Oneskorený vývin reči u detí: Príčiny, prejavy a podpora

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Je to kľúč k porozumeniu sveta, k vyjadreniu vlastných potrieb, pocitov a myšlienok, a k nadviazaniu vzťahov s okolím. Oneskorený alebo narušený rečový vývin však môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Je normálne, že dieťa ešte nerozpráva? Robí rodič niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie.

Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.

Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov. Takže - kedy sa prvýkrát objavujú prvé skutočné slová, aké míľniky vaše dieťa dosiahne v jednotlivom veku a čo znamená ono oneskorenie reči a jazyka? Zhovárali sme sa o tom s klinickou logopedičkou z Ambulancie klinickej logopédie v Nitre Mgr. Líviou Hozlárovou.

Rozdiel medzi oneskorením jazyka a oneskorením reči

„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila hneď na úvod rozdiely medzi jazykom a rečou.

V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.

Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa akurát u vášho dieťatka objavilo takéto oneskorenie, príčin môže byť viacero. „Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie. Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?

Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“

Medzi ďalšie možné príčiny patria:

• Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
• Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
• Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
• ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
• Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny ťažkosti s rečou, je pravdepodobnejšie, že aj dieťa môže mať problémy.
• Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
• Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
• Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
• Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
• Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
• Oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy.
• Negatívne výchovné vplyvy.
• Ľahká porucha sluchu.

Je dôležité si uvedomiť, že aj očkovanie, hoci je dôležité pre zdravie dieťaťa, môže v niektorých prípadoch viesť k nežiaducim reakciám, ktoré môžu ovplyvniť vývoj dieťaťa, vrátane rečového vývinu. Vždy je dôležité konzultovať akékoľvek obavy s lekárom.

Míľniky dieťaťa vo vývoji jazyka a reči

„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety).

Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička.

Vývinové míľniky reči podľa veku:

• Do 12 mesiacov: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
• Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
• Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby.
• Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa. Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika.
• Medzi 3. a 4. rokom: Dieťa začína tvoriť súvetia. Po 4. roku používa dieťa obvykle všetky slovné druhy. Číslovky, predložky a spojky si deti väčšinou osvojujú najneskôr. Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.

Kedy si všímať prvé varovné príznaky?

„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.

Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“

Lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:

• do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
• do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
• do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
• do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
• do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
• do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
• do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
• do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
• do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
• do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaniami
• má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet

„Prvé výstražným znamením je, ak vaše dieťa ani po treťom roku netvorí správne hlásku alebo ju netvorí na správnom mieste. Druhým signálom je, ak v troch rokoch má problém zopakovať dlhé slovo alebo ho komolí a celkovo je jeho spontánna reč nezrozumiteľná pre okolie. Do tretice buďte v strehu, ak v štyroch rokoch dieťa nesprávne vyslovuje množstvo hlások a v piatich rokoch má s niektorými stále problém, napríklad s l alebo so sykavkami.

Ďalej je nutné vyhľadať odbornú pomoc logopéda, ak dieťa nemá potrebu komunikácie v druhom roku, ak používa menej ako desať zrozumiteľných slov a netvorí v tomto období žiadne dvojslovné kombinácie. V treťom roku by už malo tvoriť jednoduché vety a porozumenie reči by nemalo byť lepšie ako rečová produkcia.

Ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“

Výstražné signály pri oneskorenom vývine reči:

• Dieťa v troch rokoch netvorí správne hlásku alebo ju netvorí na správnom mieste.
• V troch rokoch má problém zopakovať dlhé slovo alebo ho komolí a celkovo je jeho spontánna reč nezrozumiteľná pre okolie.
• V štyroch rokoch dieťa nesprávne vyslovuje množstvo hlások a v piatich rokoch má s niektorými stále problém, napríklad s l alebo so sykavkami.
• Dieťa nemá potrebu komunikácie v druhom roku.
• Používa menej ako desať zrozumiteľných slov a netvorí v tomto období žiadne dvojslovné kombinácie.
• V treťom roku by už malo tvoriť jednoduché vety a porozumenie reči by nemalo byť lepšie ako rečová produkcia.

Diagnostika a intervencia

Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.

Nespoliehajte sa len na preventívne prehliadky, pretože...

„Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roka života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.

Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.“

Čo robiť, keď si všimnete u svojho dieťatka problém? Neváhajte, radí logopedička

„Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.

Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.

Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.

Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?

„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne.

Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“

Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:

• od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
• reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
• spoločne sa hrajte
• recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
• pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
• čítajte dieťaťu, správne artikulujte
• využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
• popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
• neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazujete
• dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať

Čo by mohlo byť podľa logopedičky Mgr. Hozlárovej pomocník a čo nepremeškajte?

„V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.

Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“

Metóda Baby Signs ako prevencia a podpora

Metóda Baby Signs vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu.

Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie. „Objavte cestu, ako sa dohovoriť než prídu slová. U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ete brm“ alebo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe.

V praxi sa na mňa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Spätne mi všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať. Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách. Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky.

Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Ako logopéd by som uvítala, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči. Pozn. redakcie: Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.

Čo keď už má moje dieťa problém? Čo môžem od terapie očakávať?

Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie:

„V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.

Čo ak moje dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti?

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.

Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

tags: #stvorrocne #dieta #nerozprava #pricina #ockovanie