Top Tipy, Ako Jednoducho Motivovať Dieťa K Učeniu a Dosiahnuť Výsledky

K tomu, aby dieťa v živote zažilo úspech, potrebuje aj isté vzdelanie. Nie všetky deti to ale chápu a učeniu sa snažia všemožne vyhýbať. Ako ich viesť k tomu, aby mali dobrý vzťah k učeniu? S pribúdajúcim vekom deti preberajú stále väčšiu zodpovednosť samy za seba a svoje konanie. Rovnako je to aj pri učení. Keď sú deti menšie, rodičia majú tendenciu im s domácimi úlohami pomáhať a pracovať na nich spolu s nimi. Keď už prejdú na druhý stupeň, rodičia zasahujú do domácich úloh a školských aktivít čím ďalej tým menej.

Jedna skupina detí má vnútornú motiváciu voči povinnostiam v škole - chcú sa prirodzene učiť nové veci, chcú sa zdokonaľovať a dosahovať dobré výsledky. Druhou skupinou sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu a potrebujú väčší dohľad a tlak zo strany rodičov, pretože k škole nemajú vytvorený pozitívny vzťah. Pozor však treba dávať aj na to, že priveľkým tlakom rodičia veľa zvyčajne nedosiahnu. Deti tak môžu získať voči škole väčší odpor ako mali, prípadne sa z neutrálneho postoja môže stať negatívny.

Prečo deti strácajú motiváciu učiť sa?

Hovorí sa, že všetky deti sa rodia s túžbou učiť sa a majú radosť z objavovania sveta. Je však zrejmé, že u niektorých detí sa tento prirodzený záujem po poznaní kdesi začne strácať. Čo môže byť príčinou straty motivácie po poznaní?

Dieťa dostatočne nerozumie problematike, v ktorej sa má dopracovať k nejakým cieľom. Môžu mu chýbať úplné základy, na ktoré má nadväzovať a začne sa strácať.
Dieťa nepozná, aký je zmysel osvojovania si nejakej problematiky, napríklad kde by nové vedomosti využilo. Zadanie v škole nie je pripravené tak, aby dieťa zaujalo a zapadalo do jeho reálneho sveta, napríklad matematické príklady môžu byť postavené na bežnej situácii zo života, aby v nich dieťa videlo zmysel.
Osvojovanie si nových vedomostí nie je v súlade so štýlom učenia, ktorý dieťaťu vyhovuje. Niektoré dieťa má lepšiu vizuálnu pamäť, iné sluchovú.
Dieťa má úzkosť zo školy. Zlé vzťahy v triede, prísny učiteľ či nadmerné množstvo písomiek - čokoľvek môže byť spúšťačom toho, že dieťa začne vnútorne školu odmietať.
Dieťa má nízke sebavedomie. Opakovaný neúspech v škole sa môže nabaľovať a dieťa si prestane veriť.

Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme. Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.

Ak si všimnete, že vaše dieťa sa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť.

Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí. Nie vždy je za tým strata motivácie. Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.

Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.

Ako budovať u detí vnútornú motiváciu?

Zamerajte sa na to, aby sa u detí vytvoril pozitívny vzťah k učeniu sa a škole, pretože ten má šancu pretrvať nielen pri štúdiu v školských laviciach, ale po celý život. Čo teda môžete pre svoje deti urobiť, aby ste podporili ich chuť k učeniu? Inšpirovať sa môžete nasledovnými tipmi:

