Keď dieťa náhle prestane dýchať, zmodrie a omdlie, je to pre rodiča mimoriadne stresujúca situácia. Tento stav, známy ako respiračný afekt alebo „zachádzanie sa“, sa najčastejšie vyskytuje u malých detí a hoci vyzerá desivo, vo väčšine prípadov nie je nebezpečný. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom komplexné informácie o tom, čo robiť, keď sa dieťa „zachádza“, ako predchádzať týmto stavom a kedy vyhľadať lekársku pomoc.
Čo je to respiračný afekt?
Respiračný afekt je neúmyselný kŕč v hrdle, ktorý dieťaťu zabráni dýchať. Následne môže omdlieť, no po uvoľnení kŕču začne opäť dýchať. Mdloby sú teda v tomto prípade ochranným mechanizmom, hoci vyzerajú veľmi znepokojivo. Ide o reflex, automatickú reakciu tela na tieseň, nie o vedomú voľbu dieťaťa alebo prejav rozmaznanosti. Záchvat so zadržaním dychu, čiže úpenlivý plač alebo respiračný afekt, ide o náhle zastavenie dychu do času asi 1 minúty a býva často spojené s ochabnutím svalstva, kedy dieťa vyzerá ako handrová bábika a so stratou vedomia, ktorá je však krátkodobá a obnoví sa okamžite po obnovení dýchania.
Je to reflex - je to automatická reakcia tela na tieseň. Nie je to vedomá voľba dieťaťa alebo problém so správaním, ani "rozmaznanosť". Zadržanie dychu sa objaví vo výdychu po úpornom plači, ak je dieťa nahnevané, frustrované, vystrašené alebo napríklad z náhlej bolesti pri odbere krvi či očkovaní. Afekt môže byť spojený aj so zblednutím až premodrávaním okolo pier, so spomalením činnosti srdca - teda s bradykardiou. Môžu sa objaviť aj zášklby svalstva, stuhnutie dieťaťa až kŕče celého tela. Po niekoľkých desiatkach sekúnd sa počuť hlboký nádych a pokračovanie v menej úpenlivom plači.
Typický výskyt je u detí od 6. mesiaca do 6. rokov, najčastejšie medzi 1. - 3. rokom - niektoré deti to majú raz, iné opakovane. Hoci je to pre rodičov stresujúce, AZD vo všeobecnosti nie je škodlivé. Deti sa zvyčajne rýchlo zotavia bez trvalých následkov. Dobrou správou je, že dieťa z týchto afektov vyrastie. Po prebudení môžu byť rozrušené a potrebujú VAŠU NÁRUČ.
Príčiny a prejavy respiračného afektu
Záchvaty respiračného afektu najčastejšie prichádzajú, keď sa dieťa veľmi zľakne, bojí, vybuchne od zlosti alebo sa mu nepáči výchovné usmerňovanie. Často ho spôsobí hlad, prílišná únava, ospalosť, alebo keď je toho jednoducho naň veľa a nevie si so svojimi emóciami poradiť. Afekty sa väčšinou začínajú výkrikom alebo ľútostivým silným plačom, ktorý zabráni správnemu nadýchnutiu alebo vydýchnutiu.
Ako sa záchvaty prejavujú?
- Dĺžka trvania: od 2 sekúnd do 2 minút.
- Frekvencia: u niektorých detí raz v živote, u iných aj niekoľkokrát za deň.
- Ľahšie formy: dieťa sa pri plači nemôže nadýchnuť a na chvíľu odpadne.
- Ťažšie formy: dieťa zmodrá v tvári, vyvráti oči dohora, môžu sa objaviť svalové zášklby a strata vedomia, výnimočne sa môže aj pocikať alebo pokakať.
Typy respiračného afektu
Záchvaty delíme podľa zmeny farby tváre dieťaťa:
- Modré (cyanotické): dieťa pri záchvate zmodrá v tvári, najčastejšie sa vyskytujú medzi 6.-18. mesiacom.
- Bledé: sú vzácnejšie, objavujú sa medzi 12.-24. mesiacom života, záchvat vyvolá náhly strach, nepríjemný podnet, zľaknutie alebo nečakaná bolesť a sú bez úvodného intenzívneho plaču.
- Zmiešané: u tých sa kombinuje modrá a biela farba.
