Jana Kocianová, celým menom Jana Kocianová (* 8. jún 1946, Šaštín-Stráže - † 23. september 2018, Bratislava), bola významnou slovenskou speváčkou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii slovenskej hudobnej scény. Jej všestranný talent jej umožnil úspešne sa pohybovať v rôznych hudobných žánroch, od popu a jazzu až po blues, gospel a folklór. Počas svojej bohatej kariéry vydala 15 albumov a získala tri Zlaté a jednu Striebornú Bratislavskú lýru.
Spev a hru na akordeón sa učila v hudobnej škole. Jej talent sa naplno prejavil v roku 1968, keď s piesňou Summertime vyhrala televíznu spevácku súťaž Zlatá kamera. Toto víťazstvo rozhodlo o jej speváckej dráhe. Krátko po tomto úspechu začala spievať s orchestrom Jaroslava Schejbala, s ktorým strávila takmer tri roky účinkovaním v zahraničí.
Po návrate na Slovensko v roku 1971 získala druhé miesto na festivale Oravské synkopy s piesňou Mojich sĺz sa nedočkáš. V tom istom roku nahrala svoj prvý singel s piesňou Kadiaľ ísť (v origináli Love Story), ktorý sa stal jej prvým veľkým hitom. V roku 1972 nasledovali ďalšie hity ako Nekonečná láska a Zahoď starosti, ktoré sa objavili aj na jej prvej LP platni Jana Kocianová v roku 1973.
Jana Kocianová bola známa svojou disciplínou a starostlivosťou o svoj zovňajšok. "Aj keby som pracovala ako úradníčka, aj tak by som o seba dbala. Je to jednoducho vo mne, chcem sa páčiť sebe, svojmu mužovi, publiku," povedala v minulosti pre časopis Život. Celý život si prísne strážila figúru a kontrolovala, čo si dáva do úst, často rátaním kalórií. Známa speváčka priznala, že v minulosti si na zájazdy dokonca vozila malú váhu, aby si mohla presne odmerať porcie jedla.
Jej kariéra bola poznačená mnohými úspechmi na domácich aj medzinárodných festivaloch. V roku 1975 získala striebornú lýru na Bratislavskej lýre za pieseň Májový vánok. O rok neskôr vyhrala domácu aj medzinárodnú súťaž so skladbou Pár nôt. Prvenstvo na lýre si zopakovala v roku 1983 so skladbou Sklíčka dávnych stretnutí, ktorá dala názov jej ďalšej LP platni.
Okrem vlastnej speváckej kariéry sa Jana Kocianová angažovala aj v podpore iných umelcov. Po návrate z Prahy, kde pôsobila ako vokalistka v programe Karla Gotta v rokoch 1973 až 1975, sa jej podarilo prelomiť zákaz účinkovania pre Milana Lasicu a Julia Satinského. Vytvorila s nimi spoločný program STRETNUTIE, ktorý mal vyše 200 repríz po celom Československu.
Jana Kocianová koncertovala doma aj v zahraničí. Absolvovala turné v Poľsku, NDR a Sovietskom zväze, spievala na Kube a na festivaloch v rakúskom Villachu, írskom Castlebare či na Malte. Jej všestrannosť sa prejavila v schopnosti interpretovať rôzne hudobné žánre, vrátane popu, jazzu, blues, gospelu a folklóru.
Na svojom konte má celkovo šestnásť dlhohrajúcich platní s jej najznámejšími pesničkami. V roku 2006 jej v Opuse vyšla výberovka hitov 20 NAJ a v roku 2007 dvojkompilácia Pár nôt. V roku 2009 vyšiel album Otče náš, na ktorom sú zhudobnené modlitby Jána Sucháňa v jej podaní.
Už takmer tri roky uplynuli od úmrtia populárnej slovenskej speváčky Janky Kocianovej, ktorá nás opustila 23. septembra 2018 vo veku 72 rokov. V utorok 8. júna by sa bola dožila 75 rokov. Pri tejto príležitosti bola v jej rodnej obci Šaštín-Stráže premenovaná Základná umelecká škola na ZUŠ Jany Kocianovej, čím jej obec vzdala hold.