Pýtajte sa detí prioritne na to, čo sa v škole učili, nie na to, aké známky dostali či koľko testov mali. V tejto súvislosti sa zamerajte viac na samotný proces učenia ako na výkon či výsledok. To, že dieťa vypracúva všetky svoje domáce úlohy a snaží sa je lepšie z pohľadu budovania vnútornej motivácie ako to, či má nejaké chyby v matematických úlohách alebo nie.
Oceňte dieťa za akékoľvek úspechy - či už malé alebo veľké. Ak dostane ocenenie z vašej strany pochopí, že učenie má zmysel a bude mať väčší záujem nájsť si v ňom zmysel samé pre seba.
Zabezpečte, aby malo dieťa v domácnosti svoj kútik na učenie. Či už mu kúpite všetky potrebné pomôcky, zabezpečíte vlastný pracovný stôl, prípadne len zabezpečíte ticho, aby sa vedelo lepšie sústrediť.
Limitujte stres, ktorý dieťa z učenia môže mať. Rozprávajte sa o pozitívnych veciach, napríklad o tom, čo môže dieťa robiť po dokončení domácich úloh, prípadne počas študijných prestávok. Dieťa by malo byť v psychickej pohode, aby sa dokázalo čo najlepšie sústrediť.
S predchádzajúcim bodom súvisí aj vytvorenie akejsi štruktúry učenia sa. Deti si podobnú štruktúru vždy nevedia vytvoriť samy, preto im ako rodičia môžete pomôcť. Sadnite si za stôl a dohodnite sa, kedy bude mať dieťa priestor na učenie, kedy mu môžete a akým spôsobom pomôcť a kedy bude mať priestor na vlastné aktivity. Ak si tento systém plánovania osvoja, pôjde sa im ku knihám a zošitom ľahšie, pretože budú po dokončení domácich úloh očakávať voľno.
Pomôžte deťom nastavovať si malé dosiahnuteľné ciele. Mnohé deti nedokážu pracovať na veciach, pokiaľ nevidia ich reálny koniec. Čiastočné ciele tiež významne zvyšujú sebavedomie, lebo dieťa dokáže splniť svoje ciele a zažiť pocit úspechu. To prináša aj potrebnú vnútornú radosť a motiváciu v učení pokračovať.
Pokiaľ dieťa zažije prvé neúspechy v škole reagujte na ne. Podporte ho a povzbuďte. Nasmerujte dieťa, ako je možné prekážky prekonať.
Ak uznáte za vhodné, dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom vášho dieťaťa. Je počas vyučovania stále pri dieťati a vie, čo na neho platí, čo nie, ako sa mu dobre učí. Na základe tejto konzultácie možno prídete na nové spôsoby, ako sa s dieťaťom učiť doma a bude to pre neho prospešné.
Pýtajte sa dieťaťa na názor na veci okolo neho, podnecujte rôzne diskusie a vyjadrovanie sa k veciam - či už po faktickej alebo po emocionálnej stránke.
Poukazujte na nové veci, ktoré sa naučíte v akejkoľvek oblasti. Môže ísť o tipy pri fotografovaní alebo varení, ktoré ste objavili na internete. Prípadne zaujímavosti z futbalu, ktorý vaše dieťa baví a dočítali ste sa o nich v knihe, ktorú ste práve začali čítať. Upriamujte pozornosť, že vedomosti môžeme získavať rôznymi spôsobmi a z rôznych zdrojov.
Podporujte dieťa v pravidelnom čítaní a zdôrazňujte, ako nás informácie z kníh dokážu obohacovať a rozširovať naše chápanie sveta.
Ostaňte pozitívni. Nech sa deje čokoľvek, napríklad sa vášmu dieťaťu nechce do učenia, alebo má zlé výsledky v škole, pokúste sa ostať pokojnými a pozitívnymi. Učenie je veľkou súčasťou celého nášho života. Čím silnejšia bude motivácia a chuť učiť sa nové veci, tým lepšie ju bude vedieť zužitkovať v budúcnosti.

Rodičia niekedy nemajú dosť síl, času alebo energie na to, aby dôsledne vyžadovali od dieťaťa, aby si splnilo svoje povinnosti. Urobia to jednoducho za dieťa, lebo nemajú chuť sa zbytočne rozčuľovať. Inokedy robia mnoho povinností za deti preto, lebo ich priveľmi milujú. Niekedy je naozaj ťažké nájsť zlatú strednú cestu.

Základom je trpezlivosť, dostatok času a energia

Keď si stanovíte za cieľ, že chcete vaše deti naučiť dôslednosti pri plnení povinností, zo začiatku musíte rátať s tým, že budete potrebovať predovšetkým veľa trpezlivosti a budete musieť byť dôslední. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré plnia bez akýchkoľvek problémov domáce povinnosti, mali v minulosti od rodičov dostatok času na to, aby sa to naučili. Deti museli aj presne vedieť, čo sa od nich vyžaduje a očakáva. Ak nebudete trpezliví a tiež dôslední, vaše deti sa to nenaučia. Rodičia nie sú dôslední hlavne vtedy, keď sú unavení.

