Diéta ako predmet edukácie v školách

Pojem edukácia pochádza z latinského e-ducere, čo znamená vy-chovať, vy-pestovať. Edukáciu chápeme ako akúkoľvek ľudskú činnosť, pri ktorej jeden subjekt inštruuje (učí) alebo sa nejaký subjekt učí. Nie je to stav, ale proces, preto hovoríme o edukačnom procese. Vzdelávanie - edukačné procesy, v rámci ktorých si človek zámerne postupne osvojuje poznatky a fakty, vytvára vedomosti, zručnosti a návyky. Podstatou edukačných procesov je proces UČENIE SA.

Základné pojmy a procesy v edukácii

Vzdelávanie zahŕňa základné procesy ako:

• Jednoduché podmieňovanie - vytváranie podmienených reflexov spojením pôvodne indiferentného podnetu v určitom časovom rozmedzí s podnetom, ktorý vyvoláva nepodmienený reflex.
• Vyhasínanie - proces podmieňovaného odstránenia predtým vytvorených podmienených reflexov ich viacnásobným opakovaním bez posilnenia.
• Privykanie - odstraňovanie vrodeného reflexu, ktorý stratil v rade po sebe nasledujúcich opakovaní svoj význam.
• Vtlačovanie - pomerne trvalé zapamätávanie si jednoduchých prvkov.

Edukátor a edukant

Edukátor pokrýva všeobecne učiteľov, ale aj iných ľudí, ktorí realizujú edukačné procesy mimo školského prostredia. Vznik a rozvoj učiteľskej profesie ako aj prudký nárast požiadaviek na osobnosť učiteľa, ktorý začal koncom 19. storočia a zintenzívnil sa s postupnou demokratizáciou školstva, si vynútil potrebu sústavného a systematického skúmania osobnostných a životných podmienok učiteľov. Preto vznikla nová pedagogická disciplína PEDEUTOLÓGIA.

Cieľom analytického prístupu v pedeutológii je zistiť, aké vlastnosti majú učitelia v skutočnosti. Dôležitým aspektom je profesijná stabilizácia.

Temperament je súhrn vlastností organizmu určujúcich dynamiku a intenzitu celého prežívania a správania osobnosti. Vypracoval ju lekár Hyppokrates.

V kontexte edukácie môžeme rozlišovať:

• Logotróp - je zameraný na vedomosti žiakov, zanedbáva výchovu a ide mu len o rozvoj intelektuálnej stránky.
• Paidotróp - dbá viac na žiakov ako na vedomosti a snaha priblížiť sa k nim tak znižuje požiadavky kladené na nich.

Typy učiteľského správania zahŕňajú:

• Bezprostredne reproduktívny - koná v nových nečakaných pedagogických situáciách bez premyslenia, ale inštinktívne správne a pohotovo. Až neskôr svoje rozhodnutie zdôvodňuje.
• Reflexívne reproduktívny - nevie tvorivo využívať svoje vedomosti, je nesamostatný a neistý, najmä v nových situáciách.
• Demokratický - spolupráca so žiakmi, podporuje ich aktivitu a iniciatívu, žiakov učí samostatnosti a tvorivosti.

Edukantom je každý človek, ktorý sa v priebehu edukačného procesu učí, alebo pod vplyvom edukátora mení svoje správanie. Žiak je osobitným druhom edukanta.

Vplyv kognitívnych vlastností a postojov žiaka na učenie

Momentálny psychický a fyzický stav žiaka má silný vplyv na učebnú činnosť. Štruktúra a úroveň kognitívnych vlastností žiaka, kam patria jeho schopnosti, vedomosti, zručnosti a návyky, myslenie a pamäť, priamo ovplyvňuje priebeh vyučovacieho procesu.

Úroveň rozvoja kognitívnych funkcií žiaka zahŕňa:

• Hodnotenie - žiak je schopný posudzovať javy podľa vnútorných a vonkajších kritérií.
• Syntéza - žiak je schopný odvodiť abstraktné vzťahy, vytvoriť vzorce.
• Analýza - žiak je schopný nachádzať a rozlišovať vzťahy a prvky (elementy).
• Aplikácia - žiak je schopný použiť vedomosti v konkrétnych a zvláštnych situáciách.
• Pochopenie - žiak je schopný vysvetliť javy vlastnými slovami, porovnať ich a interpretovať.

Otázky súvisiace s ľudskou inteligenciou, t.j. momentálnou kapacitou, nie sú stále úplne zodpovedané. Rozlišujeme:

• Fluidná inteligencia - je daná biologickými predpokladmi jedinca a nezávisí na skúsenostiach žiaka, jej vrchol spadá do obdobia okolo 15. roku života.
• Kryštalizovaná inteligencia - je výsledkom vplyvu vonkajšieho prostredia na jedinca (napr. prostredníctvom vzdelávania).

Niektorí žiaci uprednostňujú učenie naspamäť, iní sa snažia učivo radšej logicky pochopiť. Niektorí žiaci si učivo prepisujú, vytvárajú si vlastné schémy a pomôcky, iní sa snažia nájsť čo najviac zdrojov a z nich sa naučia hotové poznatky.

