Je prirodzené, že rodičia chcú svojim deťom uľahčiť život a zvýšiť ich bezpečnosť. To platí aj pri používaní rôznych pomôcok, ako sú mreže na postieľke, popruhy na kočíku či autosedačke, alebo dokonca popruhy na vodenie pri ceste. Všetky tieto opatrenia majú svoj zmysel - zabrániť dieťaťu, ktoré ešte nedokáže plne pochopiť dôsledky svojich činov, aby si v prvom rade ublížilo.
V dnešnej dobe sa stretávame s fenoménom "pohodlných detí", čo môže byť dôsledkom aj "pohodlných rodičov". Kedysi bolo ojedinelé dieťa, ktoré si v prvej triede nevedelo zaviazať šnúrky na topánkach. Dnes je to skôr naopak. Nie je to chyba detí, ale skôr dôsledok toho, že rodičia často volia skratkovité cesty, ako napríklad používanie topánok na suchý zips alebo jednoduchých nazúvačiek. Hoci sú deti motoricky pripravené zvládnuť viazanie šnúrok v skoršom veku, nevedia to, lebo im rodičia neumožnili získanie tejto zručnosti.
Viazanie šnúrok nie je len o zručnosti, ale aj o prekonávaní prekážok a získavaní skúseností. Keď rodičia nevytvárajú deťom priestor na získavanie takýchto zážitkov, môžu tým oneskorovať ich vývin. Mnohí rodičia argumentujú, že viazanie šnúrok je v dnešnej dobe prežitok. Avšak psychológovia a špeciálni pedagógovia to vnímajú inak. Rozvoj jemnej motoriky, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a sluchovej či zrakovej pozornosti, ktoré sa pri viazaní šnúrok precvičujú, sú kľúčové pre harmonický vývin dieťaťa a jeho budúce školské úspechy.
Úroveň jemnej motoriky, ktorá sa šnurovaním rozvíja, sa priamo odráža v úchope písacieho náčinia, čo následne ovplyvňuje schopnosť dieťaťa kresliť, písať a kopírovať tvary. Pokiaľ hrubá a jemná motorika predškoláka nie sú na primeranej úrovni, dieťa môže mať pri písaní ruku v kŕči, čo mu sťažuje pohyb a znižuje záujem o učenie. Preto je dôležité podporovať deti v získavaní týchto zručností.
Podpora pohybového vývoja a zdravého životného štýlu
Deti sa chcú hýbať, majú to v sebe. Čo ich vie zabrzdiť, je "nastavenie v hlave". Rodič musí dať dieťaťu impulz, naviesť ho na aktivitu, pri ktorej sa prostredníctvom hry bude hýbať aj spolu s rodičom a súrodencami. Možno stačí rozhádzať po byte hračky, ktoré treba v časovom limite zozbierať, alebo vytvoriť dráhu pre autíčka. S rozhýbaným dieťaťom to ide ľahšie, pristúpi aj na konkrétne športy. Dôležitá je pestrosť pohybov a veľa pomôcok.
Je dôležité si uvedomiť, že deti sú dnes v priemere väčšie ako pred generáciou a vysoká telesná hmotnosť v detstve má zdravotné dôsledky. Aj keď chceme, aby boli naše deti zdravé a mali zo seba dobrý pocit, nemali by sme sa primárne zameriavať na ich váhu a diéty. Americká akadémia pediatrov radí menej diskutovať o hmotnosti a diéte, a namiesto toho hovoriť s deťmi o budovaní návykov zdravého životného štýlu. Ak doma neustále hovoríme o veľkostiach porcií alebo obmedzovaní jedla, deti môžu začať pociťovať hanbu za to, že cítia chuť niečo zjesť. Radšej myslite na zdravie svojho dieťaťa holistickejším spôsobom.
Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja. Lekári s takýmto názorom nesúhlasia. Ak chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Vystreté ruky nad ramenami menia ťažisko dieťaťa, nesprávne fungujú stabilizátory bruška a chrbtice, hrozí riziko vytiahnutia lakťa, nesprávny nášľap nohy a dieťa stráca odvahu a spolieha sa na rodiča.
Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a tiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samo začne robiť svoje prvé kroky bez akejkoľvek pomoci rodičov. Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť.
Používanie chodítok, tzv. "pavúkov", nie je vhodnou metódou učenia detí chodiť. Dieťa je v nich zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme, čo môže viesť k chôdzi po špičkách a potrebe rehabilitácie. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby.
Zvládanie strachu a problémov s jedlom
Strach je úplne prirodzená reakcia nášho tela. Potlačovať v deťoch strach sa nevypláca. Je však dôležité rozlišovať medzi prirodzeným strachom a fóbiou. Ak sa dieťa bojí naozaj všetkého a neviete prečo, je lepšie konzultovať tento problém s detským lekárom. Pri trojročnom dieťati je potrebné prísť na príčinu strachu a odstrániť ju. V žiadnom prípade dieťa za jeho strach netrestajte, nezosmiešňujte ani nesnažte zľahčovať.
Sociálna fóbia sa môže prejavovať vyhýbaním sa očnému kontaktu, hanblivosťou, plačom pri kontakte s cudzími ľuďmi, červenaním sa, či problémami s dýchaním. V takomto prípade je odporúčané navštíviť detského psychológa. Ak sa dieťa len hanbí, je možné, že z toho vyrastie a bude len introvertom.
Komunikujte s dieťaťom a pýtajte sa ho, čoho sa bojí, prečo sa bojí a čo by mu pomohlo strach prekonať. V mnohých prípadoch ide o iracionálny strach z neznámeho, ktorý sa dá prekonať postupným zoznamovaním. Môžete využiť aj moderných pomocníkov - internet, televíziu a videá, kde iné deti napríklad hladkajú psíka. Veľmi dobrou pomôckou je aj kolektív - keď niečo zvládnu ostatné deti, skúsi to aj to, ktoré sa bojí.
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť "vyberavé" alebo "tvrdohlavé". Za nechutenstvom sa často skrývajú konkrétne dôvody, ako napríklad:
- Vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom a v určitých obdobiach ich telo nepotrebuje toľko energie.
- Chýbajúca rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
- Stres spojený s jedlom: Ak počas jedla cíti napätie, nútenie dojesť každý kúsok, dieťa vníma jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
- Zdravotné problémy: Bolesti brucha, únava alebo iné zdravotné problémy môžu znížiť chuť do jedla.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci a pri jedle sa môžu ľahko rozptýliť hračkami či televíziou.
- Nepasujúce textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry, ktoré môžu odmietnuť.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako dieťaťu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Podpora samostatnosti a vzdelávania
Ak dieťa učíte samostatnosti, podporujete tým aj jeho sebavedomie. Je veľmi dôležité, aby sme ho už v ranom veku podporovali vo vynaliezavosti, v skúmaní a objavovaní na vlastnú päsť, samozrejme tak, aby to bolo preň bezpečné. Pozor, hranica medzi pojmami „málo samostatný“ a „priveľmi samostatný“ je veľmi tenká a nebezpečná.
Existuje však mnoho ďalších spôsobov, ako podporiť zdravú nezávislosť dieťaťa:
- Vytvorte bezpečné a príjemné prostredie: Už i malé batoľatá sa môžu prirodzene učiť samostatnosti a s radosťou sa tejto úlohy ujmú. Najdôležitejšie je, aby ste im vytvorili bezpečné prostredie, v ktorom sa budú cítiť pohodlne a v poriadku.
- "Telefonát" z izby do izby: Ak sa môžete ubezpečiť, že dieťa je na bezpečnom mieste, môžete nacvičovať jeho osamostatnenie aj iným spôsobom. Učte ho, že i bez toho, aby vás videlo, je v bezpečí.
- Netlačte na pílu: Ak budete nasilu tlačiť na pílu, nútiť dieťa k samostatnosti, či dokonca nechávať ho samé, vyvoláte tak ešte väčší stres a situácia sa nezlepší, ale zhorší. Chce to rozvahu, trpezlivosť a citlivý prístup.
- Nebráňte im robiť chyby: Pre vývoj dieťaťa a jeho samostatnosť je veľmi dôležité, aby sa učilo na vlastných chybách.