Prvá pomoc pri respiračnom afekte
Pri slabších záchvatoch stačí na úplnom začiatku fúknuť ľahko do úst, nie veľmi, aby sa nepoškodili pľúca, dieťa sa potom nadýchne samo. Pomáha i jemné poklepanie na chrbát. Starším deťom pomáha hovoriť „dýchaj, dýchaj“ a treba im dať hlavu medzi nohy a poliať ju trochou studenej vody. Pri silných záchvatoch pokojne hneď dieťa položte na zem do tzv. stabilizovanej polohy, zakloňte mu mierne hlavu, aby sa mu lepšie dýchalo a nezapadol mu jazyk a môžete mu i dvihnúť nohy hore.
Prvá pomoc krok za krokom:
- Zachovajte pokoj: Panika rodiča situáciu zhoršuje.
- Dbajte na bezpečnosť: Dajte pozor, aby si dieťa neublížilo pádom.
- Uistite sa, že dýchacie cesty sú voľné: Odstráňte z úst akékoľvek jedlo alebo predmety.
- Fúknite do tváre: Niekedy môže pomôcť silné fúkanie do tváre dieťaťa.
- Použite studený obklad: Položte studenú mokrú látku na tvár dieťaťa alebo ho jemne oprskajte studenou vodou (dávajte pozor, aby ste nezablokovali dýchacie cesty).
- Netraste ani neudierajte dieťa.
- Sledujte čas: Vhodné je sledovať čas na hodinkách, aby ste vedeli, ako dlho záchvat trvá.
- Nepokúšajte sa o resuscitáciu: Dýchanie a tep sa zvyčajne vrátia samé do normálu.
- Nepodávajte lieky na upokojenie.
- Dieťa netrestajte: Nemôže za to. Buďte mu oporou a poskytnite mu náruč a pochopenie.
Ako predchádzať respiračným afektom?
Nepreťažujte deti: Keď viete, že to u nich niekedy vedie k záchvatu. Odporúča sa pravidelný režim: Obmedziť zmeny prostredia, dodržiavať zavedené rituály, zabezpečiť dieťaťu dostatok spánku, jedla, pokoj. Buďte ostražití: Keď vidíte, že to na ne ide, odveďte pozornosť, ukážte na niečo zaujímavé, vezmite ho do náručia a upokojte ho svojím hlasom. Hysterickejšie deti učte, že plačom si nič nevydupú: Predchádzať efektívnym záchvatom tak, že dieťaťu všetko dovolíte, je cesta do pekiel, naopak dieťa, ktoré vie, že ani plačom si nič nevynúti, potom nemá prečo tak kričať. Ukážte deťom hranice, ale milujte ich: Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu.
Okamžite upokojte plačúce dieťa (4 málo známe techniky, ktoré fungujú, keď nič iné nepomáha)
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
- Ak je to prvýkrát: Kontaktujte svojho pediatra, aby vylúčil iné príčiny a skontroloval krvný obraz (môže existovať korelácia s anémiou z nedostatku železa).
- Ak nemáte potvrdenú diagnózu respiračného afektu.
- Ak dieťa ani po minúte nenaberie vedomie.
- Ak si myslíte, že je dieťa v ohrození.
- Ak vznikol atak bez vyvolávajúcej príčiny.
- Ak sa ataky opakujú často a majú netypický priebeh.
Respiračný afekt vs. spánková apnoe a epilepsia
Je dôležité rozlišovať respiračný afekt od iných stavov, ako je spánková apnoe a epilepsia. Spánková apnoe sa prejavuje bezvedomím výhradne v noci počas spánku. Epileptický záchvat má iný priebeh a vyžaduje si neurologické vyšetrenie. Tento stav môže mať podobu s epileptickým záchvatom, preto je vhodné dieťa odoslať k špecialistovi neurológovi, ktorý vylúči, že ide o epilepsiu. Veľmi pomôže presný opis situácie, ako k respiračnému afektu prišlo. V druhom rade je dôležité vykonať EEG vyšetrenie, ktorým sa sníma mozgová aktivita a ak je nález v norme, lekár ubezpečí mamičku, že nejde o prejavy epilepsie, ale len o nezrelosť vegetatívneho systému.
Mýty a fakty o respiračnom afekte
- Mýtus: Respiračný afekt je prejav trucovitosti alebo rozmaznanosti dieťaťa.
- Fakt: Respiračný afekt má fyziologickú príčinu a nie je vedomým konaním dieťaťa.
Respiračný afekt sa často objavuje v období vzdoru, ktoré sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka a okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. V tomto období dieťa nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, a začne vzdorovať.