Nerobte za dieťa nič, čo dokáže urobiť samo

Zo začiatku, keď dieťa začne niečo robiť, robí to nekvalitne, rodičia sa na to často ani pozerať nemôžu, niekedy to nevydržia a urobia to za dieťa. A toto je práve nevhodné. Práve túto fázu by ste mali vydržať. Možno mesiac aj dva bude napríklad v kuchyni pri umývaní riadu viac neporiadku ako poriadku, ale postupne sa to dieťa naučí a bude sa v činnosti zlepšovať. Dôležité je vydržať práve túto etapu v živote dieťaťa. A práve túto skutočnosť mnoho rodičov ignoruje a urobí veľa vecí za deti aj keď by to ony dokázali.

Plnenie domácich povinností formuje veľa pozitívnych vlastností

Niekedy rodičia nechcú zaťažovať deti domácimi prácami preto, lebo chcú, aby sa v pokoji pripravovali na ďalší deň v škole a písali si domáce úlohy. Výskumy však hovoria, že deti, ktoré sa naučili doma pomáhať, sú cieľavedomejšie a vytrvalejšie aj v školskom prostredí.

Ako zaviesť pravidlá?

Predovšetkým by rodičia mali dieťa v pokoji informovať o tom, že si prajú, aby vykonávalo doma nejaké domáce práce. Nie je dobré si to len premyslieť v hlave a dať dieťaťu len príkaz. Je potrebné vopred o tom diskutovať. Tiež je potrebné si uvedomiť, že každé dieťa je iné, a to čo povieme jednému dieťaťu raz, inému musíme povedať viackrát. Rodičia by mali mať individuálny prístup ku každému svojmu dieťaťu. Pri nácviku je tiež potrebné prejavovať voči deťom empatiu. Deti musia mať pocit, že ich chápete a že im rozumiete. Najlepšie empatiu prejavíte tak, že stručne zopakujete, čo dieťa povedalo alebo sa opýtalo. Tým, že rodič zopakuje vetu, ktorú povedalo dieťa, dáva mu najavo, že ho skutočne vníma. „Ja počujem, že hovoríš, že...“ Ďalej empatiu prejavíte tak, že sa pokúsite stručne pomenovať pocit, ktorý dieťa prežíva.

Formulujte rozkazy a zákazy správne. Deti často nie sú ani tak alergické na samotné pravidlá, ale na to, ako ich deťom poviete. Deti potrebujú svoje JA brániť, a tak sú veľmi citlivé na rôzne urážky či zvýšený hlas. Trvajte prísne na dodržaní pravidla, ale pripomínajte jeho splnenie pokojným hlasom. Vyhnite sa zbytočnému kričaniu. Snažte sa príkazy povedať s pochopením. Dieťa ich skôr splní.

Príklad:

Dieťa príde domov a nechce sa mu písať domáca úloha.
1. spôsob: „Vypadni si robiť domáce úlohy! Dokedy sa tu budeš povaľovať!“
2. spôsob: „Ja viem, že si unavený, mali ste v škole sedem hodín, ale tie úlohy je potrebné napísať. To, čo ma najradšej a čo ju od učenia láka preč, dávať ako motivačnú odmenu za známky?“

U nás je problém s učením hádam od prvej triedy, tiež má syn 12 rokov, vychytali sme covid, takze doma sme sa učili, neskôr ešte rok kvôli zdravotným problémom. Je múdry, rýchlo sa učí, je inak jednotkár, ale strašne lenivý resp. riadne namotaný na elektroniku, takze sa o učenie nezaujíma. Keď ho bavili pokemoni, tak dostával za jednotky pokemon kartičky, keď minecraft, tak to. Tento rok sú to už prachy, aj čas, do online hry, kt.

Dobrý deň, čo sa týka prípravy do školy, tak skúste popremýšľať nad príčinou týchto negatívnych emócií, z čoho to môže prameniť. Správanie je vždy len príčina niečoho čo je vo vnútri. Neviem podľa čoho usudzujete, že príčinou je to, že nechce rozmýšľať a že je lenivý. Často dôvodmi takéhoto správania u detí môžu byť aj prílišný tlak na dieťa, nevhodná hodina na domáce úlohy, odtrhnutie od začatej činnosti, prežívanie neúspechu a tým strata motivácie o daný predmet.