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
Pre väčšinu detí je rozhodujúce zapojenie rodičov do ich školskej práce vrátane podpory pri písaní domácich úloh. Zvládanie domácich úloh však môže byť náročné nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Chceli by ste nájsť rovnováhu medzi tým, aby vaše dieťa správne splnilo úlohu a tým, aby pracovalo samostatne, lepšie porozumelo problému a učilo sa samo?
Vytvorenie študijného priestoru
Vyhradené miesto na štúdium je pre dieťa dôležitou motiváciou. Môže to byť trvalé pracovné miesto, alebo to môže byť zákutie, ktoré sa používa aj na ďalšie činnosti, či ho prípadne využíva aj niekto iný. Ak ide o viacúčelový priestor, úložný box môže byť užitočný na upratanie pomôcok vášho dieťaťa, keď sa nepoužívajú, ale v prípade potreby zostávajú ľahko prístupné. Keď príde čas na štúdium, priestor by mal byť v poriadku, s dobrým osvetlením a potrebným vybavením.
Správne študijné nástroje
Uistite sa, že má vaše dieťa k dispozícii správne pomôcky na plnenie domácich úloh. V závislosti od typu úlohy bude určite potrebovať písacie potreby, ako aj nožnice, možno odvíjač lepiacej pásky na niektoré kreatívne práce a kôš na odpadky. Hodiť sa vám budú aj nástroje na udržiavanie poriadku, ako napríklad téglik na písacie potreby. Uprataný a usporiadaný stôl pomáha sústrediť sa na prácu.
Okrem školských zošitov by deti mali mať aj ďalší blok na precvičovanie, poznámky a na prácu nanečisto. Nezabudnite, že niektoré úlohy si môžu vyžadovať schopnosť a preukázanie plánovania a prípravy, preto sa uistite, že deti vedia, čo z prípravných činností majú zaznamenať, čo zahrnúť. Staršie deti by mohli oceniť nástroj na organizovanie dokumentov a poznámok, aby si usporiadali svoju prácu. Farebné rozlíšenie jednotlivých dosiek, priečinkov, predmetov a aktivít pomáha študentom ľahko nájsť to, čo potrebujú, a umiestniť svoju dokumenty na správne miesto.
Pomoc s domácimi úlohami bez toho, aby ste ich robili za nich
Mali by ste byť svojmu dieťaťu k dispozícii, aby ste ho podporili pri plnení domácich úloh, ale mali by ste dbať na to, aby ste nakoniec prácu nerobili zaň. Mladšie deti môžu potrebovať viac vašej pozornosti a času, kým budú pracovať na svojich domácich úlohách. V prípade starších detí môže stačiť, ak sa o úlohe na začiatku porozprávate, aby si boli isté alebo mali jasnú predstavu o tom, čo majú urobiť.
Ak sa v práci zaseknú, môžu sa k vám vrátiť a požiadať vás o radu, takže by ste mali zostať v tej istej miestnosti alebo v blízkosti, aby sa s vami mohli v prípade potreby hovoriť. Spolupracujte s dieťaťom, nehovorte mu len, čo má robiť. Deti budú tiež spokojnejšie, ak si úlohu dokážu vyriešiť samy, napríklad ak im budete klásť otázky, ktoré ich dovedú k správnej odpovedi. Niekedy im spoločná práca na jednom probléme pomôže osviežiť si pamäť a potom už budú pracovať na ďalších problémoch samostatne.
Pomôcť môže aj vytvorenie plánu domácich úloh, najmä ak má vaše dieťa pracovať na nejakom väčšom a náročnejšom projekte. Prediskutujte s deťmi, čo je potrebné, a spoločne rozdeľte projekt na menšie časti. Spýtajte sa ich, koľko času budú podľa nich potrebovať na dokončenie jednotlivých častí, a pomôžte deťom vytvoriť časový plán. Vďaka tomu môžu veľký projekt zvládnuť oveľa ľahšie, čo by malo dieťa povzbudiť k jeho dokončeniu.