Štruktúra a úroveň žiakových postojov, záujmov, potrieb, motivácie a hodnôt sú tiež kľúčové. Žiak, ktorý si vypestoval pozitívny vzťah k učeniu, predmetu alebo učiteľovi a ktorého učivo skutočne zaujíma, sa s väčšou pravdepodobnosťou dopracuje k lepším výsledkom ako žiak s priemerným alebo žiadnym záujmom o učenie alebo predmet.

Príprava dieťaťa na školský život

Dieťa v predškolskom veku sa pripravuje na školský život tým, že si osvojí potrebné zručnosti a návyky. Tento proces závisí od schopnosti dieťaťa zvládnuť nové úlohy a od podpory pedagógov a rodičov. Pedagógovia zoznamujú dieťa so školským režimom, kým rodičia môžu ovplyvniť jeho sebavedomie alebo spôsobiť stres.

Dieťa v predškolskom veku je po duševnej, telesnej aj sociálnej stránke pripravené na vstup do školského života. V materskej škole si postupne osvojuje základné návyky a zručnosti, ktoré mu uľahčia prechod do školského prostredia. Pedagógovia v materskej škole zohrávajú kľúčovú úlohu v príprave dieťaťa na školu. Systematicky ho oboznamujú so zmenami v dennom režime, učia ho orientovať sa v čase a prispôsobovať sa pravidlám a štruktúre dňa. Dôležitou súčasťou tejto prípravy je aj rozvoj emocionálnej a sociálnej zrelosti. Dieťa je vedené k tomu, aby dokázalo rešpektovať názory a potreby iných, vyjadrovať svoje pocity primeraným spôsobom a samostatne reagovať na pokyny dospelých. Učí sa trpezlivosti, vytrvalosti a schopnosti zvládať frustráciu.

Pri nástupe do školy sa u detí môžu objaviť prirodzené otázky a obavy:

• „Aká bude nová pani učiteľka?“
• „Akí budú moji spolužiaci?“
• „S kým budem sedieť v lavici?“
• „Čo ak nebudem vedieť odpovedať na otázku?“
• „Dovolia mi niekedy hrať sa?“
• „Čo ak ma škola nebude baviť?“
• „Čo ak sa mi niekedy nebude chcieť ísť do školy?“
• „Čo ak mi nikto nebude rozumieť?“

Tieto otázky sú prirodzeným prejavom detskej túžby po istote a prijatí. Byť v úlohe žiaka predstavuje pre dieťa úplne novú životnú skúsenosť.

Špeciálna pedagogika a jej význam

Špeciálna pedagogika (ŠPP) patrí do sústavy pedagogických vied a skúma podstatu a zákonitosti edukácie jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami. Špeciálna výchovná starostlivosť sa poskytuje z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušenia komunikačných schopností, citového alebo vôľového narušenia, porúch učenia a správania, ako aj u jedincov s výnimočným nadaním a talentom.

Cieľom ŠPP je vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami tak, aby sa čo najskôr primerane vnútorne vyrovnali so svojimi danosťami a boli spôsobilí relatívne plnohodnotne žiť. Stanovené edukačné ciele možno dosiahnuť modifikovaním obsahu vzdelávania, uplatňovaním špeciálnych výchovných a vyučovacích metód, organizačných foriem a dôsledným individuálnym prístupom. K tomu je potrebné poznanie jeho daností a dispozície na výchovu a vzdelávanie, pričom individualitu každého dieťaťa poznávame prostredníctvom špeciálnopedagogickej diagnostiky.

Základné pojmy v ŠPP zahŕňajú:

• Defekt - nedostatok v celistvosti organizmu, ktorý môže mať orgánovú alebo funkčnú formu a vyskytuje sa v psychickej, senzorickej oblasti. Defekt je zvyčajne nenapraviteľný (ireparabilný).
• Postihnutie - synonymum defektu, používa sa v školskej terminológii.
• Chyba - vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Porucha/narušenie - vyjadruje odchýlku od normy. Porucha má napraviteľný (reparabilný) charakter a získava sa zväčša počas života (napr. poruchy učenia, správania, narušenia komunikačnej schopnosti).
• Anomália - trvalá negatívna odchýlka od normy v somatickej či psychickej oblasti, alebo v ich kombinácii, nepovažuje sa za patologický stav.
• Deviácia - odchýlka od normy s patologickými prejavmi správania alebo vývinu.
• Reedukácia - prevýchova, súhrn špeciálnopedagogických aktivít zameraných na rozvíjanie slabo vyvinutých funkcií a na úpravu porušených funkcií alebo orgánov.
• Rehabilitácia - súbor aktivít mnohodborového charakteru zameraných na začlenenie postihnutého jedinca do spoločnosti.
• Resocializácia - opätovné zaradenie jedinca do pracovného a spoločenského života, používa sa pri psychosociálne narušených.
• Kompenzácia - predstavuje súbor aktivít zameraných na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu či funkcie organizmu úpravou alebo zvýšením činnosti iných orgánov, funkcií.
• Korekcia - špeciálnopedagogické činnosti, ktoré sa orientujú na nápravu, úpravu či opravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania.

