Narodenie Ježiša Krista, ktoré si pripomíname na Vianoce, je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi. Avšak, čo presne vieme o tom, kedy a kde sa v skutočnosti narodil Ježiš? A aký je hlbší teologický význam tejto udalosti?
Historický kontext a biblické záznamy
Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu kráľ Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty. Podľa biblických záznamov sa jeho rodičia, Mária a Jozef, museli vydať na cestu z Nazareta do Betlehema kvôli sčítaniu obyvateľstva, ktoré nariadil cisár Augustus. Toto sčítanie sa konalo v rámci rímskej ríše a týkalo sa všetkých obyvateľov. Jozef, pochádzajúci z Dávidovho rodu, musel ísť do mesta svojho predka, Betlehema. Mária, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva, ho sprevádzala.
Lukášovo evanjelium opisuje túto udalosť:
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
Po namáhavej ceste sa Ježiš narodil v Betleheme. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii, pretože podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes súčasťou chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kedy presne sa narodil Ježiš?
Presný dátum Ježišovho narodenia nepoznáme. Dátum 25. december bol stanovený až v 4. storočí, teda niekoľko storočí po jeho narodení. Existuje viacero teórií, prečo bol tento dátum zvolený. Jedna z nich hovorí, že bol zvolený preto, aby sa kresťanský sviatok prekrýval s pohanským festivalom na počesť boha slnka Sol Invictus, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Iná teória spája dátum narodenia s dátumom počatia, ktorý sa zasa odvodzuje od dátumu Ježišovej smrti.
Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí po Kr. skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu a priradil jej dátum 25. december. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o päť až osem rokov neskôr. Ježiš sa narodil asi o sedem rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie roku 754, ako to mylne vypočítal Dionýz.
Na základe historických záznamov o Herodesovej vláde a astronomických úkazoch, ako je betlehemská hviezda, sa predpokladá, že Ježiš sa narodil nie v roku 0, ale o 4 - 6 rokov skôr. Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu. Od Keplerových čias sa dala táto hviezda do súvislosti s „veľkou konjunkciou medzi Jupiterom a Saturnom“, ktorá mohla byť v Oriente pozorovaná v roku 7 pred Kr. Ešte dnes jestvujú zaujímavé astronomické skúmania, ktoré chcú dokázať, že „Betlehemská hviezda“ jestvovala.
Teologický význam Narodenia
Narodenie Ježiša Krista nie je len historickou udalosťou, ale predovšetkým hlbokým teologickým tajomstvom. Apoštol Ján vyjadruje toto tajomstvo slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1,1). Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Toto vtelenie je znakom toho, že Boh nám chce byť blízko, chce sa s nami deliť o naše ľudské skúsenosti.
Ježišovo narodenie v skromných podmienkach - v maštali, v jasliach - symbolizuje pokoru, Božiu lásku k ľudstvu a nádej. Je to odmietnutie pýchy a sebectva. Ježiš si vybral stajňu medzi zvieratami, namiesto toho, aby sa narodil v normálnom dome. Nebola to idylka, akú si organizujeme dnes: vianočný stromček, darčeky. Bolo to niečo úplne iné. My sme sa nepredstaviteľne odklonili od tajomstva Vianoc.
Fenomén kresťanstva spočíva v tom, že tam, kde sám seba najviac nenávidíš, odmietaš a nechceš poznať seba samého, lebo sa za seba tak strašne hanbíš - tam sa chce Ježiš narodiť. Práve tam, nie v peknom paláci pýchy, namyslenosti, povýšenosti a sebestačnosti. Ale my robíme všetko pre to, aby sme sa Bohu ukázali krásni, úžasní, skvelí, podľa svojich ustráchaných prezentácií, založených masiek, aby nás všetci mali radi, prijali nás, milovali takých, akými sa im predávame.
Ježiš nechce prísť do paláca, v ktorom budeš Bohu vypočítavať svoje zásluhy a sebestačnosť. On tam nepríde. Príde k tebe, keď mu ukážeš stajňu svojho života. Chceme sa neustále predávať ako úžasní, dokonalí, výreční, ideálni. Nikto z nás nemá rád, keď niekto odhalí naše slabosti, naše hriechy, naše hlúpe správanie alebo našu podlosť, lebo vieme, že keď uvidí pravdu o nás, okamžite nás odmietne. Je smiešne, keď prenesieme takéto správanie na Boha a chceme pred ním predstierať, že sme iní.
