťaťa. Je vzorom, poskytuje mu pocit bezpečia a istoty, a pomáha mu rozvíjať jeho potenciál.
Dnešná spoločnosť sa k otcom stavia ako k druhoradým ľuďom v životoch našich detí. Keď sa dvaja ľudia rozhodnú splodiť dieťa, znamená to, že obaja ho chcú rovnakou mierou. Obaja túžia mať ten veľký zázrak prírody. Mať výsledok ich lásky. Je škoda, že príroda to zariadila tak, že dieťa môže nosiť a porodiť len matka… Do určitého obdobia je otec len akýmsi divákom, ktorý sa môže len prizerať predstaveniu, ktoré vidí. Ja som si vždy priala, aby aspoň na chvíľu mohol otec mojich detí byť zúčastnený. Aby zažil a dokázal naplno precítiť tie chvíle, kým sa dieťatko narodí. Aby si mohol silnú citovú väzbu vytvárať už počas tehotenstva, tak ako matka, ktorá je s dieťatkom už v tej chvíli 24 hodín denne. Otec tú príležitosť nemá. Lebo nemôže. Otec dostáva priestor až po 9 mesiacoch túžobného čakania na chvíľu, kedy sa bude môcť už aj on zapojiť. Keď príde dieťa na svet, otcovi už nič nebráni plne sa zúčastňovať na výchove a starostlivosti o dieťa. Ale… Opäť nemá možnosť byť s ním taký neobmedzený čas ako matka. Otec je ten, ktorý chodí do práce, ktorý zabezpečuje finančnú stránku, aby jeho rodina mala všetko, čo potrebuje. Myslím si, že otcovia sú celkovo v živote dosť diskriminovaní. Nemyslím si, že je to správne. Otcovia sú tí, ktorí sú tu stále. Keby sa na celú vec ženy dokázali pozrieť bez emócii, bez hnevu a zatrpknutosti, ktorá vyplýva zo skrachovaného manželstva, isto by mi dali za pravdu. Všetky ženy vedia, že napriek tomu, že väčšinu času strávime s deťmi my, sme tie, ktoré sú s deťmi stále, počas chorôb, rozbitých kolienok, prvých strastiplných ciest do škôlky, školy, počas prvých strachov a radostí, samy dobre vieme, že akonáhle sa otec objaví vo dverách po príchode z práce, mama prestáva existovať. Dieťa letí ku dverám, div si nohy nedoláme, pretože prišiel TATINO….. Tatino…. Nejedna matka sa s radosťou prizerala tomu, ako ich syn behal okolo otca s detským náradím a húževnate sa mu snažil pomáhať pri opravách, každej jednej srdce poskočilo, keď videla ako sa z jej muža opäť stáva dieťa a dokáže spolu s dieťaťom bojovať proti zlému drakovi, viezť vojny, lietať po ihrisku, alebo vystavať z lega celé mestečko… Ako otec dokáže kočíkovať bábiku dcérky, ukladať ju na spánok a pusinkovať bábiky, len preto, že sa hrá s dcérkou. Hrá sa jej hru a tak nevadí, že bude sedieť na miniatúrnej stoličke, ktorá ho ledva unesie a piť čaj zo šáločky, ktorá je menšia ako jeho prsty na rukách. Kým sa ľudia nerozvádzajú, ženy vidia svojich mužov ako dokonalých otcov, práve kvôli týmto veciam. Vôbec nevadí, že otec dal plienku naopak, že miesto umelého mlieka im dal pred spaním obyčajné, že ich celé umyl šampónom a nie mydlom…. Vtedy to nevadí. Ani matke, ktorá sa nad tým len pousmeje a ani dieťaťu, ktorému je to úplne jedno. Možno sa mi nepáčia niektoré veci, ktoré robí ich otec, ale vždy sa snažím uvažovať nad tým, či by ma to poburovalo za čias nášho manželstva. Keď odpoveď znie NIE!, tak je mi jasné, že je to len akýsi vnútorný boj môjho ega a tým pádom nie je dôležitý vo vzťahu dieťa - rodič. Ak keď sa nám čosi nepáči, treba zhodnotiť, či je to nebezpečné nevhodné pre dieťa… Netreba riešiť vzťah k otcovi v pozícii exmanželky. Treba sa na exmanžela dívať ako na otca… Rozvádza sa manžel-manželka a nie otec-dieťa-matka. Manželia môžu ísť od seba, rodičia musia držať spolu, lebo ich spája dieťa. A to majú spoločné… Lásku k dieťaťu. Obaja pre neho chcú dobro a lásku. Otec je rovnaký rodič ako matky. Otec rovnako miluje ako matka. Otec sa rovnako bojí o svoje dieťa ako matka. Láska k dieťaťu je vždy rovnaká, či sa na to pozrieme zo strany otec-dieťa, alebo matka-dieťa. Preto by mali mať otcovia rovnaké právo na dieťa ako matka.
Prevencia sexuálneho zneužívania detí
Je dôležité chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním. Rodičia by mali svoje deti učiť, aby dôverovali svojim pocitom a vedeli povedať "nie", ak sa cítia nepríjemne. Mali by ich tiež učiť o ich právach a o tom, že nikto nemá právo dotýkať sa ich tela bez ich súhlasu.
Existujú knihy a publikácie, ktoré pomáhajú deťom a rodičom rozprávať sa o tejto téme.
tags: #co #robit #akmanzelka #unesie #dieta