ŠPP kooperuje s mnohými vedami, ktoré poskytujú poznatky o psychologickom, biologickom a sociálnom hľadisku jedinca. Patopsychológia skúma osobitosti psychických procesov a vlastností u postihnutých, patobiológia sa zaoberá anatomickými a fyziologickými osobitosťami a sociálna patológia skúma negatívne javy spoločnosti a ich vplyv na postihnutých.

Frustrácia a obranné mechanizmy

Frustrácia je psychický stav, ktorý vyvoláva prekážka na ceste k cieľu, ohrozenie, oddialenie alebo znemožnenie uspokojenia potreby. Môže ísť o objektívnu situáciu (napr. zatvorený obchod) alebo subjektívne prežívanie.

Medzi obranné reakcie na frustráciu patria:

• Agresivita - napätie, ktoré sa nahromadilo z frustrácie, často vyústi do verbálnej alebo fyzickej agresie (napr. obviňovanie učiteľa za zlú známku).
• Regresia - v určitých situáciách sa dospelý človek správa ako dieťa (napr. 15-ročné dievča sa rozplače, keď jej mama nechce kúpiť šaty).
• Ústup - únik z frustračnej situácie, neschopnosť presadiť sa (napr. vysokoškolák odchádza zo školy po neúspechu na skúške).
• Potlačenie - jedinec potlačí úzkosť vyvolanú frustráciou do nevedomia.
• Vytváranie opačnej reakcie - napr. človek, ktorý je rasista, sa stane aktívnym bojovníkom proti rasizmu.
• Racionalizácia - človek sa ospravedlňuje za svoje zlyhanie racionálnym prehodnotením situácie (napr. žiačka, ktorá nebola zvolená za predsedníčku triedy, tvrdí, že funkcia je nevďačná).
• Projekcia - jednotlivec pripisuje svoje zlé vlastnosti alebo vinu za vlastné zlyhanie iným osobám alebo predmetom (napr. žiak obviňuje učiteľa zo zaujatosti).
• Autistické myslenie - človek si vypracuje vlastné vysvetlenie svojho zlyhania a nepripustí žiadny iný názor.
• Identifikácia - osoba si prisvojuje črty inej osoby alebo skupiny osôb.

Frustračná tolerancia je miera odolnosti voči frustrácii. Človek môže predchádzať frustračným situáciám, ak dokáže predvídať a zvažovať možné prekážky.

Detský výtvarný prejav

Obsahom detskej kresby je okolitý svet, ktorý dieťa dôverne pozná. Postupne sa objavujú ľudská postava, dom, strom, kvetina, dopravné prostriedky. V tomto období sa už diferencuje výtvarná tvorba chlapcov a dievčat.

Dievčatá kreslia prevažne mamičky s kočíkmi, princezné, kvety, domy, zvieratká. Chlapci kreslia skôr domy, dopravné prostriedky, ľudské postavy, zvieratá, krajinu. Dieťa si volí osobitné spôsoby vyjadrovania, charakteristické pre stupeň vývoja, kde zobrazovaná skutočnosť môže byť v rozpore s objektívnou skutočnosťou.

Typickým znakom naivného realizmu je výtvarná deformácia (veľká hlava, kvetina veľká ako dom). Zmena pozorovacieho hľadiska sa prejavuje ako schopnosť vidieť pohľad i nadhľad, zároveň zboku, spredu a z rôznych iných uhlov (napr. zobrazenie stola - nohy zboku, ale doska zvrchu).

Pre každú postavu alebo vec si dieťa vytvorí grafický znak, ktorý je preňho charakteristický. Ak detský znak ustrnie a dieťa sa nedostáva ďalej, hovoríme o detskom automatizme. Pre novú postavu si dieťa vytvára nový grafický znak. Pri kresbe zvierat vychádza z grafického znaku ľudskej postavy, pridávajú iba výrazné odlišnosti.

Zobrazenie priestoru rovnako prechádza vývojom. Prvé kresby sú neusporiadané, chaotické - difúzne. Dieťa pri kresbe otáča papierom a predmety sa nachádzajú v rozpore so skutočnosťou. Neskôr organizuje predmety na spodný okraj papiera (zem) a horný okraj (obloha) - syntéza na linke. Dieťa neprekrýva časti ani vtedy, ak je to v rozpore so skutočnosťou.

Farba je pre dieťa mimoriadne príťažlivá. Neskôr ju používa v realistickom zmysle (žlté slnko, zelená tráva). Dieťa si všíma nepodstatné detaily, ktoré majú význam pre jeho prax. Vyjadruje množstvo bez ohľadu na skutočnosť a toto zmnoženie detailov súvisí s detským automatizmom. Kolmosť sa uplatňuje všade, kde dieťa vyjadruje pocit istoty a stability. V rozpore so skutočnosťou je šikmý, padajúci komín.

Detskú výtvarnú prácu vhodne dopĺňa slovný doprovod.

tags: #dieta #ako #predmet #edukacie