Jana Kocianová bola aj súčasťou filmovej rozprávky Popolvár najväčší na svete z roku 1982. Jej život bol často spojený s výzvami, či už v osobnom živote alebo v čase totalitného režimu, kedy musela čeliť rôznym obmedzeniam.
Jej hudobný odkaz žije ďalej prostredníctvom jej nahrávok a spomienok jej fanúšikov. Jana Kocianová zostáva navždy zapísaná v pamäti ako jedna z najvýznamnejších a najtalentovanejších speváčok slovenskej hudobnej histórie.
Inšpiratívny život Jane Goodallovej | 7.30
Speváčka bluesu, džezu aj gospelu Jana Kociánová vyrastala na Záhorí v Šaštíne. Nositeľka troch zlatých Bratislavských lýr začala svoju spevácku kariéru ako 21-ročná po výhre v televíznej súťaži O zlatú kameru. Po maturite, keďže rodičia jej umeleckú kariéru neveľmi schvaľovali, začala študovať na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave a na pedagogickej fakulte. Po angažmán v Nemecku sa vrátila na domáce pódiá hitom Zahoď starosti. Nasledovali pozvania do rozhlasových, televíznych aj nahrávacích štúdií. Jej profesijný i hudobný život do veľkej miery formoval bubeník Josef Škvařil, za ktorého sa po 20-tich rokoch spolužitia vydala. Účinkovala v bratislavskej Tatrarevue, spievala v programoch Karla Gotta. Neskôr mala vlastný hudobný program. Spoluúčinkovala skupina KYVADLO.
V rokoch 1973 až 1975 účinkovala ako vokalistka v programe Karla Gotta. Po návrate z Prahy spievala so skupinou Kyvadlo a Nový tradicionál. V roku 1974 vydala LP platňu Večná hra. A neskôr LP platňu Každý deň s tradicionálmi z 20. a 30. rokov.
V januári 1977 nahrala štvrtú LP platňu ľudových piesní s názvom Ej, srdénko moje.
Koncertovala doma aj v zahraničí, absolvovala turné v Poľsku, NDR, Sovietskom zväze, spievala Kube, na festivaloch v rakúskom Villachu, írskom Castlebare či na Malte.
V 90. rokoch bola Jana Kocianová všestrannou speváčkou, svedčí jej pop, jazz, blues, gospel aj folklórna pozícia. Na svojom konte má 15 vydaných albumov. V roku 2006 jej v Opuse vyšla výberovka hitov 20 NAJ a v roku 2007 dvojkompilácia Pár nôt. V roku 2009 vyšiel album Otče náš, na ktorom sú modlitby Jána Sucháňa a piesne Jany Kocianovej.
| Rok | Názov podujatia | Ocenenie | Pieseň |
|---|---|---|---|
| 1968 | Zlatá kamera | Víťazstvo | Summertime |
| 1971 | Oravské synkopy | Druhé miesto | Mojich sĺz sa nedočkáš |
| 1975 | Bratislavská lýra | Strieborná lýra | Májový vánok |
| 1976 | Domáca a medzinárodná súťaž | Víťazstvo | Pár nôt |
| 1983 | Bratislavská lýra | Prvenstvo | Sklíčka dávnych stretnutí |
Pri príležitosti jej nedožitých 75. narodenín bola v jej rodnej obci Šaštín-Stráže premenovaná Základná umelecká škola na ZUŠ Jany Kocianovej. Jej manžel Josef Skvařil vyjadril radosť nad tým, že mesto si ju takto uctilo.
Jana Kocianová sa narodila v roku 1946 v Šaštíne-Strážach. O dva roky neskôr sa rodina presťahovala do Bratislavy. V mladosti mala hlboký vzťah ku svojmu rodisku a miestu, kde trávila väčšinu detstva.
Jej život bol poznačený aj osobnými skúsenosťami z obdobia totalitného režimu, kedy musela čeliť nedostatku tovarov a permanentnému stresu. Napriek tomu si udržala svoj optimizmus a bojovala za dôstojný život.
Jana Kocianová je pochovaná na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.