Preto toľkí z nás nemajú skúsenosť s pravým Bohom - lebo sami pred ním stojíme nepravdiví. A on hovorí: „Nie, ukáž sa mi v pravde a až potom k tebe prídem.“ V tajomstve Vianoc prostredníctvom modlitieb môžeme dovoliť Bohu, aby z nášho života vytiahol tie najsmradľavejšie veci, a znovu sa na ne pozrieť. Dovolíme, aby sa Ježiš narodil priamo medzi nimi - nie na to, aby nás súdil, hrozil nám prstom a hovoril: „Teraz za to dostaneš!“, ale aby mohol položiť svoje malé rúčky na náš krk, objať nás a povedať nám len jedno: „Milujem ťa - uprostred tvojej páchnucej udalosti, tvojich hriechov, tvojich zlých rozhodnutí.“
Rozdiely v evanjeliových záznamoch
Evanjelisti Matúš a Lukáš opisujú Ježišovo narodenie odlišným spôsobom, pričom medzi ich prvými dvoma kapitolami je len malá percentuálna zhoda. Zhodujú sa však v podstatných faktoch: Mária bola zasnúbená Jozefovi, ktorý je z Dávidovho rodu. Ježiš bol počatý z Ducha Svätého, Jozef nebol jeho prirodzeným otcom. Meno Ježiš bolo oznámené anjelom. Ježiš prišiel na svet v Betleheme za čias kráľa Herodesa Veľkého a vyrastal v Nazarete.
Matúšovo evanjelium sa začína rodokmeňom Ježiša Krista, ktorý je vystavaný podľa iného kľúča ako u Lukáša. V Matúšovom evanjeliu sa anjel zjavuje Jozefovi, v Lukášovom Márii. Matúš sa zameriava na osobu Jozefa, kým Lukáš na Máriu. V Matúšovi anjel oznamuje narodenie Ježiša mudrcom, v Lukášovi pastierom. Lukáš na rozdiel od Matúša nespomína útek do Egypta, ale obetovanie Ježiša v chráme a proroctvo o ňom. Najväčší rozdiel spočíva v tom, že kým Lukáš píše o tom, že Jozef a Mária žili v Nazarete, v Matúšovom evanjeliu vždy bývali v Betleheme.
Za historicky relevantnejšie sa pokladá Lukášovo spracovanie, keďže Lukáš má záujem podávať veci ako historik, spomína vtedajších panovníkov aj dobové okolnosti. No ani Matúšovo evanjelium neostáva bez teologickej pravdy. Evanjelium o Ježišovom detstve je rozpracované viac teologicky ako jeho verejná činnosť, je doň zapracovaných mnoho odkazov na Starý zákon a dejiny izraelského národa, ale aj odkazy na Ježišovu budúcu činnosť.
Nie, Ježišove dva príbehy o narodení si NIE SÚ v rozpore!
V Markovom evanjeliu, ktoré je najstaršie, sa zmienka o narodení Ježiša nenachádza, pretože sa zameriava na Ježišovo verejné pôsobenie od jeho krstu po vzkriesenie. Evanjelista Ján ide ešte ďalej a pomocou vysokej kristológie podáva preexistenciu Božieho Syna, teda čím bol predtým, ako sa stal človekom. Prvá zmienka o Ježišovom narodení sa však nenachádza v evanjeliách, ale v liste apoštola Pavla Galaťanom, napísanom v roku 54.
Posolstvo Vianoc
Narodenie Ježiša Krista je znakom nového začiatku. Jeho príchod na zem v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu. Boh nám chce byť blízko, a práve preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe: v osobe Ježiša, aby sme ho mohli vidieť, počuť, pozorovať ho, inšpirovať sa ním.
Vianoce nám pripomínajú, že Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. Toto je nepochopiteľný dar: „Boží Syn sa stal synom človeka, aby nás urobil Božími synmi.“ Prijmime teda Ježiša, hľadajme ho. Iba v ňom nájdeme spásu a skutočné riešenie problémov sveta; iba on dáva zmysel nášmu životu, bolesti aj skúškam.
Ježiš sa nerodí v našom srdci pre to, aby sme si ho nechali pre seba, zamkli ho vo svojom srdci. Ježiš chce von! Prijmime Ježiša a nesme ho stále so sebou do celého sveta s posolstvom jeho pokornej dôveryplnej odovzdanosti, jednoduchosti a chudoby, miernosti a pokoja, radosti a lásky. Toto je vianočná pozvánka - prijať Ježiša a dávať ho ďalej.
tags: #narodenie #jezisa #zamyslenie