Skúste odhadnúť, kedy vaše dieťa potrebuje prestávku
Dávajte naň pozor, kým pracuje. Ak sa zdá, že sa naozaj trápi a je frustrované, je čas urobiť si prestávku. Zmena prostredia a činnosti je účinná, pomáha zresetovať sa a vrátiť sa k úlohe s novým pohľadom a energiou. Niekedy pomôže prechádzka vonku, inokedy stačí občerstvenie v inej miestnosti. Vaše dieťa môže potrebovať prediskutovať, o čom sa učí a s čím má problémy, čo mu môže pomôcť vyriešiť problém.
Čas, ktorý by vaše dieťa malo venovať domácim úlohám, sa líši v závislosti od jeho veku. Opýtajte sa učiteľov, koľko času by mali deti celkovo venovať domácim úlohám. Všeobecne sa odporúča, aby mladšie deti intenzívne pracovali bez prerušenia 10 až 30 minút, staršie deti zvládnu hodinu až dve. Sledujte, ako dlho sa vaše dieťa učí, a v prípade, že pracuje príliš dlho, pripomeňte mu, aby si urobilo prestávku alebo sa k projektu vrátilo v iný deň. Zabráni to jeho preťaženiu a negatívnemu postoju k domácim úlohám vo všeobecnosti.
Obmedzte rozptyľovanie
Ak sa dieťa sústredí na prácu, nevyrušujte ho. Rušivým prvkom môže byť televízia, mobilný telefón, hudba, videohry. Nezabúdajte však, že rôzni ľudia majú rôzne študijné metódy. Niektorým deťom môže uľahčiť prácu hudba alebo okolitý hluk, ktorý im pomáha sústrediť sa. Niekomu môže vyhovovať štúdium v spoločnom priestore, inému sa lepšie pracuje v tichej súkromnej študijnej zóne. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, kde by chcelo pracovať a aké prostredie potrebuje, aby ho pri práci nič nerozptyľovalo.
Súrodenci a ostatní členovia domácnosti by mali vedieť, že keď niekto pracuje vo vyhradenom študijnom priestore, nemali by ho rušiť. Ak sa študijný priestor nachádza v spoločnom priestore, pokúste sa vopred definovať pravidlá a napísať na tabuľu, čo sa od koho očakáva. Môžete použiť symboly - napríklad zelená značka môže znamenať, že hluk je v poriadku, zatiaľ čo červená značka môže znamenať, že v oblasti musí byť ticho. To všetko môže dieťaťu pomôcť sústrediť sa na prácu a úspešne ju zvládnuť.
Nezabudnite, že niekedy môže byť na dokončenie domácich úloh potrebná technika. Deti môžu potrebovať telefón alebo notebook, aby si mohli niečo vyhľadať na internete, alebo ak potrebujú pomoc spolužiaka. Ak sa obávate, že sa vaše dieťa bude príliš ľahko rozptyľovať inými aplikáciami vo svojich zariadeniach, sledujte, čo používa. Existujú aplikácie, ktoré dokážu obmedziť, čo možno používať počas určitého časového obdobia, takže môžete zablokovať sociálne siete a iné webové stránky, kým sa vaše dieťa učí.
Nechajte deti, aby si určili svoj rozvrh
Poskytnutie určitej nezávislosti dieťaťu pri plnení úloh môže byť skvelou motiváciou. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je nechať práve deti, aby si určili svoj rozvrh. Nech si naplánujú čas na svoje záľuby, obľúbené aktivity, hry vonku a na domáce úlohy. Nechajte ich rozhodnúť o poradí, v akom budú vykonávať jednotlivé činnosti s tým, že práca aj zábava musia byť hotové do konca dňa (alebo do večere či do kúpania a pod.) Vaše dieťa bude viac motivované robiť si domáce úlohy, ak bude mať určitú kontrolu nad tým, kedy sa do nich môže pustiť.
Mladšie deti budú pravdepodobne potrebovať pripomenúť, koľko času im zostáva na dokončenie vlastných mimoškolských aktivít a na splnenie domácich úloh. Bez ohľadu na vek dieťaťa môže byť užitočné mať vizuálnu pripomienku, ktorá mu umožní lepšie sledovať čas. Môžete použiť tabuľu, na ktorú si deti nakreslia a vymaľujú rozvrh na celý deň, aby videli, čo sa od nich očakáva, a nástenné hodiny, ktoré im pomôžu zistiť, koľko je hodín.