Priznajte synovi, že rozumiete, že ho to nebaví a že by radšej asi robil niečo iné, ale že písanie úloh je dôležité a vysvetlite prečo. Následne mu môžete povedať, čím skôr to urobíme tým budeme mať viac času na nejakú spoločnú aktivitu. Veľmi dôležitý je u detí pravidelný režim, aby dieťa nebolo preťažené (keď príde zo školy, to posledné čo chce urobiť je domáca úloha). Preto vnímajte jeho aktuálne naladenie a snažte sa spoločne dohodnúť na čase, kedy by bolo vhodné sa venovať domácim úlohám. Dajte mu samé nejaké návrhy. Hodina, ktorú ste si dohodli by mala následne platiť.

Skúste to nechať na neho nech si vyberie, čomu sa chce ako prvé venovať a či sa chce pokúsiť dané úlohy urobiť sám a následne si ich spolu prejdete vždy v nejakom čase alebo tam máte pri ňom stále byť. Vnímajte u syna, či ešte dokáže pri úlohách udržiavať pozornosť. Niektoré deti majú pocit tlaku, keď sedia nad úlohami príliš dlho. Preto je možné skrátiť úseky, teda rozdeliť domáce úlohy na viac častí. Napr. 20 minút, potom nejaká iná činnosť a zase 20 minút. Záleží od toho ako to u syna vnímate vy.

Pripomínajte mu, že tie predmety, kde má problémy môžu byť pre neho výzvou. Čím bude viac cvičiť, tým bude určite lepší. Hovorte mu, že si ceníte ako veľmi sa snaží. Skúste sa ho opýtať, čo by mu pomohlo, aby sa mu lepšie darilo. Ak by nevedel na nič prísť sám dajte mu nejaký príklad z vášho života, čo pomohlo vám. Deti to veľmi ocenia, keď vedia, že v tom nie sú sami.

Súčasťou motivácie ku nejakému výkonu je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ho a dodávajte mu odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venoval dlhšie ako včera. Som na teba hrdá. Povzbudzovanie, či oceňovanie nehodnotí samotný výkon, ale je zamerané na proces. Vedie dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa.

Skúste byť v tomto prípade kreatívna a bádajte, čo by synovi mohlo učenia uľahčiť. Sú rôzne pomôcky ako tabuľky, dokonca aj vedomostné hry, ktoré môžete využiť.

Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.

Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista.

Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! 🎨 Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí. 🗣️ Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje. ✋ Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti. 🔎 Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti. Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky. Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva. Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.

Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú. Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.

Žiaden rodič nie je nadšený z toho, že sa dieťaťu nechce učiť a hlavne, že nosí domov zlé známky. Dôležité je však zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí. Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.

S odmenami buďte opatrní

Používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní.

Spoločné hry ako nástroj učenia

Škola je už v plnom prúde a je výzvou nielen pre rodičov, ale aj pre deti samotné. Tie musia po jarných prázdninách zasadnúť opäť do školských lavíc a svoje myšlienky venovať učeniu a vzdelávaniu. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí. Veľmi dôležitú úlohu preto zohráva rodič, ktorý by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava.

Vymyslieť plán, ako deti motivovať k učeniu, nie je jednoduchá úloha. Psychológovia v takejto situácii odporúčajú vyhnúť sa príkazom a radšej uprednostniť rôzne spôsoby zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad formou hrania spoločenských hier. Ich obrovskou výhodou je, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Tie najmenšie vďaka nim spoznávajú svet okolo seba, rozvíjajú komunikačné a koordinačné zručnosti. Neskôr tento druh zábavy deťom slúži ako nástroj na trénovanie logického myslenia, socializáciu s vrstovníkmi či akceptovanie princípu fair play. Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať. Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa. A aby toho nebolo málo, pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť.

Spoločenské hry však nemôžu byť nahradené tými počítačovými. Ak totiž deti hrajú hry na notebooku alebo mobile, nenaučia sa komunikovať s okolím, nesocializujú sa tak ako pri spoločenských hrách. Taktiež, ak sa hrá dieťa samo, absentuje možnosť vnímania a rozoznávania reči tela a mimiky, čo je pre jeho vývin nesmierne dôležité. Podľa článku zverejnenom v oficiálnom časopise Americkej pediatrickej akadémie (AAP News, Kenneth R. Ginsburg, MD, MSEd,) je hra nevyhnutná pre rozvoj najmenších, pretože prispieva k ich poznávacej, fyzickej, sociálnej a emočnej pohode. Hra tiež ponúka ideálnu príležitosť pre rodičov, ako vhodne stráviť s potomkami čas. Autor tiež upozorňuje na fakt, že aj napriek výhodám, ktoré z hry plynú nielen pre deti, ale aj pre rodičov, sa tento čas neustále skracuje, čo je chyba. Rovnaký názor priniesli aj odborníci z americkej Univerzity Kansas State. Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch. „Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti,“ ozrejmila rozdiel Elizabeth Brunscheen-Cartagena z univerzity.