Komunikácia so školou
Môžete sa poradiť s učiteľom svojho dieťaťa, aby ste sa uistili, že rozumiete tomu, čo sa od vás a vášho dieťaťa očakáva, čo sa týka domácich úloh, vrátane toho, koľko by ich malo každý týždeň urobiť a ako veľmi by ste sa mali zapojiť. Mali by ste sa snažiť zúčastniť čo najviac školských podujatí, ktoré škola organizuje.
Niekedy majú rodičia problém pomáhať s domácimi úlohami, pretože sa učili inú metódu, ako sa učí ich dieťa. Niektoré školy môžu ponúkať aj workshopy, najmä k predmetom, ako je matematika. Ak ste pri plnení domácich úloh v strese, zúčastnite sa na týchto seminároch a získajte potrebné informácie a skúsenosti od iných rodičov. Ak má vaše dieťa s určitou domácou úlohou mimoriadne ťažkosti, mali by ste sa o tom porozprávať s jeho učiteľom. Môžu vám navrhnúť nejaké stratégie, ktoré pomôžu, alebo sa môže stať, že vaše dieťa bude potrebovať v škole väčšiu podpory v určitom predmete.
V závislosti od závažnosti situácie môže stačiť napísať učiteľovi poznámku, v ktorej mu vysvetlíte, že ste museli poskytnúť dodatočnú pomoc, aby vaše dieťa dokázalo úlohu dokončiť. Ak vaše dieťa domácu úlohu vôbec nezvládlo, bolo by najlepšie porozprávať sa priamo s učiteľom.
Buďte príkladom
Deti budú ochotnejšie plniť domáce úlohy, ak sa budete „učiť” aj vy. Takže miesto toho, aby ste sedeli pred televízorom, kým si vaše deti robia domáce úlohy, sa môžete venovať podobnej činnosti ako ony. Ak čítajú, môžete si v tej istej miestnosti čítať knihu aj vy. Ak si robia domáce úlohy z matematiky, využite príležitosť a vyriešte si vlastnú finančnú administratívu. Pre dieťa bude motivujúce, keď uvidí, že sa zaoberáte podobnou činnosťou. Je pravdepodobnejšie, že bude nasledovať váš príklad a uvidí, že domáce úlohy sú jednoducho súčasťou života a že všetci majú povinnosti bez ohľadu na to, či ste dieťa alebo dospelý.
Nenúťte ani nepodplácajte
Nikdy by ste nemali svoje dieťa nútiť alebo podplácať, aby si robilo domáce úlohy. Mali by ste sa snažiť, aby vaše dieťa nevnímalo domáce úlohy ako trest alebo povinnosť, ale ako príležitosť naučiť sa niečo nové, rozvíjať sa. Ak sa vaše dieťa domácim úlohám bráni, môžete mu vysvetliť, prečo sú pre neho prospešné, napríklad ako môžu upevniť to, čo sa naučilo v škole, aby si mohlo rozšíriť a prehĺbiť svoje vedomosti.
Ak si vaše dieťa stále odmieta robiť domáce úlohy, mali by ste mu umožniť, aby videlo, aké to bude mať dôsledky. Dieťa bude musieť učiteľovi vysvetliť, prečo si neurobilo domácu úlohu, a pravdepodobne zistí, že je v učive pozadu. Je tiež pravdepodobné, že stratí časť alebo aj celú prestávku, aby si mohlo v škole dorobiť domáce úlohy. Ak si žiaci v nižších ročníkoch raz alebo dvakrát nevypracujú domácu úlohu, nebude to mať veľký vplyv na ich študijnú kariéru, ale naučí ich to, aký je účel domácich úloh a že ich nesplnenie môže mať negatívne dôsledky. Deti si zvyčajne čoskoro uvedomia, že je lepšie urobiť si domáce úlohy doma ako strácať čas cez prestávku v škole.
Spoločnosť Leitz ponúka celú škálu potrieb a inovatívnych riešení do domácej kancelárie a pracovne, ktoré vám aj vašim deťom pomôžu udržať si poriadok v domácnosti a pracovať pohodlne a efektívne.