Najlepšie detské spoločenské hry na začiatok

Ako si správne vybrať hru?

Výber správnej hry bude závisieť v prvom rade od veku vašich potomkov a aj od toho, aké schopnosti chcete u detí pomocou hry budovať. Dnes na trhu nájdete hry špeciálne zamerané napríklad na logiku, pamäť, počítanie, ale aj kreativitu či pozornosť a rýchlosť. Aby boli pre deti skutočne aj zábavné, vyberajte také tituly, ktoré nie sú komplikované či náročné.

Ak chcete rozvíjať kreativitu, skvelou voľbou je hra Tik Tak Bum Junior. Rýchla slovná hra, ktorá podporuje spontánnosť a slovnú zásobu. Môžete ju použiť aj na precvičenie slovíčok z cudzích jazykov. Jednou z ciest ako sa naučiť spoznávať umenie sú aj obľúbené kartové hry, na ktorých sú zobrazené slávne diela umelcov. Spoločné hranie kariet sa preto stáva aj „návštevou galérie“, v ktorej hravou formou objavujeme známe inšpiratívne diela. Odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik, Štěpánka Zoubková, potvrdzuje aj ďalšiu pridanú hodnotu hier. „Pri spoločenských hrách si deti nielen oddýchnu a zabavia sa, ale rozvíjajú svoju fantáziu a pomocou logického myslenia sa snažia vyriešiť rôzne situácie". Zábavu s číslami prináša napríklad hra Rummikub. Táto rodinná hra s číslami, založená na princípoch kartovej hry Žolík, ktorá je veľkou výzvou pre malých aj veľkých.

O spoločnosti Piatnik

Spoločnosť Piatnik sa venuje výrobe hracích kariet, spoločenských hier a skladačiek puzzle. Medzi jej najznámejšie produkty patrí celosvetovo obľúbená hra Activity. V máji 2024, táto rodinná spoločnosť, oslávila už 200 rokov. Po celé tieto roky nám prináša skvelú zábavu. Vďaka dlhoročným skúsenostiam pri výrobe hier či kariet spája tradíciu s modernými technológiami a využíva len tie najkvalitnejšie materiály. S celosvetovou ročnou produkciou 25 miliónov hracích kariet, 1 miliónom stolových hier a 1 miliónom skladačiek puzzle dokazuje, že spoločenské hry nestratili nič na svojej príťažlivosti. Prostredníctvom siete exkluzívnych partnerov spoločnosť Piatnik pôsobí v 60 krajinách sveta.

Ako donútiť dieťa, aby ráno vstalo včas a včas išlo aj do školy

Základom je už večerná príprava. Čím viac vecí si dieťa pripraví večer, tým sa mu ľahšie budú plniť povinnosti ráno. Naučte dieťa už večer pripraviť si oblečenie, veci do tašky, desiatu do chladničky. A hlavne ho postupne naučte, že určité veci za neho nebudete robiť. Na začiatku školského roka je potrebné prediskutovať všetky povinnosti s dieťaťom a prísne ho veďte k ich plneniu. Urobte si aj presný plán toho, kedy dieťa bude večer chodiť spať a kedy ráno bude vstávať. Musí mať jasnú predstavu o tom, ako si to rodič predstavuje a potom jednotlivé kroky treba prísne dodržiavať. Dieťa si časom na tento systém zvykne a bude ho brať ako samozrejmosť. Dôležité je trpezlivo znášať problémy v prvé dni, kým si dieťa zvykne.

Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.

V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková. „Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou.

Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“ Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu. Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.

Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc. Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.

September je spojený s návratom detí do škôl. Rodičia stoja pred výzvou, ako motivovať deti, aby sa učili. Odborníci odporúčajú, aby sa rodičia vyhli príkazom. Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma.

Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.

tags: #co #robit #ked #sa #dieta #nechce